Mnohí recenzenti už v to majú jasno a skalní fanúšikovia potterovského sveta taktiež. Názory oboch táborov sa však nemôžu viac líšiť. Kým jeden z nich označuje druhý diel ságy za pomalé budovanie nového univerza, bez centrálnej dejovej línie a jasného ťahu na bránku, ten druhý naopak chváli šikovné prepájanie so staršími filmami a pútavo vystavanú zápletku, v ktorej nie je núdza o viacero prekvapení. Tak kde je vlastne pravda?

Napriek tomu, že izraelské ministerstvo kultúry finančne podporilo vznik tohto filmu a šéfka rezortu ho v čase kritiky ešte nevidela, tvrdila: „Som v šoku, že izraelskí autori prispievajú k podnecovaniu najmladšej izraelskej generácie proti najmorálnejšej armáde sveta. Rozširujú lži pod rúškom umeleckého vyjadrenia.“ Miri Regevovú, bývalú hlavnú cenzorku tlače a hovorkyňu izraelských obranných síl v hodnosti generálmajora, podporilo aj ministerstvo obrany a rezort diplomacie. Napriek tomu, že film získal osem národných cien a dostal sa do užšieho výberu na Oscara. Čím vyvolal takéto kontroverzné domáce prijatie?

Equalizer 2 nie je iba štvrtou vzájomnou spoluprácou známeho afroamerického režiséra a ešte známejšieho afroamerického herca (predtým spolu nakrútili Training Day, prvého Equalizera a Sedem statočných), nakoľko pre oboch ide aj o vôbec prvý sequel ich vlastného filmu, na akom sa kedy podieľali. Obaja totiž dávali až doposiaľ prednosť výhradne pôvodným látkam, no práca na prvom dieli im zjavne vyhovovala natoľko, že sa rozhodli ešte aspoň jedenkrát vstúpiť do tej istej rieky. O pokračovaní sa v podstate začalo hovoriť už sedem mesiacov po premiére originálu, no samotné nakrúcanie sa rozbehlo až v septembri minulého roka.

Čo je pre túto minoritnú líniu filmov príznačné? Rozpočet a marketing amerických nezávislých filmov je nízky. Dej týchto filmov sa väčšinou odohráva v odľahlejších industriálnych zónach väčšieho mesta a zameriava na na sociálny kontext. V prípade Flákačov ide o newyorskú mestskú časť Brooklyn. Frankie pochádza z obyčajnej rodiny nízkej vrstvy obyvateľstva. Jeho otec je v dôsledku ťažkej choroby odkázaný na lôžko, matka väčšinu času pracuje. Pre ideálne vykreslenie svojich hrdinov režiséri nezávislých filmov často volia možnosť využívať nehercov vyberaných priamo v danej lokácii. Na jednej strane, dokážu autenticky zahrať situácie ako vystrihnuté z ich vlastných životov, no na druhej strane, sa v takomto kástingu môžu prejaviť nedostatky hereckého talentu. Vo výbere hereckého zoskupenia mladých protagonistov v snímke Flákači ide skôr o prvú možnosť, aj keď z času na čas ich herecký prejav vyvolával určité pochybnosti.

Novú českú komédiu nakrútil scenárista a režisér Tomáš Svoboda (1972), ktorý sa tomuto divácky vďačnému žánru venuje už od svojho filmového debutu Hodinový manžel (2014), čoho dôkazom sú jeho ďalšie filmy Manžel na hodinu a Ako sa zbaviť nevesty, oba z roku 2016. Na posledne menovanom spolupracoval so scenáristom Marcelom Bystroňom (1968), ktorý sa podpísal aj pod také nepodarky, ako boli snímky Post coitum, na ktorý by režisér Juraj Jakubisko a hlavný predstaviteľ Franco Nero zrejme najradšej zabudli, či Kameňák 4 a Kameňák 5, čo skutočne nepotrebuje komentár.

O čo vlastne v tejto snímke ide? Gunár Peng svojou nadutosťou a nešikovnosťou spôsobí chaos vo svojom údolí. Vďaka tomu dve malé kačiatka Chi a neustále hladný Chao, sa oddelia od svojho kŕdla. Peng si medzičasom poraní krídlo, takže nemôže odletieť s ostatnými na juh pred prichádzajúcou zimou. To spojí dohromady malé káčatka a Penga, aby sa vydali na spoločnú dobrodružnú cestu. No nie je to bez problémov, lebo neustále ich prenasleduje strašný a zlomyselný kocúr a do cesty im prídu aj iné prekážky.

Prvý hraný film o Dubčekovi je reflektovaný v troch líniách. Centrálnou je rok 1968. Dubček je zapálený pre reformy, obrodenie, zlepšenie života a nápravy chýb z 50.rokov, ktorých sa politický systém na mnohých nevinných ľuďoch dopustil. Bázou tejto hlavej dejovej línie je Dubčekov politický život s niekoľkými dramaturgicky nie pedantne prepracovanými odbočkami k jeho súkromnému životu. Ide o nekonečnú radu rokovaní, ovplyvňovaní a zrád medzi ZSSR na čele s Brežnevom a ČSSR s vedúcou „rebelujúcou“ osobnosťou – Sašom Dubčekom. Táto časť snímky mapuje obdobie 60. rokov až po okupáciu Československej socialistickej republiky vojskami Varšavskej zmluvy.

Hlavným hrdinom je znova bývalý zločinec a učiteľ z nutnosti Zeki Müller (Elyas M'Barek), ktorého čaká najťažšia skúška jeho novej kariéry. Jeho problémových žiakov z 11 B totiž čaká maturita, pričom väčšina z nich ani nevie, čo znamená fráza učiť sa. Aby toho nebolo málo, škole hrozí po sťažnostiach od konkurenčného Schillerovho gymnázia zatvorenie a je na jej riaditeľke Gudrun (Katja Riemann) a samotných profesoroch, aby zabrali a pokúsili sa zvýšiť jej kredit. Zekimu by to bolo za normálnych okolností jedno, nakoľko je rozhodnutý sa na učiteľstvo vykašlať. Háčik je v tom, že ak sa mu nepodarí zburcovať svojich študentov a prebudiť v nich skryté možnosti, hrozí, že ho riaditeľka nabonzuje polícii. A to už je slušná motivácia...

A teraz sa zákonite vynorí otázka, či to stačí na dobrý film. Áno aj nie. Ale François Ozon (1967) sa právom nazýva mágom filmového plátna, lebo dokázal aj z lascívnej témy urobiť svojim spôsobom pozoruhodné umelecké dielo. Svoj krátky debut Letné šaty nakrútil ako 28- ročný a okamžite zaujal. K najpozoruhodnejším jeho snímkam patria 8 žien, Foto rodiny, Pod pieskom, Swimmig  Pool, Čas, ktorý zostáva. Tvorca rád nakrúca so ženami, rozumie im, vie sa ponoriť do tajných zákutí ich duše a má svojich fanúšikov najmä medzi ženami. No nie je to celkom presné, lebo aj mužská časť publika ho uznáva, niekedy s výhradami, ale vždy s obdivom.