Prečo takáto nezvyčajná úvaha na začiatok? Dôvod je jednoduchý. Režisér Igor Vološin síce spracoval ambiciózny námet, aký vidíme vo väčšine zahraničných filmoch (Gone Girl, Dievča vo vlaku a podobne), ale jeho snímka sa na rozdiel od zahraničných filmov priveľmi zadrháva a od začiatku v nej nachádzame mnoho problémov. Spoločná životná cesta dlhoročných manželov sa pomaly, ale nezvratne, blíži ku koncu. Jediným dôvodom, prečo sú ešte spolu je ich šestnásťročná dcéra Lenka. Jedného dňa sa však dcéra nevráti domov z bujarej párty. Každý z rodičov sa so stratou milovaného dieťaťa vyrovnáva po svojom. Zatiaľ čo sa matka utápa v žiali, otec sa v dôsledku zlyhania polície rozhodne vziať spravodlivosť do vlastných rúk. Nič neprezrádzam! Všetky tieto informácie nám totižto predkladá už samotný trailer k filmu Pivnica. Kde sa stratila Lenka? Kto je zodpovedný za je zmiznutie? Ako sa dejová línia skončí? Bez ohľadu na to, že nám trailer odhaľuje viac informácií o deji, než by sme chceli, odpovede na všetky tieto otázky sa už, našťastie, dozvedáme zo samotnej snímky. Celkom vydarený, žánrovo presne definovaný, námet sľubuje kvalitný filmový zážitok. Sľub sa však nerovná záruke.

Našťastie, nie je na všetko sám a podporu môže hľadať aj u brata. Jedného dňa sa však Margot nevráti zo školy domov. Otec sa jej nemôže dovolať, takmer šestnásťročná dcéra neodpovedá na odkazy v schránke ani na správy v messengeri. Margot je čoskoro vyhlásená políciou za nezvestnú a kľúč k pochopeniu celej situácie poskytne vyšetrovanie prostredníctvom elektronických médií, ako najužitočnejší sa ukáže osobný počítač dievčaťa, ktorého obsah odkryje vyľakanému otcovi mnohé šokujúce tajomstvá. Prípad začne s Davidovou pomocou vyšetrovať policajná detektívka Rosemary Vick. Ako sa skoro ukáže, jej zainteresovanosť v prípade je motivovaná rovnako komplikovaným vzťahom s vlastným, na prvý pohľad bezproblémovým synom.

Dôvod je samotný repetetívny námet opakujúci sa v každej jednej epizóde. Kutilovia Pat a Mat majú v byte, dome, alebo na záhrade, prípadne všade naraz, nejaký špecifický technický problém a behom zopár minút ho rovnako svojským spôsobom vyriešia. Inými slovami sa na začiatku ocitajú v patovej situácii, aby nakoniec dostali nekompromisný mat. Vtip je v tom, že holohlavá dvojica si ho zamieňa s jasným víťazstvom. Tento vtip je vtipný už o roku 1976, od odvysielania prvej epizódy nekonečného krátkometrážneho seriálu a je vtipný aj v rámci najnovšieho celovečerného filmu.

Príkladom môže byť film o letcovi spolupracujúcom s americkou tajnou službou a súčasne drogovým kartelom vo filme Barry Seal: Nebeský gauner (2017) alebo romantický príbeh lásky Escobarovej netere a mladého surfera Escobar: Paraíso Perdido (2014) odohrávajúcom sa v posledných rokoch nadvlády medellínskeho kartelu. Posledný z tejto nesúrodej série filmov s ambivalentnou postavou kolumbijského drogového dílera Pablo Escobar: Nenávidený a milovaný Fernanda Leóa de Aranoa je biodrámou o neustále narastajúcej a neukojiteľnej túžbe po absolútnej moci.

Pravdupovediac potenciálnemu divákovi môžu byť nejaké ohurujúce štatistiky ukradnuté. Dôležité je najmä to, čo sa bude odohrávať pred jeho očami v prítmí kina a aký to bude dávať zmysel. Aj napriek enormnému nárastu popularity slovenskej kinematografie v posledných rokoch stále panuje sčasti oprávnená skepsa pri príchode každého nového diela do distribúcie, vyžadujúceho od tunajšieho diváka zaplatiť rovnaké vstupné ako v prípade západných veľkoprodukcií. Parralel, našťastie, môžeme zaradiť k tým vydarenejším tunajším produkciám. Ponúka veľmi svojský, netradičný zážitok, dosiahnutý najmä výrazným autorským rukopisom svojich tvorcov, oddeľujúcich ho od ostatných domácich animovaných pokusov.

