Ako sa postaviť k riešeniu takéhoto problému v spoločnosti, ktorá má možnosť pri stanovení tohto syndrómu u ešte nenarodeného dieťaťa uskutočniť interupciu, prípadne poskytnutie dieťaťa na adpociu (myslené bez akejkoľvek etickej kritiky)? Rodina Vlčkovcov a film dvojice dokumentaristov, Pala Kadlečíka a Martina Šenca ukazujú, že všetko je iba o prístupe k danej a nemennej situácii a že čo iný považuje za vrchol nešťastia, pre druhého môže predstavovať ešte „vyšší level“ rodičovskej lásky a oddanosti. Niečím „naviac“.

Obe herečky typologicky presne reflektujú dva kontrastné ženské stereotypy. Stephanie (Anna Kendrick) je ostatnými rodičmi nenávidená supermama a receptová vloggerka, bezvýhradne oddaná svojmu povolaniu byť matkou. Vysoká sexy blondína Emily (Blake Lively) pracuje na vysokej pozícii v medzinárodnej spoločnosti, je hlavou domácnosti a ekonomicky nezávislá od svojho nie veľmi úspešného manžela. Celá dejová línia sa začne poriadne zamotávať počnúc prvým stretnutím týchto dvoch odlišných žien.

Aj v tejto malej komunite Slnečného mesta nájdeme ničiteľa životného prostredia a idylického rázu dedinky – horlivého nástupcu starostu. Tomuto antagonistovi nejde o nič iné, než na okraji mesta postaviť novú modernú niekoľkoposchodovú radnicu, ktorá by vrhala tieň na zbytok svetlého a veselého mestečka. Preto mu vôbec neprekáža, keď sa najlepší starosta Slnečného mesta JB záhadne stratí a on preberá jeho funkciu prednostu. Najlepší kamaráti sloník Sebastián a mačička Mitcho sa však rozhodnú, že sa ho stoj čo stoj pokúsia nájsť a zachrániť mesto pred neprajným osudom.

Kapitola spolupráce s fašistami je spletitá a plná úhybných manévrov geniálneho veliteľa, generála Carla Mannerheima, bývalého vojaka cárskej armády. Pod tlakom ZSSR Fínsko síce po vojne odmieta Marshallov plán, tak ako to mali predpísané sovietske satelity, ale fínska neutralita dovoľuje prijímať pomoc zo Západu i USA. Postupne je stále viac zrejmé, že Sovieti mali pre Fínsko pripravený rovnaký scenár ako pre pobaltské krajiny.

 S Jeanom-Lucom Godardom (1930) sa zoznamujeme v období, keď nakrúca film Číňanka a hlavnú rolu v ňom hrá jeho druhá manželka Anne Wiazemsky (vnučka spisovateľa a dramatika Françoisa Mauriaka, laureáta Nobelovej ceny). Film mal rozporné kritiky a režiséra sa to veľmi dotklo. Navyše v tom období, keď sa bláznivo zamiloval do Anne, takisto vášnivo sa stal militantným maoistom. Najväčší vplyv na neho mal maoistický študent Jean- Pierre Gorin (Félix Kysyl) a možno aj on bol tak trochu hrobárom jeho sľubne sa začínajúceho manželstva. Godard úplne podľahol atmosfére roku 1968, začal sa obklopovať rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi, úplne sa radikalizoval, dokonca svoju revoltu voči systému doviedol ad absurdum, že aj revoluční študenti ho mali plné zuby. Slávny tvorca táral nezmysly, nikto mu nerozumel a ani sám nevedel čo chce. Dočítala som sa, že „Godard sa spojil so špecifickou revolúciou a používal konzistentnú revolučnú rétoriku.“ No len nikto jej nerozumel, najmenej on sám. A tak sa aj správal. Geniálny režisér, tvorca nezabudnuteľných filmov ako Na konci s dychom, Žena je žena, Žiť svoj život, Bláznivý Petríček, úplne zavrhoval túto svoju tvorbu a vydal sa nejakou čudnou revolučnou cestou. Medzitým  miloval a ničil svoju ženu neopodstatnenou žiarlivosťou, povadil sa s každým s kým sa len dalo, pourážal Bernarda  Bertolucciho a Marca Ferrriho, pohádal sa s priateľmi, až kým o všetkých neprišiel. Dá sa povedať, že väčšie šťastie mala jeho prvá žena, francúzska herečka Anna Karina (vo filme sa nespomína), ktorú toto bláznivé obdobie už nezastihlo. No Anne Wiazemsky (1947-2017) si toho užila neúrekom.

