Recenzie 2016

Hoci medzinárodným úspechom sa môžu pochváliť aj jeho diela Za kopcami o náboženskom fanatizme a Skúška dospelosti o korupcii v súčasnom Rumunsku, ktorá si z tohtoročného festivalu v Cannes, tradičnom mieste Mungiových premiér, odniesla ex aequo Cenu za réžiu. V rámci kvalitatívne vyváženej filmovej prehliadky Projekt 100 práve prichádza do slovenských kín.

Debutant Lorenzo Vigas vytvoril prekvapivo vyzretý komorný film s queer tematikou, ktorý sa zľahka „dotýka“ žánru sociálnej drámy, melodrámy i kriminálneho filmu. Otázkou, ktorú si kladie azda každý divák je, či k nemu dokáže prehovárať aj film z úplne odlišnej kultúry? Mlčanlivý päťdesiatročný homosexuál Armando si na ulici vyhliadne problémového mladíka Eldera, ktorý sa s ťažkosťami pretĺka na okraji spoločnosti. Elderovým najväčším snom je mať vlastné auto, na ktoré si zarába pomocnými prácami v autoopravovni, ale i drobnými krádežami. Jeho stretnutie s Armandom, bohatým a kultivovaným výrobcom zubných protéz, mu príde mimoriadne vhod. To, čo sa začne ako „bežná“ pouličná prostitúcia, sa pomaly mení na nevyrovnaný vzťah, v ktorom sa obaja aktéri snažia prekonať prvotný odstup, ale popritom sledujú aj svoje vlastné ciele. Nad rozvíjajúcim sa vzťahom stále visí Elderova kriminálna povaha a Armandove nevybavené účty s otcom, ktorého z diaľky sleduje.

Takto sa začína film českého scenáristu a režiséra Rudolfa Havlíka (1976) Rozprávky pre Emu, ktorý prichádza do našich kín začiatkom novembra. Téma zrelého  muža, ktorý sa nečakane dozvie, že je otcom malej dcéry a musí sa rozhodnúť, čo s tým urobí, prípadne riešenie imigrácie, nie je v svetovej kinematografii nič originálne. Napriek tomu vznikajú stále nové variácie. Táto česká romantická komédia má navyše atmosféru Vianoc. Je to Havlíkov druhý hraný film. Pôvodným povolaním grafik, inak vášnivý cestovateľ (najmä po ázijských krajinách), blogger a spisovateľ, je autorom štyroch kníh. Z nich vychádzal  i jeho debut v hranom filme Zejtra napoŕád (2014) o neveľmi zodpovednom podnikajúcom cestovateľovi. Aj teraz ho vraj inšpirovala vlastná skúsenosť: Raz strážil v Číne celú noc cudzie deti  a zaťažkávajúcou skúškou bolo vraj pre neho práve rozprávanie rozprávok.

Rovnako aj do svojho najnovšieho filmu Účtovník obsadil vychytenú mužnú hollywoodsku hviezdu. Tentokrát prijal možnosť predstaviť sa v patrične drsnej polohe (po Batmanovi v. Supermanovi) svalovo objemnejší Ben Affleck. Drámy Hrdosť a sláva a Bojovník: brat proti bratovi by sme s pokojným svedomím mohli označiť adjektívom sociálne, ťaživými témami dnešných problémov sa tak neprekvapivo venuje aj v Účtovníkovi. Ten je však viac menej čistokrvným akčným thrillerom, i keď k slovu sa dostanú aj dramatickejšie rodinné záležitosti. Je táto zmena žánru prínosom, alebo sa O´Connor utopil v thrillerových klisé?

Je to už neuveriteľných päťdesiat rokov, keď sa táto britsko-talianska koprodukcia prvýkrát objavila v kinách. Dodnes sa figuruje v rôznych rebríčkoch filmov a jej kultový status je neodškriepiteľný. Režisér Michelango Antonioni patril k najvýznamnejším predstaviteľom talianskeho neo-realizmu a za svojho života realizoval viacero kvalitných diel. Najviac z nich pravdepodobne vyčnieva jeho Dobrodružstvo (L´avventura). Po svojom prvom farebnom filme Červená pustatina (Il deserto rosso) z roku 1964 sa rozhodol nakrúcať v zahraničí. No a hneď jeho anglický debut, ktorý vznikol na motívy krátkej poviedky, sa stal absolútnou trefou do čierneho. Hovoríme, samozrejme, o spomínanej Zväčšenine. Má táto snímka má čo povedať aj dnešnému divákovi?