Ján Novák sa zhodou okolností narodil v Žiari nad Hronom (1966) českým rodičom – lekárom. Študoval na JAMU herectvo, v tomto povolaní pôsobil v Šumperku, Brne a Ostrave, neskôr si zvolil réžiu na AMU. Nakrúca filmy, píše scenáre, úspešne sa presadil v televízii, kde sa podpísal pod také dlhodobé, opätovne reprízované a divácky vďačné seriály ako Comeback, Svadby v Benátkach či Prístav. Scenár k filmu Pepík vytvoril v spolupráci s Jaroslavom Sauerom, ktorý má na literárnom konte vlaňajšiu komédiu Špindl. Svojím spoločným filmom sa zaradili do súčasného hojne frekventovaného a kvalitatívne nevýrazného prúdu českej kinematografie, ktorý sa zameriava na postavy oboch pohlaví v životnej kríze, pričom ich problémy sa snaží zobrazovať humorným spôsobom.

A netýka sa rozhodne všetkých zúčastnených. Nikomu sa nič nestane, iba uvidíme dve dôležité postavy v spoločnej scéne a krátko na to negatívnymi emóciami hnanú dohru. No a podobne je to aj s celým filmom pri porovnaní s takými ťažkotonážnymi „búračkovými“ titulmi, ako Amores Perros (Láska je kurva) alebo Crash, ktoré rezonujú v divákoch ešte dlho po skončení projekcie, respektíve sa už zapísali nezmazateľným písmom do filmových dejín. Ohrozené druhy ich emocionálnu silu v sebe nemajú, o prehru však vďaka precízne zobrazenému civilizmu rozhodne nejde.

Lietadlo  spoločnosti Air France, letiaceho z Atén do Paríža, pristálo v Ugande. Toto rozhodnutie malo zaistiť dostatočnú vzdialenosť od Izraela, lebo cieľom bolo zaistenie dostatočného počtu izraelských cestujúcich. Tých chceli teroristi vymeniť za palestínskych väzňov. Sledujeme tak dve strany konfliktu, izraelskú vládu na čele s Icchakom Rabinom (Lior Ashkenazi), ktorá s únoscami nevyjednáva, a preto musí podniknúť riskantné kroky na záchranu svojich občanov. Vidíme i rovnako napätú situáciu v radách únoscov, zastúpených dvojicou nemeckých príslušníkov Revolučnej bunky, Brigitte Kuhlmann (Rosamund Pike) a Wilfrieda Bose (Daniel Bruhl) a ich palestínskych kolegov z ľudovej fronty na oslobodenie Palestíny. Tí majú na rozdiel od nemeckých idealistov s izraelskou mocou svoje vlastné účty.

Nedá sa pritom povedať, že by v sebe neskrývalo určitý potenciál a že základy mytológie, ktoré pomáhal položiť samotný Guillermo del Toro sú vyložene nezaujímavé. Producentov však prvom rade zaujíma reč čísiel a potom čo Pacific Rim (u nás pod názvom Ohnivý kruh) v amerických kinách výraznejšie neuspel, renomé mu musel zachraňovať skôr zvyšok sveta. A hlavne Čína. Krajina, ktorá už v počte multiplexov prekonala aj Spojené Štáty sa posledné roky stáva variabilnou premennou, s ktorou treba jednoznačne počítať. Svedčia o tom napríklad aj vynikajúce čínske tržby filmu Warcraft: Prvý stret, ktorý vo zvyšku sveta viac-menej prepadol, ale i obrovský úspech domáceho titulu Wolf Warrior 2, ktorý na miestnej pôde lámal jeden rekord za druhým. A hollywoodski producenti sú si toho veľmi dobre vedomí. Z tohto pohľadu skutočne nie je veľmi prekvapujúce, že Pacific Rim: Povstanie je viac-menej šitý na mieru tamojšiemu práve publiku.