Recenzie 2016

Film sa odohráva v malom poľskom meste v zime prelomového roku 1990, keď sa ľudia po páde komunizmu tešili z nadobudnutej slobody, ale aj tápali pri hľadaní spôsobu, ako ju adekvátne využiť. V tejto situácii sa ocitajú aj štyri hlavné hrdinky filmu, ktoré sú nespokojné so svojím doterajším životom a chceli by ho radikálne zmeniť, zrealizovať tajné sny. Agata (Julia Kijowska), majiteľka videopožičovne, v ktorej  má aj na čierno skopírované pornografické snímky, lebo tie v tomto období letia, je beznádejne zamilovaná do mladého kňaza, ktorý pochopiteľne neopätuje jej vášnivý cit. Agáta, ktorá podobne ako ostatné hrdinky trpí pocitmi osamelosti a nedostatku lásky, sa zmieta medzi vášňou a depresiou. Nešťastná z nemožnosti realizovať svoju túžbu ubližuje najbližším – dospievajúcej dcére a najmä manželovi Jacekovi (Lukasz Simlat), ktorý je ako robotník v továrni pre ňu príliš obyčajný. Raz ho ponižuje a odmieta, inokedy sa naňho vášnivo vrhá, zrejme s predstavou, že sa miluje s niekým iným, čo on síce nechápe, ale cíti, že sa s Agatou niečo deje. Iza (Magdalena Cielecka) je mondénna, pragmatická riaditeľka školy, pod ktorej chladným zovňajškom burácajú vášne, predovšetkým zakázaná láska k miestnemu lekárovi. Ten práve pochoval ženu, a tak Iza predpokladá, že sa ich šesťročný utajovaný milenecký pomer zlegalizuje, no Karol (Andrzej Chyra) začne trpieť dodatočnými výčitkami svedomia a pred milenkou dá prednosť starostlivosti o svoju dospievajúcu dcéru. Iza stráca svoju suverénnosť, začne prenasledovať Karola, ponižovať sa a prosiť, no keď je všetko márne, siahne aj po ťažších neférových manipulatívnych zbraniach, namierených proti údajnej sokyni – Karolovej dcére, čo je posledný klinec do rakvy ich vzťahu. Sebaponíženie zavŕši odpudzujúcim sexom s niekdajším žiakom v špinavej umyvárni, akoby chcela svoju sebadeštrukciu doviesť až do absurdna.

Tým v danom momente najideálnejším riešením sa zdalo pristátie na rieke Hudson v centre mesta, v okolí mrakodrapov. Z pilota sa stal mediálny hrdina, ale prebehlo všetko tak impozantne hrdinsky, ako to okamžite vykreslili médiá alebo sa jednalo o chybne zvážené a unáhlené riešenie a cestujúci boli vystavení zbytočnému riziku?

Napriek tomu, že ťažisko jeho najlepších diel sa pohybuje niekde medzi začiatkom sedemdesiatych rokov a končí deväťdesiatymi rokmi, samozrejme, svetlé momenty sú aj po roku 2000. Spielberg nám len pred rokom dokázal, že to ešte stále na režisérskom poste vie, tak ako za starých čias, s oscarovým Mostom špiónov. Avšak po jeho najnovšom kúsku, s názvom Kamoš Obor, ktorý vznikol podľa predlohy spisovateľa Roalda Dahla, známeho najmä vďaka tvorbe pre deti, svojim fanúšikom neudelil najmilšie prekvapenie a skôr ich zneistil. Viac krát som si kládol otázku, či to naozaj nakrútil režisér Čeľustí, Schindlerovho zoznamu,  E.T-ho, alebo  snímky Zachráňte vojaka Ryana. Spielberg v rámci spracovania rozprávkovej predlohy nie je nováčik, keďže v roku 2011 nakrútil pomerne vydarený animák Tintinove dobrodružstvá.  Práve o to viac prekvapí výsledok tohto filmu, od ktorého určite nemalé množstvo ľudí čakalo minimálne rovnako dobrú zábavu.

Pavol Barabáš (1959), najplodnejší, najznámejší a najúspešnejší slovenský dokumentarista, získal za svoje filmy okolo tristo domácich i zahraničných ocenení, z ktorých si najväčšmi váži Slnko v sieti a Cenu Medzinárodnej aliancie horských filmov za svetový prínos a kameramanskú prácu v dokumentárnych filmoch v extrémnych častiach sveta. Popri objavovaní exotiky na všetkých kontinentoch sa permanentne vracia do Vysokých Tatier, odkiaľ čerpali jeho filmy Tatry mystérium, Premeny Tatier, Vysoké Tatry – divočina zamrznutá v čase, Kde ticho hovorí, päťdielny seriál Príbehy tatranských štítov, ktorého šiestu časť tvorili samostatné Stopy na hrebeni, či Žiť pre vášeň, všetko filmy nakrútené v rozpätí rokov 2003 až 2014. Tematicky k nim patrí aj najnovšia snímka Sloboda pod nákladom, zachytávajúca ťažkú drinu tatranskej rarity – vysokohorských nosičov.