Na jednej strane sa ocitne asimilovaný Turek so svojou nemeckou manželkou a synom, na druhej nemeckí neonacisti. Práve spáchali teroristický útok a chytili ich vďaka tomu, že muža udal jeho otec a ženu Katja identifikovala. Koná sa súdny proces, kde sa všetko skomplikuje a neonacisti vyviaznu bez trestu. Súd prihliadne na problémy s dôkazmi, Katju našla polícia doma po vražde pod vplyvom drog a obhajca spochybní jej svedectvo. Obvineným Nemcom účinne pomôže ich grécky kolega. Prinesie knihu hosťov a tvrdí, že v čase útoku boli v Grécku.

Svet málovravného a temného Joea (Joaquin Phoenix) stojí na niekoľkých  hranách. Pohybuje sa v kruhu zlomkových spomienok na krutosť, brutalitu i bezmocnosť, žije v kontrastnej realite systematického vraždenia a zároveň sa dojímavo stará o starú matku. Preňu stále ostáva „chrobáčikom“. Hrdina s takto naprogramovaným životom sa podľa logiky rozprávania musí z obvyklých problémov dostať do ešte väčších problémov. Začínajú žiadosťou guvernérovho spolukandidáta o pomoc. Stratila sa jeho dospievajúca dcéra, on nechce pred voľbami miešať do celého prípadu políciu a Joe ju má čo najskôr nájsť. Má s podobnými prípadmi skúsenosti a ovláda ako miesta, tak organizačné siete obchodu s „bielym mäsom“. Koná okamžite.

„Šarády“ tvoria gro našej zaujímavej filmovej hry o šiestich kamošoch. Spolužiaci sa od strednej pravidelne stretávajú v dome manželského páru, s cieľom zúčastniť sa na víkendovej zábavke s chrumkami a pivom. Nadšene sa prenikajú do simulovanej reality, kde hra predstavuje súboj jednotlivých družstiev a znenazdajky aj boj o život a až na smrť. A práve v tom spočíva celý trik snímky, pretože v jednom z prípadov platí táto metafora doslovne. Lídermi pravidelnej nočnej párty sú áčkoví herci Jason Bateman a Rachel McAdams. Aj vďaka  inteligentnému humoru tejto bifľošskej manželskej dvojice je komický thriller plný prankov na diváka o to viac uveriteľný.

V jeho najnovšom projekte Niť z prízrakov (režisér sa na filme podieľal aj ako scenárista a kameraman) stvárnil ústrednú postavu čudáckeho, ale mimoriadne úspešného, módneho návrhára Reynoldsa Woodcocka a tvrdí, že je to vraj jeho rozlúčka s filmovým plátnom. Príbeh sa odohráva v päťdesiatych rokoch v Londýne a sústreďuje sa relatívne  na malý okruh postáv. Módny návrhár Reynolds Woodcock (Daniel Day-Lewis) vybudoval svoj módny dom spolu so sestrou Cyril (skvelá Lesley Manville). Prebrala starosť o všetky administratívne, finančné, či  dôležité spoločenské povinnosti. Ich stálymi klientkami sú väčšinou ženy z vyšších kruhov, neraz so šľachtickým či kráľovským erbom, alebo herečky, ale vždy s tučným kontom, s ktorými treba udržiavať dobré vzťahy. Cyril je však viac ako spolupracovníčka, je jeho najbližším človekom a občas musí riešiť hoci aj to, ako sa zbaviť mladej milenky, o ktorú už Reynolds nemá záujem. Tento neurotický, starnúci egocentrik je geniálny, ale citovo prázdny. Aj svoje „múzy“ vníma nie ako ženy, ale niečo ako krajčírske figuríny. Sústreďuje sa predovšetkým na svoju prácu, ku ktorej potrebuje absolútne ticho a rušia ho nielen pokusy o konverzáciu, ale i hlasnejšie zvuky pri nalievaní čaju, či natieraní hrianky, zazvonenie noža o tanier a podobne.