Za uplynulý mesiac bolo v kine odpremiérovaných niekoľko animovaných filmov s tematikou Vianoc. Klasická rozprávka Dr. Seussa o obrovskej zmene v srdci večne ufrflaného a zákerného pána Grincha získala vskutku nadpriemerné ohlasy. Aj slovenská produkcia si za posledný rok značne prilepšila. Po minuloročnej absencii slovenských animovaných filmov boli do aktuálneho programu kín zaradené hneď dva animované filmy. Epizódka o Záhade vianočného svetla z večerníčkového cyklu Mimi & Líza a šesťdesiat-minútovka Pat & Mat s podtitulom Zimné dobrodružstvá. K dvojici kamarátok z edukatívnej série o priateľstve sa pridalo aj azda nesmrteľné duo majstrujúcich kamarátov.

Štátnikovi je v súčasnosti venovaná väčšia pozornosť vďaka 50. výročiu  príchodu vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 na naše územie, pričom Alexander Dubček patril k najvýznamnejším osobnostiam tzv. Pražskej jari a zasadzoval sa o takzvaný socializmus s ľudskou tvárou. Normalizačná rétorika komunistickej strany v 70. rokoch tak z neho urobila jedného z najúhlavnejších nepriateľov štátu vnútri štátu a Lihosit sa práve na toto temné obdobie primárne zameriava. Aký život Dubček viedol od neúspešnej snahy o zmenu, či úpravu politického zriadenia v roku 1968 až po tú úspešnú o 21 rokov neskôr?

Veľkým prielomom v jeho kariére zaznamenal s historickou snímkou Hlad pojednávajúcou o severoírskom terorizme a odohrávajúcou sa v tamojšej väznici Maze. Takpovediac urobil medzinárodnú hviezdu z Michaela Fassbendera a s hercom odvtedy pravidelne spolupracuje. Veľkému uznaniu sa dostalo aj chladnej štúdii osamelého hrdinu v súčasnom „megapolise“ s názvom Hanba, taktiež s Fassbenderom v hlavnej úlohe.

Vznik tejto postavy sa datuje do roku 1984, čo je v porovnaní so samotným Spider-manom relatívne neskoro. Pomerne rýchlo si však stihla vybudovať silný status, v dôsledku čoho sa dočkala i vlastných komiksových zošitov, kde sa postupne pretransformovala zo záporného charakteru do do pozície akéhosi antihrdinu. Na plátnach kín sa tento nebezpečný symbiont objavil po prvýkrát ešte v roku 200, v snímke Spider-Man 3, kde jeho hostiteľa Eddieho Brocka stvárnil herec Topher Grace. Jeho prvá filmová anabáza však nevyšla úplne podľa predstáv a druhú skutočnú šancu tak dostal až teraz. No sa nedá povedať, že by sa jej chopil nejako zvlášť pevne.

Napriek častým reprízam muzikálu Vlasy na televíznej obrazovke je totiž zážitok z premietania na filmovom plátne nenahraditeľný. Nevraviac o tom, že napriek časovému vymedzeniu príbehu do obdobia vojny vo Vietname a hipisáckeho hnutia, si divák uvedomuje istú nadčasovosť a aktuálnosť, niečo, čo jeden z kritikov označil ako „gén tolerantnej slobody, empatie a priateľstva“, ktorý oslovuje a  inšpiruje  bez ohľadu na  generačnú príslušnosť a letopočet.

Snímka pedantne vysvetľuje niekoľko rokov zhromažďované informácie o historických udalostiach z archívnych materiálov, prednáša Válkove básne a zdieľa spomienky príbuzných, priateľov a kolegov. Na niektoré hlavné otázky však nenachádzajú odpovede ani samotní tvorcovia a postava Miroslava Válka tak i naďalej ostáva zahalená istou dávkou tajomstva. Prečo Miroslav Válek v politike zotrval toľko rokov, keď bola pre neho zjavne zničujúca? Prečo z nej neodišiel hneď po Sviečkovej manifestácii? Bola pre neho akousi Zakázanou láskou?

