Recenzie 2016

Študentom sa do „stariny“ sprvu nechce, ale postupne ich upúta možnosť obohatiť choreografiu o vlastné nápady a prvky klasického tanca, ale aj  street dance, hip-hopu, či pohybového divadla. Navyše, neriešia len svoju umeleckú sebarealizáciu (na absolventské predstavenie sa chodia pozerať i divadelníci, ktorí hľadajú nové talenty), ale život im komplikujú i nevyriešené kolegiálno-konkurenčné vzťahy či neopätované lásky.

Príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami paralelne skúma životy troch bratov z kalábrijskej zločineckej rodiny. Spočiatku tak sledujeme očividne klasický pracovný deň priekupníka drog Luigiho, podnikateľa Rocca a pasáka kôz Luciana. Ich viacmenej bezstarostný život dostane trhliny potom, čo mladý Leo, Lucianov syn, rozstrieľa kvôli banálnej hádke bar spravovaný konkurenčným klanom. Z drobnej nezhody, na ktorú sa nabalia nevyriadené účty z minulosti, vzklíči konflikt, ktorý bude mať zničujúce následky.  

Téma je to stále v podstate dosť čerstvá a bolestná, no v Stávke na neistotu je podaná bravúrne, s istou dávkou čierneho humoru, geniálnych uštipačných poznámok a triezveho pohľadu na všetko zlo vo svete. Zväčša humornejším smerom ladené filmy režiséra Adama McKaya pomohli aj z tak serióznej a vážnej myšlienky, ktorou pád svetovej ekonomiky bez pochýb je, nakrútiť drámu s prvkami, ktoré miestami pripomínali čistokrvnú komédiu.

Osem hrozných majú jemne pohnutú históriu. Začiatkom roka 2014 unikol na internet pôvodný scenár, čo Tarantina nahnevalo a rozhodol sa príbeh vydať iba v knižnej podobe. Neskôr svoj názor aj kvôli počiatočným priaznivým ohlasom zmenil, ale súčasne sa rozhodol ho jemne prepracovať. S výsledným projektom sa spája niekoľko zaujímavých faktov. Jedným z nich je existencia dvoch verzií snímky – jednej určenej pre multiplexy a dlhšej nakrútenej na starší 70 milimetrový formát. Druhou, z pohľadu bežného diváka zásadnejšou, je účasť legendárneho hudobného skladateľa Ennia Morriconeho. Tarantino sa nikdy netajil jeho obľubou a jeho skladby využíval vo svojich predošlých dielach. Až teraz však došlo na ich prvú klasickú spoluprácu a Morricone sa po dlhých rokoch vrátil k westernovému žánru. A to pôvodne tvrdil, že s týmto kultovým režisérom nebude nikdy spolupracovať. Nuž, názory ľudí sa môžu veľmi rýchlo meniť.

Príbeh outsidera, ktorý dostal šancu na lepší život a niečo dokázať sa nezľakol a chytil ju pevne do svojich rúk. Snímka bola ocenená tromi Oscarmi, a tak sa nemôžme čudovať toľkým pokračovaniam. O štyridsať rokov neskôr sa na scéne objavuje mladá krv. Takýto vývoj udalostí chválim, pretože pozerať sa na spustošeného a rokmi ošľahaného Sylvestra v ringu by už bolo po siedmy krát aj na mňa veľa. Naposledy si pred kamerami boxerské rukavice natiahol v roku 2006 a myslím si, že je len dobre, že tak odvtedy neurobil znova.