Recenzie 2016

Alex van Warmerdam (1952) nie je ani pre naše publikum neznámy. Kto videl snímku Borgman z roku 2013 tak presne vie na čo narážam. Musím však povedať, že Schneider vs Bax je o niečo zrozumiteľnejší, zemitejší, stojí viac na pevných základoch, čo však neznamená, že do poslednej chvíle neviete, čo sa stane. Filmový, divadelný režisér, spisovateľ, básnik, maliar a dizajnér je navyše aj herec. Túto príležitosť si nedal ani teraz ujsť a postavu Baxa si zahral sám. Úlohu prostitútky Giny zasa zveril svojej manželke Annet Malherbe. Chodil na grafickú školu a je spoluzakladateľom divadelnej spoločnosti Hauser Orkater, ktorá sa venovala tak absurdnému divadlu, ako aj populárnej hudbe. Kumšt má v krvi, otec bolo divadelný režisér, brat Vincent je hudobným skladateľom, druhý brat Marc zasa riaditeľom divadla Orkater, syn Mees hudobník. No, a ako sme už spomínali manželka Annet herečka. Debutoval filmom Abel v roku 1986, potom nasledovali napríklad Severania, Šaty, Grimm, Posledné dni Emmy Blank, Borgman a jeho posledným filmom je Schneider vs. Bax. O Warmerdamovi sa žiada hneď na úvod oznámiť, že mu nie je nič sväté, robí si, čo sa mu len zachce, rád diváka šokuje, ale robí to zaujímavo a dobre.

Ak prvé videohry nachádzali inšpiráciu v populárnych filmoch, dnes bezradní impotentní filmoví tvorcovia čoraz častejšie zúfalo lovia nápady vo svete hier. Občas sa potom stane, že kým slávna hra, ktorá hlboko ovplyvnila aj filmovú zábavu, nadobudne svoju kinematografickú adaptáciu, pôsobí neoriginálne len preto, že postavy, zápletka i humor už poznáme z mnohých iných filmov a zdajú sa nám ošúchané. Najnovšie k adaptáciám Angry Birds a Warcraft v našich kinách pribudli Ratchet a Clank.

Martin Šulík (1962, Žilina), režisér, scenárista, producent a príležitostný herec, je výraznou osobnosťou súčasnej slovenskej kinematografie. Z jeho hranej tvorby pripomeňme debut Neha a filmy Záhrada, Orbis Pictus, Krajinka, Slnečný štát, Cigán a poviedku Smrť prezidenta zo „skladačky“ Slovensko 2.0. Súbežne s hranou tvorbou sa venuje aj dokumentu, ktorý v poslednom období získava vo sfére jeho záujmov prevahu. Nakrútil dva dokumenty o Jurajovi Jakubiskovi, celovečernú filmovú esej podľa denníkov režiséra Pavla Juráčka. portréty Martina Slivku, Viliama Grusku a Milana Čorbu, impozantným projektom je cyklus Zlaté šesťdesiate o najprogresívnejšom období českej a slovenskej kinematografie. Všetko čo mám rád z roku 1992 je Šulíkov v poradí druhý film a podľa jeho slov z nedávneho rozhovoru v denníku Sme sa rozhodli so scenáristom Ondrejom Šulajom nakrútiť po depresívnej prvotine Neha optimistickejší príbeh.

Zároveň však zobrazoval aj celosvetový epický odboj proti tejto hrozivej sile. V istom smere tak môžeme pôvodný Deň nezávislosti považovať za jeden z míľnikov hollywoodskej kinematografie. Prvá časť je však aj typickým produktom 90. rokov, keď sa začali do mainstreamu dostávať postmoderné prvky, ako pastiš, pomrkávanie na diváka, citovanie, zveličovanie a nadhľad. V Emmerichovom filme to bolo badateľné odľahčovaním prostredníctvom hlášok, nadmernou hyperbolizáciou patriotizmu a podobne. V tomto smere tak síce film ešte nepracuje s dvojitým kódovaním, ale aspoň sa neberie vážne. Všetky tieto aspekty využíva aj Emmerichov sequel, akurát v ešte opulentnejšej a monumentálnejšej forme.

