Film Hedi, odmenený Cenou za najlepší debut (hlavný predstaviteľ Majd Mastoura získal Strieborného medveďa za najlepší mužský herecký výkon) produkovali aj bratia Dardennovci, ktorých vplyv na spôsob filmového rozprávania mladého tvorcu je nesporný.
Mohamed Ben Attia je štyridsaťročný režisér a scenárista, ktorý po štúdiách v rodnom Tunisku a Francúzsku nakrútil päť ocenených krátkych filmov. Celovečerným dielom Hedi debutoval tohto roku a na Berlinale, kde to bol v hlavnej súťaži prvý arabský film po dvadsiatich rokoch, získal zaň dve prestížne ceny.
Film Hedi, odmenený Cenou za najlepší debut (hlavný predstaviteľ Majd Mastoura získal Strieborného medveďa za najlepší mužský herecký výkon) produkovali aj bratia Dardennovci, ktorých vplyv na spôsob filmového rozprávania mladého tvorcu je nesporný.
Americká filmová komédia roku 2016 bola rozmanitá. V kinách sme za uplynulý rok mali možnosť vidieť snímky určené pre asi všetky vekové kategórie z mnohých sociálnych skupín.
V úvode roka sme videli seniorsko-slobodo-rozlúčkovskú snímku Dedo je lotor. Neskôr prišli tínedžerské snímky Susedia na odstrel 2 a Mike a Dave zháňajú baby. Medzitým sme v kinách mali možnosť navštíviť aj dlho očakávané pokračovanie animovaného filmu o stratenej kamarátke malého Nema pod názvom Hľadá sa Dory. V tomto roku nechýbala ani typicky akčno-svalnatá komédia Centrálna inteligencia, alebo krimi detektívku Ostrí chlapci. No a napokon si na svoje prišli aj Matky rebelky, matky poctivky, slobodné a iné matky.
Prvé zábery francúzskeho filmu Kamene bolesti režisérky Nicole Garcia sú vzhľadom na ďalší dej tak trochu zavádzajúce, predstavujú totiž rodinnú idylku: Krajinou uháňa auto a starostlivá mama Gabrielle (Marion Cotillard) pripravuje občerstvenie pre posádku.
Vzápätí sa dozvieme, že s manželom Josem (Alex Brendemühl) vezú dospievajúceho syna na súťaž mladých klavíristov, ktorá sa má konať druhý deň v Lyone. Gabrielle sa však nečakane rozhodne svojich blízkych opustiť a vyberie sa po stopách spomienok, ktoré idylické nie sú ani náhodou. Spoznávame Gabrielle ako asi dvadsaťročné, citovo mimoriadne labilné dievča, ktoré sa nevie vyrovnať so svojou prebúdzajúcou sa zmyselnosťou. Žije so sestrou a rodičmi v dedine, kde jej rodina pestuje levandulu. Vášnivo túži po miestnom učiteľovi, ktorý jej požičiava knihy a keď ju odmietne, napadne ho. Dedinčania ju považujú za bláznivú a matka sa rozhodne vyriešiť situáciu tým, že ju prinútia vydať sa za sezónneho španielskeho robotníka Joseho. Gabrielle sa však k nemu správa odmietavo a urážlivo. Po potrate ju lekári pošlú na liečenie do švajčiarskych kúpeľov. Tam stretne Andrého (Louis Garrel), veterána z vojny v Indočíne, zamiluje sa doňho a chce s ním utiecť. Lenže Osud rozhodol inak.
O filmové rozprávky nie je v predvianočnom čase núdza. Český film Anjel pána 2 však vzbudil mimoriadnu pozornosť. Známy český režisér Jiří Strach (1973) ho totiž nakrútil po jedenástich rokoch ako voľné pokračovanie svojho režisérskeho debutu na filmovom plátne Anjel Pána (2005). S iným štábom, ale s tými istými (aj so zopár novými) obľúbenými českými a slovenskými hercami hoci v maličkých úlohách. Nuž a s patričnou dávkou humoru, ktorý by mal osloviť celú rodinu.