Ako inšpirácia jej vraj poslúžila kniha Fragmenty milostného diškurzu od filozofa a lingvistu Rolanda Barthesa. Nuž a výsledok je naozaj „diškurz", v ktorom prevláda záplava slov nad dejom či filmovými obrazmi natoľko, že to ibčas pripomína rozhlasovú hru. Protagonistkou príbehu je maliarka Isabelle (Juliette Binoche), rozvedená matka desaťročnej dcéry. Napriek zrelému veku si udržala  mimoriadny pôvab, ale jej hlavným problémom je neschopnosť nájsť tú pravú lásku. Už úvodná sexuálna scéna však naznačuje, že si vyberá, ako sa zdá, nevhodné typy, napríklad ženatých, egocentrických a egoistických mužov. Dialógy s nimi môžu vyvolať neraz úškrn, či až smiech, keď  vidíme, ako si postarší bankár neustále dokazuje svoju „nadradenosť“ šikanovaním iných, alebo  mladý herec rozohráva  naučenú „zvádzaciu techniku“ a zároveň sa úzkostlivo vyhýba tomu, aby sa nedajbože nezaplietol do vzťahu. Nápadníkov má Isabelle dosť a divák si nie je celkom istý, či si občas nepletie potešenie zo sexu s tým, čo ona nazýva „zamilovanosť“, keď sa im až pričasto a prirýchlo vrhá do náručia. Navyše všetko hneď slovne rozoberá so svojimi priateľmi, rieši aj otázku „triednej“ vhodnosti a spoločenského postavenia partnera, veď sa pohybuje v  tzv. umeleckom prostredí, ale siete rozhadzuje aj inde a podobne. Niekedy sú rozhovory trapné, niekedy smiešne, ale väčšinou dosť banálne a zbytočné.  

Dej nie je komplikovaný a nemá žiadne bočné dramaturgické linky. Celý film sa predovšetkým sústreďuje na Maju a kamaráta Vilka. Avšak už tu naráža na prvý problém. Dej je príliš generický, opakovaný v rôznych variáciách už najmenej 30 rokov. Cisárovná zo Bzučopolisu pošle vyslanca, ktorý úľu na lúke Vlčí mak, kde býva Maja aj Vilko, musí odovzdať správu, že polovicu nazbieraného medu musia odovzdať do Bzučopolisu, kvôli medovým hrám. Maja sa rozhodne na vlastnú päsť ísť za cisárovnou a presvedčiť ju, aby jej úľ nemusel dať tak veľa medu, pretože inak by neprežili zimu. Situácia sa rieši  tak, že Vlčí mak sa dostane na medové hry, a to za cenu, ak prehrajú, stratia všetok med.

Či toto rozhodnutie bolo správne, ťažko posúdiť, scény so Spaceym som nevidela, iba krátke ukážky. Jedno je však isté, že Christopher Plummer zatienil skoro všetkých a navyše je aj zjavom impozantná postava. Dokonca sa mi zdá, že sa trochu na Gettyho seniora aj podobá. Podal brilantný výkon, o tom niet pochýb. No či treba robiť takéto radikálne kroky je otázne. Pre mňa bude Kevin Spacey stále veľký herec, i keď je to vraj nemravník. Iného názoru je predstaviteľka hlavnej úlohy Michelle Williams, ktorá odmietla honorár za znovu nakrútené scény. A takisto sa zachoval aj Mark Wahlberg, ktorý  sa vzdal honorára (jeden a pol milióna dolárov) a venoval ho na právnu pomoc obetiam sexuálneho násilia. Nálada po prepuknutí škandálu s popredným  filmovým producentom Harveyom Weinsteinom je zrejme na bode mrazu, a tak sa možno nemôžeme čudovať rozhodnutiu režiséra zasiahnuť do hotového filmu a úlohu zveriť inému hercovi. Vraj ho odhovárali, že to nestihne, ale tvrdohlavý Ridley Scott riskoval, nové scény nakrútil za deväť dní. A možno sa oplatilo. Lebo len Christopher  Plummer sa ocitol v zozname na Oscara za tento film. A rozhodne nie z úcty k veku, ale pre jeho presvedčivý výkon. Otvorenou otázkou však ostáva, že sa nebude hovoriť v súvislosti s touto snímkou viac o tomto husárskom kúsku ako o samotnom filme.