Filmové alter ego spisovateľa Josefa Formánka (zosobnené hercom Davidom Švehlíkom) menom Josef, dorazí do sérii dramatických lapsusov do protialkoholickej liečebne. V retrospektívnych častiach, sprevádzaných hrdinovým komentárom sa odvíja jeho cesta do tejto nezávideniahodnej destinácie. O svoju záchranu tu zápasia postavy najrôznejších osudov a je to boj o život. Silná tekutina je viac než šťastie, dôstojnosť, kariéra alebo manželstvo. Za stav nejakej nedefinovateľnej beztiaže sú títo ľudia ochotní obetovať všetko. Nič ich neudrží. Sprístupniť motiváciu  tohto dobrovoľného vstupu do predpeklia je úlohou tvorcov. Dovolím si tvrdiť, že v tomto prípade zlyhali rovnako ako v minulosti, lebo vôbec nie je isté, či takáto vysvetľujúca introspekcia do záhad alkoholikovej duše, je vôbec možná. Čo je na alkohole tak neuveriteľne príťažlivé ostáva nealkoholikovi záhadou.

Zoltán či Zdeněk. Goldberger alebo Toman. V našich končinách pomerne neznáma osobnosť, respektíve určite menej známa ako nedávno premietaný Masaryk, Dubček či dokumentárne spracovaná snímka o Mečiarovi. Meno Zdeněk Toman v slovenských učebniciach histórie takmer vôbec nefiguruje. Zatienili ho totižto notoricky známe mená česko-slovenských politických dejín. Počnúc už spomínaným Masarykom, pokračujúc Zorinom, Švábom, Benešom, Clementisom a (ne)končiac Zemanom. Skutočnosť je taká, že ide o výraznú osobnosť povojnovej histórie. Obdobia počas tretej Česko-slovenskej republiky. Muža mnohých identít, no najmä silných a vplyvných slov.

Vo filmoch Wojciecha Smarzowskeho Svadba (2004), Temný dom (2009) a najnovšom Klére (2018), i u nás premietaných Dozvukoch (2012) Wladyslawa Pasikowského, debutantky Anny Jadowskej Divé ruže (2017) sa dedina mení sa „ predpeklie“, ako ju nazval jeden domáci kritik. Sužuje ho alkoholizmus, rozvrátené rodinné väzby, pretrvávajúci antisemitizmus a fanatická závislosť na cirkvi. Zmierlivejšie ho vidí Piotr Domalewski v Tichej noci a snáď i Jan Jakub Kolski, jeho verný znalec a bard.

Režisér, scenárista a producent Erik Poppe (1960) sa rozhodol nenakrútiť príbeh o masovom vrahovi Andersovi Behringovi Breivikovi, vo filme sa objaví len raz, aj to sa len z diaľky mihne, ale o obetiach. Na letnom tábore nórskej sociálno - demokratickej mládeže, na ostrove neďaleko Osla, stihne mladých nečakaná správa – v hlavnom meste odpálil niekto bombu. Deti sú znepokojené, volajú rodičom. S matkou sa skontaktuje aj hlavná hrdinka Kaja (Andrea Berntzen) a upokojuje ju, že sú na najbezpečnejšom mieste na svete, nemá si robiť o ňu starostí ani o sestru Emilie (Elli Rhiannon Müller Osbourne), dá na ňu pozor. To netuší, že malý ostrovček je v tej chvíli to najnebezpečnejšie miesto na svete. Po roztržke so sestrou, ktorá je ochotná robiť všetko len staršiu neposlúchať, sa zrazu strhne streľba. Nikto netuší čo sa deje, kto strieľa, je to jeden alebo viac strelcov. Isté je, že streľba vyše hodiny neutícha, mladí behajú z jedného miesta na druhé, nikde nie sú istí. Mŕtvych pribúda. Počas celého príbehu sledujeme snahu Kaje nájsť sestru a uniknúť guľkám. Na každom kroku sa stretáva s nešťastím, mŕtvymi a zomierajúcimi. A funguje aj zákon schválnosti, zbytočne majú mobily, tí čo by mali dvíhať telefóny ich neberú, najmä polícia, ktorá ich zmätočným, nervóznym správam možno ani neverí. Veď všetci sú zaujatí bombovým útokom v Osle a s týmto nikto nerátal. Práve v tom bol Breivikom čin, na jednej strane až geniálne premyslený, na druhej rafinovane krutý a bezohľadný. Prosto výplod chorého mozgu.