Opäť sa ocitáme striedavo v nebeskej ríši i na zemi a stretávame sa s ústrednou dvojicou - nešikovným smoliarom Anjelom Petronelom (Ivan Trojan) a s Čertom - pokušiteľom Uriášom (Jiří Dvořák). Ich vinou sa vzácne jablko zo Stromu poznania zakotúľalo medzi ľudí a Pán Boh (Jiří Bartoška) ich pošle poň. Zhodou okolností sa to stane na Mikuláša, v jediný deň v roku, keď vďaka tradícii nie sú anjelské krídla a čertovské rohy nikomu nápadné. Komplikácie nastanú, keď dvojica konečne zistí, že jablko našla malá Anežka (Anička Čvrtníčková), ale dá im ho, iba ak jej pomôžu pri obchádzaní domácnosti s deťmi. Má totiž kostým Mikuláša, ale chýbajú jej jeho „spoločníci“ Anjel a Čert. Stane sa. Musia však čeliť nástrahám partie zlodejov, ktorí ich považujú za nekalú konkurenciu. Navyše ich oboch očarí Anežkina pôvabná mama - chudobná vdova, krajčírka Magdaléna (Vica Kerekes), ktorú by rád získal vydridušský krajčírsky majster (Bolek Polívka). Viac z deja sa prezrádzať nesluší, aj keď každý vie, ako sa to všetko skončí. Dôležité je, že Petronel a Uriáš sú síce nadprirodzené bytosti, ale s typickými ľudskými vlastnosťami. Takže sledujeme vlastne príbeh o priateľstve, láske, vzájomnom odpúšťaní, ale aj o zodpovednosti za svoje činy.
Rodina disneyovských princezien sa rozrástla. Vaiana je dcéra náčelníka ostrova uprostred Tichého oceána, ktorá sa napriek otcovmu zákazu vydala na more, aby našla poloboha Mauiho a primäla ho vrátiť ukradnutý drahokam. Lebo iba tak je možné čeliť záhube celého sveta.
Rok 2016 nám priniesol neobyčajnú animovanú disneyovku Zootropolis, bájku na spôsob kriminálky drsnej školy skríženej so sci-fi. Kvalitou nadviazala na disneyovku V hlave z roku 2015. Ani predchádzajúci film Veľká šestka o láskavom robotovi rozhodne nebol tuctový a Ralph Rozbi-to nás očaril nápadmi, vtipom i hravosťou. Vaiana je ich opak. Predstavuje to najtradičnejšie, čo si v súvislosti s tvorbou Wallt Disney Animation Studios dokážeme predstaviť. Vedome a zámerne nadväzuje na „dievčenskú“ líniu disneyovskej produkcie, kam patria Ľadové kráľovstvo, Na vlásku, Mulan, Pocahontas, Kráska a zviera, Malá morská víla, Šípková Ruženka, Popoluška… a vlastne i prvý celovečerný film Walta Disneyho Snehulienka a sedem trpaslíkov z roku 1937.
Mladý tridsaťročný muž, so slúchadlami na ušiach, stojí uprostred tanečného parketu a osamotene tancuje. V slúchadlách mu očividne hrá iná hudba ako na diskotéke. Kamera ho sleduje vo veľkom detaile, nalepená na jeho tvári. Sníma jeho ústa, oči a hýbe sa s ním do rytmu. V pozadí badať rozostrené svetelné body, ktoré spolu s hudbou dotvárajú impresionistický charakter celej sekvencie. Po čele mu steká kvapka potu.
Zrazu k mužovi prichádza žena. Zloží si slúchadlá a zarozprávajú sa, ale kvôli hlasnej hudbe nepočujeme, čo hovoria. Následne muž dopije drink a spolu so ženou odchádzajú preč. Strih. Opäť sledujeme veľký detail na tvár muža. Podľa zvukov sa pravdepodobne nachádza na toalete. Prevracia oči smerom do hora a má pootvorené ústa, takže si nie sme istí, či je v alkoholickom alebo sexuálnom „delíriu“. Pravdepodobnejšia je však druhá možnosť, keďže po chvíli vstáva a bez zatackania odchádza preč z klubu.
Filmový a divadelný režisér Anton Šulík, architekt a urbanista Juraj Krumpolec a výtvarník, ilustrátor, grafik Igor Derevenec sú autormi slovenského krátkeho animovaného filmu, inšpirovaného predlohou Gianniho Rodariho (1920 - 1980). Preslávil sa v polovici minulého storočia ako tvorca moderných rozprávok pre deti. Hviezdny taxík ho bez úhony priviezol na Slovensko 21. storočia.
