Základom bol príbeh ako Mary Poppins pomohla Banksovcom - dvom deťom a ich rodičom - k vylepšeniu vzťahov a rodinnému šťastiu. Film mal mimoriadny úspech, ale až o mnoho rokov neskôr sme sa dozvedeli vo filme pre dospelých Zachráňte pána Banksa o tom, aké problémy mal Walt Disney (v podaní Toma Hanksa), kým sa mu podarilo presvedčiť autorku, aby vôbec súhlasila so sfilmovaním svojho diela. Z Disneyho štúdia prichádza v roku 2018, teda po viac ako polstoročí, svojské voľné pokračovanie Návrat Mary Poppins. Nakrútil ho americký divadelný a filmový režisér, producent a choreograf Bob Marshall (spomeňme aspoň jeho najznámejšie filmové adaptácie muzikálov Chicago či Nine).

S dážďovkou Nelou sa vydali do podzemia, aby ju naučili pravidlá orientačného behu. Zrkadlo šikovného kaderníka im pomohlo pochopiť, že predsa je len najlepšie byť sám sebou. V zakliatom čase kukučkových hodín zvíťazili nad strašidelnou hrdzou. So susedkami – dvojičkami vstúpili do sveta plného vlnených slonov a menčestrových opíc, aby osamelému froté krokodílovi ušili kamarátku. Presvedčili neposlušné písmená Gejzu Literu, aby sa zo slnečnej dovolenky vrátili do jeho počítača. A s Agentom Vitamínom zachránili hlas slávnej opernej speváčky. Samé dobrodružstvo!

Moulin Rouge je rámovaný jeho povestným otvorením a uzatvorením krvavo červenej divadelnej opony, sprevádzanej orchestrálnou hudbou, pod vedením vášnivého dirigenta a logom spoločnosti 20th Century Fox. A my sa zrazu ocitáme v reminiscencii na staré čiernobiele filmy z 30. a 40. rokov s úzkymi uličkami vytvárajúcimi divadelné kulisy. Obraz postupne naberá emocionálnu i farebnú intenzitu a prepadá lesku a biede povestnej francúzskej mestskej štvrte. Tento obraz je očividnou analógiou na pôvod Luhrmanovej divadelnej štylizácie – operu La Bohème, neskôr spracovanú aj do muzikálovej podoby na divadelných doskách Broadwaya. Inšpirácii a umeleckých vplyvov je však v tejto snímke neúrekom. Okrem opery vzdáva úctu klasickému muzikálu 20.rokov, expresívnou červeno-modrou štylizáciou starému Technicoloru a priamo cituje najznámejšie popové hity všetkých čias. Výsledkom sa tak stáva asi najväčší gýč v histórii mainstreamového filmu. A zároveň, šialený, opulentný a osviežujúci Spectacular Spectacular filmového režiséra, ktorý nikdy nestratí ani štipku zo svojej múzy.

Za zrodom hororovej značky V zajatí démonov nestojí nik iný ako James Wan, autor sérií ako Saw: Hra o prežitie a Insidious. Prvá spomínaná je však zo všetkých troch s prehľadom najúspešnejšia, a to ako z pohľadu celkových ohlasov, tak po finančnej stránke. O to paradoxnejšie pôsobí fakt, že väčšie univerzum sa mu podarilo vytvoriť viac-menej náhodou. Kým iné štúdia sa márne snažili napodobniť marvelovský recept fungujúceho superhrdinského vesmíru vyskladaného z vysokorozpočtových blockbusterov, Wan sa na to pokúsil ísť trochu inak a osloviť odlišný typ diváka podstatne lacnejšími filmami. A uspel.

Od poslednej „nemožnej misie“ uplynuli dva roky. Zločinecká organizácia menom Syndikát bola viac-menej rozpustená, no na scéne sa objavujú Apoštoli, ktorí sa sformovali z jej pozostatkov. Ethan Hunt a jeho tím sa musí hneď na úvod potýkať s potenciálnou nukleárnou hrozbou, no misia v Berlíne, kde majú zaistiť plutóniové jadrá, nejde ani zďaleka podľa plánu. Práve tam je hlavný hrdina konfrontovaný s voľbou, akej každý líder čelí iba nerád, no rozhodne sa inak, akoby sa od neho v danej chvíli očakávalo. A to naštartuje lavínu udalostí, ktorá bude mať v konečnom dôsledku dopad na všetkých okolo neho.

