Sedemnásty film českého režiséra Jana Hřebejka, dvanásty nakrútený podľa scenára Petra Jarchovského, má metaforický názov Učiteľka a po svetovej premiére v hlavnej súťaži na nedávnom Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch vstupuje do kín. Je to prvý majoritne slovenský film, ktorý vznikol pod vedením renomovaného českého filmára, je nakrútený v slovenčine, slovenskí tvorcovia tvoria výraznú časť filmového štábu a až na malé výnimky celé herecké obsadenie.
Pôvodne išlo o televízny projekt, vhodný pre obrazovky svojou jednoduchou dramatickou štruktúrou a nenáročnými interiérmi, ktorý sa však vďaka závažnosti výpovede a profesionálnej kvalite nestratí ani na filmovom plátne. Časovo je situovaný do roku 1983 a odohráva sa na jednej bratislavskej škole, kam na začiatku školského roku prichádza nová učiteľka s aprobáciou ruština – slovenčina – dejepis. Náznakom, že nejde o bežnú triednu, je jej prvé zoznamovanie so žiakmi. Namiesto údajov o nich samotných žiada informácie o povolaní ich rodičov. Sympatická vdova po profesionálnom dôstojníkovi nemá deti, a tak si chce vybudovať akúsi náhradnú rodinu zo svojich žiakov a ich rodičov, sľubujúc si od toho vzájomnú pomoc. Predstavuje si ju netradične – oni jej budú v rámci svojich povolaní a možností pomáhať v každodennom živote a ona im za to poskytne protekciu pre deti. Nevidí v tom nič nenormálne ani nemorálne – pokiaľ sa veci dejú podľa jej predstáv a žiaci aj ich rodičia počúvajú na slovo. Ak ich nepresvedčí na prvý raz, tlak sa stupňuje. Ak sa opovážia vzbúriť, reakcia je rýchla a účinná. Inými slovami, učiteľka Mária Drazdechová, rafinovane striedajúca med a bič, je intrigánka a manipulátorka, ktorá korumpuje a dáva sa korumpovať, to všetko s pôvabom a milým úsmevom. Osobitnú moc jej dodáva príbuzenstvo v Moskve a funkcia v komunistickej strane, ale to spomína len zriedkavo a akoby mimochodom – dospelí aj ich deti plnia jej želania dobrovoľne, systém, ktorý za krátky čas na škole vytvorila, funguje ako švajčiarske hodinky, a nebyť jedného rebela...