Počas pôsobenia v Odesse a neskôr v Sevastopoli si na svoje konto pripísala 309 úspešných zásahov, pričom 38 z toho boli ďalší ostreľovači. Nie nadarmo dostala prezývku Pani Smrť. Okrem toho sa však zúčastnila aj prieskumov, či odrážania nepriateľských útokov v prvej línii. Táto krátka historická vsuvka má za cieľ jedno jediné upozorniť na to, že Bitka o Sevastopoľ je viac životopisná snímka ako klasický vojnový film. Vojnových scén je relatívne dostatok, no dôraz kladie práve na postavu talentovanej ostreľovačky. Z tohto pohľadu mu názov do istej miery robí medvediu službu. Napokon ani dej sa neodohráva výhradne na fronte, naopak pendluje medzi dvoma časovými rovinami.

Ani stomiliónový rozpočet spoločností Paramount a Metro-Goldwyn-Mayer nezaručil alarmujúce finančné zisky, pozitívne prijatie kritiky, ani nezopakoval úspech snímky Ben Hur Charltona Hestona z roku 1959. Ide o epický príbeh potomka vznešeného kniežacieho rodu z Jeruzalema. Jeho nevlastný brat Messala ho neprávom obviní zo zrady. Ben-Hur je tak nútený prežiť niekoľko rokov v otroctve, po ktorých sa rozhodne pomstiť. Vyzýva brata na súboj a po niekoľkých stretnutiach s Ježišom sa Ben-Hur postupne mení.

Rozhodnú sa, že o tejto bláznivej ceste nakrútia vlog. Tak ako každý príbeh, aj tento potrebuje dramatický oblúk. Dohodnú sa, že keď prežijú najkrajší deň svojho života, spáchajú samovraždu. Pre hypochondra Andiho je však začiatok výpravy doslova nočnou morou a Benno má svoj vlastný tajný plán. Ako naznačuje už úvodný „nástrel“, film je v niektorých ohľadoch zaujímavý a v iných pomerne konvenčný. Za najprínosnejší aspekt považujem predovšetkým ideologickú rovinu snímky. Hlavní hrdinovia sa totižto rozhodnú ošklbať systém založený na konzumných statkoch, pôžičkách a lízingoch. Vzhľadom na svoju chorobu si myslia o predajcoch to isté, čo si tí myslia o svojich zákazníkoch - že sú to hlupáci, na ktorých sa môžu nabaliť. Vďaka tomu film v úvode dostáva kontúry malej protisystémovej rebélie, čím si na svoju stranu získava aj divákov.

Ten kombinoval živých hercov s animovaným drakom a dej sprevádzali pesničky. Trval vyše dvoch hodín a nedočkal sa prílišného uznania. Zrejme si na tento film niekto v štúdiu náhodou spomenul a napadlo ho, že by nebolo od veci vypustiť, v dobe neobmedzených digitálnych možností renderovania zvieracích chlpov, do celého sveta jeho zmodernizovanú verziu. Znie to ako veľký risk, ale šikovný marketing dnes dokáže divy a nečakaný obrovský úspech tohtoročnej Knihy džunglí naznačil potenciál rodinných filmov, s hlavnými detskými hrdinami, vychovávanými divokými zvieratami. Stojí staromódny príbeh kamarátstva malého chlapca a prítulného draka v dnešnej cynickej dobe za vstupné do kina?

Po ich odchode sa však spod hladiny vynorí veľký biely žralok a Nancy tak ostáva sama so zranenou nohou na malom útese uprostred mora. Pláž nie je ďaleko, lenže zlovestný predátor sa zdá sa nechystá na odchod. Filmov o žraločích zabijakoch už vzniklo dostatok, no skutočne zapamätateľnými ostávajú dodnes iba legendárne Spielbergove Čeľuste. Ak sa tento film dočká pochvaly, že ide o najlepší prírastok do tohto subžánru, práve od spomínaných Čeľustí, nie je to, vzhľadom na prevažne mizernú konkurenciu, automaticky poklona. Rozhodne mu to však zabezpečí určitú pozornosť. Za seba pritom môžem povedať, že si istú pozornosť určite zaslúži. Smrtiaci príliv totiž režíroval skúsený špecialista na thrillery Jaume Collet-Serra, ktorý nesklamal ani tentokrát. Teda ako sa to vezme.