Ocitáme sa v bližšie neurčenej budúcnosti, v ktorej si ľudia do istej miery zvykli na automatizáciu a počítačové vylepšenia. Hlavný hrdina Grey (typologicky vhodne obsadený Logan Marshall-Green), ktorý sa živí ako mechanik, však odmieta akýkoľvek pokrok a radšej uprednostňuje klasickú manuálnu prácu. Jedného dňa sa však stane terčom  útoku a zatiaľ čo jeho žena zomiera, on sám sa ocitá na invalidnom vozíčku bez schopnosti ovládať svoje vlastné telo. A hoci sa tomu sprvoti bráni, nakoniec pristúpi na možnosť implantovať si experimentálny čip nazvaný STEM, ktorý mu údajne môže prinavrátiť cit a obnoviť všetky motorické funkcie. STEM, príhodne disponujúci vlastnou inteligenciou, však v skutočnosti dokáže omnoho viac..

Zamrzí najmä finančný aj kritický prepad tretieho dielu série Divergencia s názvom Aliancia spred dvoch rokov, keď sa tvorcovia pokúsili o seriózne sci-fi dielo, jeho finančné výsledky však nedovolili nakrútiť záverečný film. Obdobným prípadom je Piata vlna (2016), ktorá taktiež vlne ďalších žánrovo príbuzných počinom skôr zabránila. Do konca to okrem Hier o život dotiahla napríklad séria Labyrint, žiaden finančný zázrak sa ale nekonal. Inými slovami v rámci science-fiction žánru stojí, či skôr sa krčí, Young Adult tvorba možno až príliš nespravodlivo v tieni vysokorozpočtových komiksových adaptácií prepisujúcich mesiac čo mesiac finančné rekordy.

V jednom z prvých filmov Domov tmavých motýľov (2008), podľa rovnomenného románu fínskej spisovateľky Leeny Lander,  trinásťročný Juhiani zápasí s nepriaznivými životnými okolnosťami, ktoré ho dovedú do chlapčenského domova na vzdialenom ostrove. Aj napriek mnohým domácim a zahraničným oceneniam je vcelku jasné, ako radikálne sa zmenila kvalita Karukoskiho filmov. Kým tento film pitvá tému problematickej mládeže na obmedzenom priestore a literatúra zasahuje do filmového jazyka viac než príbeh može uniesť, Levie srdce sa vyrovnáva s témou i štýlom  rozprávania oveľa kreatívnejšie a sebavedomejšie.

Samozrejme, takýchto adaptácií je oveľa viac. Všetkých nadšencov filmových hier zaujíma predovšetkým spôsob spracovania danej látky, ako aj detailnejšie podobnosti a odlišnosti medzi hrou a filmom, prípadne medzi viacerými filmovými pokračovaniami. Expozičná časť snímky Tomb Raider režiséra Roara Uthauga je, ako inak, zasadená do Anglicka. Mladá inteligentná Lara Croft (Alicia Vikander) zápasí s MMA bojovníčkou, shareuje malý byt s kamarátkou, neplatí účty a pracuje ako poslíček donášky jedla… Divákovi v prvom momente uniká niekoľko súvislosti a náväznosti. Prečo nebýva v gigantickom croftovskom sídle? Kde sa podel majetok rodiny Croftovcov? Odkedy je Lara takýmto rebelom? Ide o prequel, sequel, remake? Všetko poznanie prichádza v pravý čas. Nachádzame sa niekde v „predangelinovskom“ období, teda niekoľko málo rokov po tom, ako Lara ešte len dovŕšila vek dospelosti. Zatiaľ ju nevnímame ako ťažko poraziteľnú akčnú hrdinku, sexy intelektuálku, či dedičku obrovského podnikateľského impéria. Alicia Vikander je jednoducho iba Lara. Lara Croft.

McDonagh má taktiež šťastie v tom, že nikdy svoje publikum nesklamal a prerazil už dlhometrážnym debutom V Bruggách (2008).  Iba o niečo menšie nadšenie vyvolala snímka Sedem psychopatov o štyri roky neskôr, ale tá zase ponúkla množstvo hviezd, respektíve sedem známych mien v hlavných úlohách. Pri jeho novinke Tri billboardy kúsok za Ebbingom môžeme s pokojným svedomím, symbolicky aj s odkazom na jej názov, skonštatovať, že platí do tretice všetko dobré. Pravdou je, že McDonagh v tomto diele definitívne dozrel a ocitol sa na umeleckom vrchole kariéry. A to sa bude v budúcnosti prekonávať len ťažko.