V poradí štvrtá spolupráca tvorivej dvojice Carion – Canet sa začína, doslova, in medias res. Tragédia sa už stala a rodičia sú postavení pred hotovú vec. Môj syn je desivou víziou otca, ktorý nie vždy koná dobro, len aby dal svoju odcudzenú rodinu opäť dohromady. Jeho vytrvalosť je reflektovaná v niekoľkých dňoch a v 84 filmových minútach, keď Julien jazdí v zajatí rozľahlých francúzskych zasnežených kopcov po stopách neznámeho páchateľa a svojho strateného syna. Prázdne lokácie symbolicky reflektujú prázdnotu po strate syna. Absenciu (takmer) akýchkoľvek dôkazov a nemožnosť pomôcť vlastnému dieťaťu. Julien prichádza na miesto, kde sa Mathys stratil, rozpráva sa s dozorcami detského tábora, so svojou ženou i je priateľom a preberá úlohu vyšetrovateľa večne stanujúcej a z miesta na miesto prestupujúcej polície. Prichádza na niekoľko faktov, ale vie, že nemá zmysel spoliehať sa na strážcov zákona. Ani na svoju ženou Marie. Preto im zadržiava dôležité informácie. Kto je tým pádom najviac podozrivým?

Ak sa trochu zamyslíme nad svetovou kinematografiou tak čoskoro prídeme k zisteniu, že snímky nakrútené v určitých častiach sveta majú podobné znaky a podobný rukopis. Filmy severských krajín sú väčšinou pochmúrne, balkánski tvorcovia sa prezentujú hravosťou, snúbiacou sa so smútkom, Latinská Amerika sa vyznačuje nevšedným obrazovým stvárnením, príbehmi plnými magickosti, a takto by sme mohli pokračovať. Horšie je to už s prijímaním jednotlivých kinematografií. Vkus našinca je iný ako v západnom svete (vzdialenom skôr myslením ako geografiou) a neprijíma všetko. Napríklad vynikajúce čínske, hongkonské a japonské filmy nie sú mu veľmi po chuti, i keď vyhrávajú skoro na všetkých veľkých medzinárodných filmových fórach. No, našťastie, sa lady akosi prelomili a aj vďaka rôznym monotematickým prehliadkam, si naše obecenstvo začína hľadať cestu aj k iným kinematografiám, čo je len chvályhodné. K spomínaným patrí aj obľúbené Scandi. Diváci si pomaly uvedomujú, že škandinávske filmy sú v mnohom podnetné a veľmi zaujímavé. Patrí k nim aj road movie, pre nás neznámej fínskej režisérky Zaidy Bergroth, Miami.

Spolu so scenáristom Anthonym McCartenom sa sústredil na krátke obdobie Churchillovho života na začiatku II. svetovej vojny, keď Hitler začal napĺňať svoje svetovládne plány a podrobovať si jeden európsky štát za druhým. V čase, keď pripravoval inváziu do Spojeného kráľovstva, bola v krajine zvláštna situácia. Chorý a unavený predseda vlády Neville Chamberlain na nátlak opozície odstúpil, minister zahraničných vecí Edward Halifax odmietol stať sa zaňho náhradou s poukázaním na to, že ešte neprišiel jeho čas. Ako jediná možnosť sa ukázalo menovať na tento post, i keď v tábore konzervatívcov so škrípajúcimi zubami, Winstona Churchilla, ktorého bola aj opozícia ako súčasť koaličnej vlády ochotná akceptovať. A tak sa 10. mája 1940 stal šesťdesiatpäťročný Churchill premiérom. Hektické obdobie niekoľkých týždňov jeho života od 10. mája do 4. júna toho istého roku je predmetom zobrazenia vo Wrightovej historickej, čiastočne dokumentárnej dráme, pričom záchytnými bodmi scenára boli tri Churchillove prejavy, ktoré zvrátili osud Veľkej Británie, Európy a vlastne celého sveta.

Aaron Sorkin je v hollywoodskej branži známym pojmom a výrazne rezonoval hneď svojim prvým celovečerným scenárom. Adaptácia jeho rovnomennej divadelnej hry, Zopár správnych chlapov s Tomom Cruisom, Jackom Nicholsonom a Demi Moore, mu vyniesla prvú nomináciu na Zlatý Globus, no medzi skutočnú elitu ho oficiálne vystrelila až Sociálna Sieť, za ktorú si, medzi inými, odniesol aj pozlátenú sošku Oscara. Tentokrát sa však rozhodol zamieriť ešte vyššie a Molly a jej hra je súčasne i jeho režijným debutom. Debutom, na ktorom je, našťastie, vidieť, že počas tých rokov dostal možnosť priučiť sa remeslu od tých najlepších majstrov vo svojom obore.