Recenzie 2016

Štruktúra príbehu spolu s hlavnými predstaviteľmi je v porovnaní s predchádzajúcim filmom Francka Gastambide Porn in the Hood mimoriadne podobná (ak nie totožná). Obe snímky sú charakteristické svojím absurdným humorom o malých ľuďoch, odkazmi na americkú mainstreamovú produkciu, reality show, či sexuálnymi narážkami. Podobne je to aj s postavami týchto dvoch filmov. V centre pozornosti stoja tri hlavné charaktery - svalnatý chlapík snažiaci sa nadobudnúť fyzickú podobu známeho amerického akčného herca, jeho nie príliš sebavedomý kamarát tyranizovaný prísnym otcom, ktorý je potomkom francúzskych Arabov a veriaci moslimský trpaslíči muž.

Ako to už v Hollywoodskych produkciách býva zvykom, v snímke nechýba nadmerné používanie šťavnatých nadávok a poriadna dávka Éčka, chlastu a hulenia. V podstate ide o bežne štrukturovanú americkú komédiu, keď sa dvaja muži dávajú dohromady s dvoma babami, pričom dvaja sú citlivejší a dvaja divokejší. Centrálna zápletka sa rozvíja okolo svadby s budúcim rasovo zmiešaným manželským párom, príbuznými a dvojicou bratov-babrákov. Tí chtiac-nechtiac celú svadbu prekazia, následne si svoju chybu uvedomia, všetko napravia a napriek všetkému sa zo snúbencov stávajú manželia. V porovnaní s francúzskou komédiou Philippe de Chauverona Čo sme komu urobili?, spred dvoch rokov s podobným námetom, najmä scenáristicky výrazne zaostáva.

Diela vytvorené v tom najlepšom duchu severskej naratívnej tradície sú tým pádom omnoho depresívnejšie a temnejšie, než tomu býva zvykom v iných západných krajinách. Silnú úlohu v tom zaručene hrajú dlhé zimy i chladný a odťažitý naturel severanov. V duchu mierne temnejšieho prístupu k žánru rodinnej fantasy sa snaží ísť aj film Bosorkina dcéra. Je však otázne nakoľko môže byť tento prístup v dobe revizionistických fantasy filmov, či rozprávok a dvojitého kódovania, ešte podnetný a invenčný.

David Sís, známy ako režisér televíznych relácií, koncertov (Buty, Kabát, Daniel Landa, Čechomor), reklamných spotov, či videoklipov, sa pustil do veľmi odvážnej úlohy. Jeho cieľom určite bolo nakrútiť naozaj kvalitný a bohatý dokument o snáď najznámejšej českej kapele, no jeho predchádzajúca tvorba akoby utopila potenciál, ktorý film mal. A to v zmysle, že ide o pomerne solídny a dôveryhodný záznam udalostí, respektíve koncertov, rozhovorov s členmi, tak „ako to má“ v každom podobnom filme vyzerať, no všetko to kĺže len po povrchu a nejde ani trocha do hĺbky. Fenomenálne a legendárne kapely si zaslúžia rovnako tak fenomenálne a legendárne dokumenty o nich. Tento tam, bohužiaľ, patriť asi nebude.

Pri rozpočte tri milióny dolárov, film pod taktovkou režiséra Jamesa DeMonaca, zarobil celosvetovo okolo 90 miliónov, čo rozhodne producenti štúdia Blumhouse productions, pod záštitou Universal Pictures, právom považovali za úspech a ako dôvod vytvoriť ďalšiu hororovú sériu v štýle Saw alebo Paranormal activity. Čiže každý rok jeden nízkorozpočtový film v kinách, určený špecifickej odrode publika. Ako ukázal diel číslo jeden, publika viac menej nenáročného, túžiaceho sa v kine myknúť pri lacnej ľakačke a užiť si nejaké to politicky nekorektné a brutálne násilie. Nevynímajúc ženy a deti. Prečo nie?

Dej sa tentokrát nevracia k začiatkom, ale odohráva sa o mnoho rokov neskôr. Tarzan a Jane medzičasom spečatili manželský sľub, presťahovali sa do Londýna, kde sa stal Tarzan váženým lordom Greystokom. Manželský pár sa pokúša spolunažívať v civilizácii, ale potomok im nie je súdený a jeden sa už skončil nezdarom. Jane prahne po návrate do Afriky, no Tarzan sa tomu bráni a snaží sa ctiť odkaz svojich pravých rodičov. Napokon sa však nechá presvedčiť Georgeom Washingtonom Williamsom, ktorý predpokladá, že zadlžený belgický kráľ Leopold II. využíva domorodé obyvateľstvo ako otrokov, v zúfalej snahe získať kontrolu nad Kongom. Tarzan sprvoti netúži, aby ho na ceste sprevádzala aj jeho životná láska, no napokon sa jej podvolí. V tej chvíli však ešte netuší, že sa stáva dôležitým pešiakom v hre kapitána Léona Roma, najatého na to, aby za každú cenu splatil dlhy belgického kráľa.

Erik Praus (1979) je absolventom dokumentárnej réžie na dvoch vysokých školách – Akadémii umení v Banskej Bystrici a VŠMU v Bratislave. Pozornosť vzbudil v roku 2008 krátkometrážnym dokumentom Recyklátor, filozofickou esejou o svedomí človeka v dnešnej dobe, vychádzajúcou z dialógu dvoch rozdielnych obyvateľov Poník – františkánskeho farára a rockera, ktorý pracuje v recyklačnej firme. Snímka získala na festivale Ačko cenu za najlepší dokument a prémiu Literárneho fondu. Po absolventskom filme Muzikanti (2011) a po troch rokoch intenzívnej práce vznikol film Zem, ktorá hľadá svoje nebo, ktorá si začína hľadať svojich divákov v prázdninovo-dovolenkových kinách.

Keď sa ani po pol hodine nič neudeje, začínate mať neblahý pocit, že niečo nie je v poriadku. Jediným momentom, keď sa na plátne niečo zásadné udeje, je bitka medzi hlavnými hrdinami, s nie príliš prekvapivým vyvrcholením. Ten je však pre dobro deja až nevyhnutný. Od tohto momentu, teda zhruba po neuveriteľnej hodine a pol (!) nezmyselného a nikam nevedúceho mlátenia hubou, sa konečne dostávame do stavu mierneho napätia a film pomaly naberá na obrátkach.