Film sa časovo vracia do sedemdesiatych rokoch, keď vo svete doznievala revolta mladej generácie, ktorej jednou z podôb bolo združovanie sa do voľných spoločenstiev pod spoločnou strechou, tzv. komún. Rodina, s ktorou nás režisér zoznamuje, ničím nepripomína podobnú societu. Ani vekovo, ani mentálnym založením. Architekt Erik učí na vysokej škole, jeho manželka Anna je známou a obľúbenou televíznou hlásateľkou správ a štrnásťročná dcéra Freja, ktorej sa akoby vyhýbali výstrelky puberty, dopĺňa túto šťastnú rodinu. Keď Erik zdedí po smrti otca rodinnú vilu v krásnej záhrade na predmestí Kodane, kde v blahobyte vyrastal neďaleko tenisových kurtov a jachtárskeho klubu, zdá sa, že im už nič nebude chýbať, lebo si pomôžu aj finančne. Lenže Anna, ktorá sa v spokojnom manželstve začína nudiť, prichádza s novým nápadom. Navrhuje, aby vilu nepredali, hoci za ňu môžu dostať až milión, ale pozvali do nej bývať niekoľkých známych, a tak vytvorili namiesto trojčlennej jednu „veľkú šťastnú rodinu“. Pekná myšlienka, ale ťažšia realizácia. Spočiatku to tak nevyzerá, lebo záujemcov je dosť. Pre bývanie v komúne sa rozhodli nie kvôli revolte, veď už nejde o mladých ľudí, ale kvôli samote a finančným problémom. A tak sa po benevolentných „prijímacích pohovoroch“ do vily nasťahuje Ole s dvomi igelitkami, ktorý sa iniciatívne chopí úlohy hlavného organizátora a dbá najmä o poriadok tým, že pohodené veci páli, rozšantená Mona, ktorá podľa vlastných slov nie je skúpa na vlastné telo, exoticky pôsobiaci a trochu záhadný Allon, ktorý sa rád zalieva slzami nad vlastným osudom, a napokon rodina s chorým synčekom, ktorý dojíma najmä ženy každého veku vyhlásením, že sa dožije len deviatich rokov...

Druhá časť totižto pracuje so všetkými typickými prvkami hollywoodskych letných komédií, ako je exotická destinácia, dramatická „survival“ zápletka, vzťahová línia, jednoduchší humor, krásne, sporo odeté ženy i užívanie si v letovisku. Franck, Sonia a ich partia kamarátov vyrážajú na dovolenku do Brazílie. Franck má v pláne požiadať Soniu o ruku, zoznámiť sa s jej rodinou a zároveň si aj užiť dovolenku. Samozrejme, nič neprebieha podľa jeho predstáv. Sonia je z neho sklamaná a ani na jej rodinu neurobí práve najlepší dojem. Jedného dňa sa partička vydáva na výlet, Sonin otec im vnúti aj babičku na elektrickom vozíku a tesne pred odchodom sa k nim pridávajú aj dve mladé ženy. Následne už sledujeme horúčkovité pátranie, keďže z výletu do džungle sa skupinka nevrátila a už niekoľko dní o nich nikto nič nevie. Zrazu sa však objaví kamera na selfie tyči, ktorá obsahuje podrobne zmapovaný „výlet“ čudesnej skupinky.

 Dvojica Thurber - August spolupracovali na telvíznom programe Washington D.C. (2000). Prvým projektom R. M. Thurbera bola reklama pre značku Reebok s názvom Terry Tate, Oficine Linebacker, ku ktorej napísal aj scenár. Reklama sa potom objavila vo vysielaní finále Superbowlu v roku 2003. Pokračoval športovou komédiou s hviezdnym obsadením - Vince Vaughn, Ben Stiller, Vybíjaná (2004), americkou romantickou komédiou o absolventovi školy a jeho nepripravenosti na to, aby sa konečne usadil Záhady Pittsburgu (2008) a komédiou z roku 2013 My sme Millerovci, taktiež so známymi hercami Jennifer Aniston a Jasonom Sudeikisom, o dealerovi marihuany, striptérke a ich pokusu vytvoriť rodinu, aby si dobre zarobili.   

Keďže sa prvý film divákom páčil a zarobil viac než slušne, dočkali sme sa pokračovania s navýšeným rozpočtom, ktoré chcelo ťažiť z dobrého mena a pôsobiť ešte famóznejšie, vizuálne ešte krajšie a trikovo ešte premyslenejšie. Nie všetko z toho sa však podarilo ukočírovať a udržať v mädziach znesiteľnosti. V úvode filmu sa pozrieme na to, čo sme všetci túžobne očakávali a priali si vidieť už v prvom filme. Celá zápletka prvého sa točila okolo motivácie Dylana Rhodesa (Mark Ruffalo) dostať za mreže Thaddeusa Bradleyho (Morgan Freeman), ktorého vinil zo smrti svojho otca. Nám sa teda skrz flashback naskytne pohľad na samotného veľkého iluzionistu menom Lionel Shrike, pri svojom osudovom pokuse vymaniť sa zo zajatia oceľového trezoru hodeného do rieky. Tristo mučivých sekúnd, všetci vieme ako dopadlo toto čakanie. Dylanov otec zomrel, a vtedy malý chlapec začal snovať dokonalý plán pomsty. S pomocou Oka a svojich Štyroch Jazdcov sa pomstil každému, kto mohol za smrť jeho otca.

V roku 2003 štúdiá Pixar nadviazali na svoje fenomény Toy Story, Život chrobáka či Monsters, a. s. Po fantazijných svetoch hračiek, hmyzu a strašidiel sa ponorili do reálnejšieho sveta pod morskou hladinou v animovanom režisérskom debute Andrewa Stantona – rodinnej dobrodružnej komédii Hľadá sa Nemo. Melodramatický príbeh zdravotne postihnutej polosirôtky a prehnane starostlivého otecka si získal stovky miliónov nadšených divákov, ktorí do konca roka 2003 len za vstupné do kín utratili 936,7 milióna dolárov. Film nominovali na štyroch Oscarov, získal jedného – za najlepšiu celovečernú animovanú snímku.