Viac z: Recenzie 2017

Popri kvalitných Nolanových batmanovkách a Snyderovom Mužovi z ocele vznikli aj také ako Batman vs. Superman: Úsvit spravodlivosti, Green Lantern a Suicide Squad, ktorým sa nepodarilo naplniť očakávania divákov. A Liga spravodlivosti (Justice League) patrí práve do tejto skupinky menej vydarených filmových spracovaní. Prvý pokus spojiť niekoľko komiksových superhrdinov sa tak kvalitatívne nedokázal vyrovnať svojmu najväčšiemu komiksovému rivalovi – Avengerom.

Ak bol hlavnou témou filmu Glória zápas človeka o všestranne naplnený život, potom jej Lelio zostal verný aj vo svojom novom opuse. Do centra epizodicky konštruovaného príbehu zo súčasného Santiaga postavil transgenderovú čašníčku Marinu Vidal (múzicky nadaná Daniela Vega), ktorá má ambície i talent stať sa speváčkou. Práve začína bývať so svojím o dvadsať rokov starším milencom Orlandom Onettom (Francisco Reyes). Plány o spoločnej budúcnosti zmarí nečakaná a náhla Orlandova smrť. Marina musí čeliť nielen žiaľu, ale aj vyšetrovaniu zo spáchania možného zločinu, keďže nebožtík má na tele podozrivé poranenia, a najmä hnevu až nenávisti pôvodnej Orlandovej rodiny, ktorá si nevie vysvetliť otcovo správanie. Marina totiž ešte nie je plnohodnotná žena, ale muž v prípravnom štádiu operatívnej zmeny pohlavia.

Taylor Sheridan (1970), herec, scenárista a režisér je u nás známy predovšetkým ako scenárista slávneho filmu Denisa Villeneuva Sicario o nekalom drogovom obchodovaní na mexicko - americkej hranici. Potom nasledoval western pod názvom Za každú cenu o regióne Comacheria v Západnom Texase, za scenár ktorý ho nominovali na Oscara. Do tretice svoj scenár Wind River už aj režíroval a vyjadril sa, že ho vníma ako uzavretie jednej tematicky záverečnej  kapitoly trilógie. A tiež si myslí, že miesto, kde sa film odohráva, sa najmenej zmenilo počas jedného storočia. Dej sa odohráva v Severnej Amerike, konkrétne vo Wyomingu, v pôvodnej indiánskej rezervácii, kde stále vládne zákon silnejšieho a tiež zákon divokej neskrotiteľnej prírody.

Snáď najadaptovanejší detektívny román z pera Agathy Christie so slávnym Hercule Poirotom sa dočkal svojej najnovšej filmovej verzie. Vyšetrovanie vraždy jedného z cestujúcich počas jazdy v luxusnom Orient Exprese na trase z Istanbulu do Londýna sa hlavnej postavy zhostil režisér filmu Kenneth Branagh. Od posledného televízneho spracovania ubehlo už viac sedem rokov a opäť tu máme nové spracovanie.

Jeho prvotina nezožala veľkú slávu, podľa niektorých bola zabudnutá neprávom, teda populárny herec George Clooney (1961) tentoraz vsadil na istotu. Presnejšie na tridsať rokov nepoužitý námet bratov Coenovcov. Obaja sa podieľali aj na konečnej verzii scenára, spolu s režisérom a prizvali na spoluprácu aj Granta Heslova. Príbeh sa odohráva v 50. rokoch minulého storočia v stredoamerickom mestečku Suburbicon, mestečku, ktoré už idylickejšie a usporiadanejšie ani nemôže byť. Obyvatelia tu žijú v pohode, úcte a láske, až do chvíle kým sa neprisťahuje do tohto belošského raja černošská rodina. Trochu aj, ale nie prítomnosť neželanej rodiny, odkryje temnú stránku tejto zdanlivej idyly. No čo by ste iné čakali od Coenovcov ako zločinecký thriller a musím priznať, že ako vždy perfektne napísaný, plný prekvapenia a nečakaných zvratov, aspoň do prvej polovice, potom sú už udalosti predvídateľné.

O to záslužnejšia je skutočnosť, že digitálne reštaurovaná verzia tohto diela, o ktorú sa pričinili Národný filmový archív a Slovenský filmový ústav, sa stala súčasťou tohtoročnej najväčšej putovnej prehliadky filmov Projekt 100, ktorú organizuje Asociácia slovenských filmových klubov.

Na televíznych obrazovkách sme zase mali možnosť sledovať starší kúsok Jelena. Domácemu divákovi tak nie je jeho tvorba neznáma a očakávania spojené s jeho novinkou sú vďaka spomínaným faktorom veľmi vysoké. Zvjagincev sa stal v posledných rokoch spoločne s viacerými relatívne mladými európskymi režisérmi akýmsi fetišom festivalových návštevníkov a vlajkonosičom nielen súčasného ruského, ale aj európskeho artového filmu. Preto je chvályhodné, že sa autor nesnažil v prvom pláne poskytnúť obľúbený a obligátny nelichotivý obrázok stavu súčasného Ruska, ale ponúkol univerzálnu rodinnú drámu skombinovanú s detektívkou, aká by sa mohla odohrať kdekoľvek na svete a v ľubovoľnej dobe.

Réžie sa na tretí pokus chopil novozélandský režisér Taika Waititi, ktorý na seba výrazne upozornil ako jeden tvorcov netradičnej hororovej komédie Čo robíme v temnotách. Waititi dostal jasné zadanie – ešte viac pridať na humore a pretlačiť do filmu čo najviac zo štýlu úspešných Strážcov Galaxie. A ako to dopadlo? Ragnarok je pravdepodobne najbizarnejší, no jednoznačne najfarebnejší a s prehľadom najkomediálnejší Thor. Podľa mnohých aj najlepší, ale dá sa predpokladať, že názory nielen skalných priaznivcov na tento fakt sa budú do istej miery líšiť.

Avšak študentka Tree to má o to ťažšie, že sa ju niekto pokúša zabiť. A to priamo na jej narodeniny, o ktorých vie vďaka večernej párty takmer celá škola. Jej hlavným cieľom je tak prežiť do ďalšieho rána a popritom odhaliť, kto a prečo ju chce zniesť z tohto sveta. Niežeby k tomu neexistoval dôvod – Tree sa totiž nespráva k svojmu okoliu práve najlepšie a zoznam podozrivých je tým pádom až nezvykle dlhý. Okolnosti navyše nekomplikuje len fakt, že vrah je vždy o krok napred, ale i to, že následky z každého úmrtia si zakaždým vyberajú určitú daň.