Recenzie 2016

Slovenskí diváci napríklad môžu poznať jej osud vďaka úspešnej komédii Petra Qiultera Je úžasná, ktorú uvádza činohra SND od roku 2011 v hlavnej úlohe s Kamilou Magálovou. Nuž a tento rok prišli do našich kín hneď dva filmy o nej. V marci to bola francúzsko-česko-belgická Marguerite (2015) a teraz koncom augusta spomínaný americko-britský film Božská Florence. Kým francúzski tvorcovia vytvorili akoby novú postavu - francúzsku grófku Marguerite a dej posunuli do dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia. Americko-britský film sa pridŕža viac reality, o čom svedčí aj titul originálu Florence Foster Jenkins a sústreďuje sa na posledný rok jej života, rok 1944 v New Yorku.

Ak sa pozrieme do jeho minulosti, vidíme že témy jeho filmov nie sú príliš náročné, nebádať v nich nejaké presahy a nepatria ani medzi extra vyčnievajúce z radu „bežných“ komédií.  Príbeh dvoch obchodníkov so zbraňami, Davida Packouza (Miles Teller) a Efraima Diveroliho (Jonah Hill) sa však už spomedzi jeho doterajšej filmografie, o náročnejšiu tému opiera. A nie len náročnejšiu, respektíve vážnu, ale stále aktuálnu. I keď ruku na srdce, kedy táto téma aktuálna nebola alebo nebude?

Zápletku filmu považujem za podobnú dvom predchádzajúcim snímkam Star Trek a Star Trek: Do temnoty. Mnohokrát odskúšaný súboj dobra a zla aj v tomto prípade poslúžil tvorcom tohto sci-fi filmu na vytvorenie napínavej zápletky, ktorá vyúsťuje do viac-menej prekvapujúceho konca. Napätie pretrvá od začiatku do konca a neustále udržuje oko diváka na filmovom plátne.

Pre jeho tvorbu, ktorá má vo filmoch Dealer a Mliečna cesta, čiastočne Lono, experimentálny charakter, je typické potlačenie dejovej zložky v prospech atmosféry diela, prepracovaná zvuková stopa vrátane hudby rovnocenná obrazu, striedanie dynamických, nervných záberov s dlhými statickými a častá spolupráca s nehercami. Po filme Je to iba vietor, ktorý bol sociálno-psychologickou drámou o rasovej intolerancii, inšpirovanej konkrétnymi maďarskými udalosťami, sa Fliegauf vo svojom najnovšom diele Lily Lane vrátil k svojim experimentálnym koreňom.  

Celosvetovú premiéru malo na Medzinárodnom filmovom festivale v San Sebastiane, kde vzbudilo pozornosť popredných svetových kritikov. Ešte pred domácou premiérou, ktorá bola v Čechách vo februári tohto roku, prešiel film ďalšími medzinárodnými fórami. V Tokiu získal Hlavnú cenu za umelecký prínos, v Ľubľane Cenu FIPRESCI, v Cottbuse zabodoval herec Karel Roden ocenením za najlepší mužský herecký výkon. Pol roka po českej premiére prichádza film aj do slovenských kín.

Zdá sa, že tu niekde je problém. Scenár sa pohráva so známymi motívmi, kombinuje ich do nových súvislostí, usiluje sa o istý nadhľad, ale neubráni sa istej predvídateľnosti. Skoro dve hodiny sledujeme lineárne zoradené akoby „anekdoty“. Figurujú v nich narážky na nešváry moderného sveta ako sú politikárčenie, či  rodinkárstvo, problém vyrovnať sa s inakosťou, ale aj večné problémy témy – túžba po láske, kráse, mladosti, úspechu. Nuž, a všetko smeruje k osvedčenému receptu, že láska je jediným liekom, ktorý spojí svet ľudí i nadprirodzených bytostí a všetko vyrieši tak, aby sa zlé zmenilo na dobré a všetci boli spokojní. Chýba niečo, čo by dej gradovalo, vytváralo isté napätie, prekvapovalo.

Tieto slová napísal český básnik Jiří Wolker v zbierke Host do domu pred 95 rokmi. Ak ste niekedy na strednej škole premýšľali, ako by asi mohla vyzerať filmová adaptácia jeho slávnej básne Věci, konečne ste sa dočkali. Prišla z nečakaného smeru a od tých najmenej pravdepodobných tvorcov, ale je dokonalá a Wolker by nepochybne bol nadšený.

Pretože nie sú ničím iným, len bežným spotrebným tovarom, pri utváraní svojho priestoru na trhu v divákoch ubíjajú predstavivosť, obrazotvornosť, myslenie i vkus. Sem z veľkej časti (hoci možno nie celkom) patrí aj americký digitálne animovaný rodinný film štúdií Illumination Entertainment Tajný život maznáčikov.

Tento film sa totiž nehrá na komédiu (ako napríklad jeden nemenovaný film, ktorý ešte stále beží v kinách, kde sa chytajú duchovia a jeho hlavné predstaviteľky boli označené za najlepšie americké komičky), ale komédiou skutočne je. Aj keď by sa podľa námetu, aj traileru zdalo, že to bude záležitosť výhradne pre ženské publikum, opak je pravdou. Ak však patríte medzi mužov, ktorých svetonázor je, že sa o deti starať nemusia, lebo to za nich urobia ich manželky, ktoré by mali nosiť akurát tak zásteru do kuchyne a keď už si aj oblečú šaty, tak len bez výstrihu, pravdepodobne to nebude nič pre vás. No, a ženám, ktoré týmto svetonázorom uverili a žijú vo svojom malom uzavretom svete, to asi tiež nebude príliš po chuti. V skratke, tento film nie je nič pre konzervatívcov !