Maren Ade (1976) nemá za sebou veľa filmov. Toni Erdmann je v poradí jej tretí celovečerný film. Študovala produkciu a komunikácia, potom réžiu na Vysokej filmovej a televíznej škole v Mníchove. V roku 2001 založila s Janine Jackowskou produkčnú spoločnosť Komplizen Film a nakrútila svoj absolvenstský celovečerný film Pre stromy nevidieť les (Der Wald 2003). Všimli si ho v Sundance a získal Zvlášnu cenu poroty. S druhým filmom tiež neobišla na sucho. Za herecký výkon v snímke Všetci ostatní (Alle anderen 2009) ocenili na Berlinale ex aequo Strieborným medveďom herečku Birgit  Minichmayer. Maren Ade je zároveň aj scenáristkou svojich filmom a vo veľkej miere sa venuje aj produkcii.

Kým prvá adaptácia čerpala z deviatej knihy série pomenovanej Výstrel, druhá poskočila ešte ďalej. Britský autor Lee Child nezaháľa a jeho dojná krava sa čoskoro dočká už dvadsiateho prvého prírastku. Filmoví tvorcovia tento raz siahli po čísle osemnásť – titule s názvom Nevracaj sa. Jack sa v ňom vracia späť do Washingtonu, aby sa konečne osobne zoznámil so svojou veliacou dôstojníčkou Susan Turnerovou. Tam však na neho čakajú rovno dva prekvapenia – jeho známa je obvinená zo špionáže a on sám je možno otcom dospievajúcej pätnásťročnej tínedžerky. Jackovi to, samozrejme, nedá a rozbieha pátranie na vlastnú päsť. Výsledok? Obvinenie z vraždy a definitívny dôkaz, že niečo tu nehrá. Ako von z tejto prekérnej situácie?

Gianfranco Rosi (1964) sa vyznačuje silnou empatiou k migrantom. Sám totiž pochádza z Eritrey, malého štátu na severovýchode Afriky, odkiaľ sa jeho rodina vysťahovala v roku 1977 počas občianskej vojny. Žil v Ríme a Istanbule, študoval v New Yorku. Vo svojich doterajších filmoch, z ktorých najslávnejší je Sacro GRA z roku 2013 o živote obyčajných ľudí, žijúcich na okraji najväčšej talianskej dopravnej tepny, prvý dokument v histórii benátskeho festivalu, ktorý získal Zlatého leva ako najlepší film, si všíma ohraničené society, ktoré žijú podľa svojich pravidiel, vyznačujú sa vlastnou logikou a vnútorným pohybom. Tejto téme a observačnej metóde zostal Rosi verný aj vo svojom najnovšom diele.

Urazená  a nahnevaná Eliška sa rozhodne odísť a začať úplne nový život. Na inzerát si nájde miesto učiteľky jednotriedky v malej dedinke, hoci od skončenia školy nikde nepracovala a bola zvyknutá na život na vysokej nohe. Hyperaktívny starosta (Miroslav Táborský) jej sľúbil obecný byt. Až na mieste zistí, že sa veci skomplikovali a bývať bude v domčeku pri cintoríne, spoločne so svojráznym grobianskym a trochu záhadným hrobárom Božíčkom (Ondřej Vetchý), údajným kriminálnikom. Ani jeden z nich tým nie je nadšený a dedinčania uzatvárajú stávky, ako to dopadne.Eliška si musí zvykať na „nástrahy“ dedinského života i na to, že deti nie sú vždy malí anjelici. Hlavne však sa postupne začnú s Božíčkom zbližovať, čo vyburcuje šarmantného, ale záletníckeho lekára Pavla, aby sa opäť uchádzal o manželku a v mene jej získania mierne intrigoval, posielal do dediny školského inšpektora a podobne.