Šulík, Krumpolec a Derevenec napísali scenár, Derevenec s Krumpolcom sú i výtvarníkmi filmu. Strihačom, produkčným a režisérom je Juraj Krumpolec. Výsledok je taký svieži, zábavný, hravý a plný radosti, že od vzniku v roku 2015 už stihol zažiariť na viacerých prehliadkach a odniesť si z nich za hrsť cien: Remi Winner 2016, Anča D Award 2016, Best Animation Film 67th MISFF, Literary Fund Award XII. BAB sú niektoré z nich. Nečudo, že ich dielu sa dostalo výsady tvoriť predprogram k celovečernému nórskemu rodinnému filmu Akcia Arktída, ktorý do našich kín priniesla spoločnosť Film Europe. To, čo bolo pred niekoľkými desaťročiami pravidlom, je dnes príznačné len pre dlhometrážne filmy štúdií Walt Disney Animation a ich epigónov. Pravda, tvorcov Hviezdneho taxíka nemožno obviniť zo žiadneho epigónstva, pretože sú originálni, svoji.
Hoci Underworld nepatrí a zrejme nikdy nebude patriť k vyložene úspešným značkám, svoje publikum si dokázala nájsť. Napokon, je tu s nami už dlhých trinásť rokov, aj keď za ten čas vuniklo iba päť filmov. Po boji v podsvetí a boji v podsvetí 2 sa séria vrátila k úplným začiatkom. Vzbura Lykanov bola totiž prequelom ságy a ústredná hviezda ságy, Kate Beckisale, v nej, až na zopár archívnych záberov, vôbec nefigurovala. V prebudení sa však ochotne vrátila a ústredným ťahúňom je aj v novom diely nazvanom Underworld: Krvavé vojny.
Samotnú zápletku asi nemá zmysel siahodlho riešiť. Krvavé vojny sú skrátka ďalšou zameniteľnou kapitolou ságy, kde si upíri a vlkolaci, tu pomenovaní ako lykani, idú po krku a pokiaľ je to možné, konflikty riešia strelnými zbraňami. Upírka Selene je stále na úteku, po tom, čo ju zradil vlastný rod, no už čo nevidieť má zohrať dôležitú úlohu vo večnom boji týchto dvoch znepriatelených frakcií. No veď to poznáte. A nemusíte mať obavy, že sa budete v deji, či postavách strácať. Prípadné obavy sa rýchlo rozplynú po svižnej úvodnej rekapitulácii, ktorá dokáže spoľahlivo ušetriť čas strávený sledovaním predošlých dielov.
Niektoré filmy sú určené publiku, ktoré si v živote už čo - to preskákalo, má určitý vek, nie nutne vysoký, aby dokázalo plne vychutnať, prežiť a najmä pochopiť konkrétne starosti postáv filmu 24 týždňov režisérky Anne Zohra Berrached.
Nechcem tvrdiť, že otázka tehotenstva v relatívne vysokom veku a následný strach o jeho problémový priebeh sa ma bezprostredne dotýka. Mám však zopár priateľov s manželkami, ktorí sa podobnými záležitosťami museli aspoň zopár prvých týždňov tehotenstva zaoberať. Pamätám si ich strach pri čakaní na výsledok testu, určujúceho, či sa dieťa narodí zdravé a najmä, či sa nenarodí s downovým syndrómom. Taktiež nechcem tvrdiť, že sa mi podarilo vcítiť do ich kože, približnú predstavu o tom, čo by nasledovalo po oznámení takejto komplikácie, si viem aj takto sprostredkovane živo predstaviť. Dovolím si však tvrdiť, že nie každý divák, špeciálne v bezstarostnejšom mladšom veku, bude schopný aspoň približnej empatie ako ja. Vtedy môže prísť k zámene pojmov ako klišé a realita každodenného života. Film 24 týždňov totiž obsahuje viac - menej každú modelovú situáciu, akú od filmu, kde budúci rodičia riešia otázku narodenia dieťaťa s downovým syndrómom, očakávate. Obsahuje toho však omnoho viac.