Recenzie 2016

Zatiaľ čo minulo týždňovú premiéru má za sebou slovenská kriminálka Červený kapitán, ktorej sa prekvapivo celkom slušne darí, naši "bratia" akoby zostali zaseknutí v rokoch minulých a vypúšťajú do sveta jednu kŕčovitú komédiu za druhou. A tak uzreli svetlo sveta Dvojníci režiséra Jiřího Chlumského. To, čo sa v traileri javilo ako celkom vtipná zápletka, založená na maličkom nedorozumení a hlavne ohromnej podobe dvoch hlavných hrdinov, nakoniec vyústilo do nie práve najoslnivejšieho výsledku. Väčšina nepochopiteľne dlhej stopáže je trochu nudná, množstvo scén absolútne zbytočných, a tie, ktorí nie sú zbytočné, za veľa nestoja.

Po zhliadnutí filmu, ktorý sa podstatne líši od knižnej predlohy, prípadne po podrobnejšom preštudovaní materiálov na internete, však človek zistí, že nakoniec sa producenti rozhodli pre zaužívanú „módu“ nakrútiť  tretiu časť ako dva filmy. Čiže úplný filmový záver uvidíme pravdepodobne až o rok v lete. Mimochodom, oficiálnu premiéru na Slovensku plánoval distributér na 17. marca, ale niektoré filmové multiplexy zaradili film už o týždeň skôr.Podobne ako v druhej časti sa réžie ujal opäť Robert Schwentke (Nemec pôsobiaci v USA, tvorca filmov ako Tajomný let, Red či Zaľúbený v čase), kamery Florian Ballhaus a hudby Joseph Trapanese. Scenáristov však vymenili a nastavili primeranú dĺžku okolo dvoch hodín, oproti predchádzajúcim častiam (druhá mala až 158 minút).

Predchádzajúce filmy utŕžili len zo vstupného do svetových kín viac než 1,3 miliardy dolárov. Tretí film s výrobnými nákladmi 130 miliónov dolárov režírovali v čínsko-americkej koprodukcii kórejská animátorka Jennifer Yuh Nelsonová (Kung Fu Panda 2) a debutujúci taliansky animátor Alessandro Carloni. Výkonným producentom bol mexický scenárista a režisér Guillermo del Toro. Kung Fu Panda 2 bol prvý hollywoodsky celovečerný digitálne animovaný film, ktorý režírovala žena. Kung Fu Panda 3 je prvý  hollywoodsky celovečerný digitálne animovaný film, ktorý vznikol v americko-čínskej koprodukcii. Za prvý mesiac po premiére priniesli diváci do pokladníc kín 327,6 miliónov. Hoci štúdiá pôvodne ohlasovali pandí projekt ako trilógiu, producenti čoraz hlasnejšie rozprávajú o troch ďalších pokračovaniach.

Ďaleko od neba bolo dejovo zasadené do päťdesiatych rokov. Snažilo sa riešiť priateľstvo bielej ženy a čierneho vdovca, či otázku homosexuality na pozadí rozpadávajúceho sa manželstva. Scenár k nemu napísal sám Haynes a ušla sa mu za neho nominácia na Oscara. Spoločných bodov s jeho novým filmom je viacero – zasadenie do rovnakého obdobia, opäť nechýba motív krachujúceho vzťahu jedného páru a v neposlednom rade znova nahliada na homosexuálnu problematiku. Podstatnou zmenou, že tento krát sa nezameriava na mužskú časť populácie, ale na tú ženskú.

Na tom by nebolo nič neobvyklé, keby kostra kostolníka Karola Kloknera nebola mimo hrobu, v ktorom sa mala nachádzať a z lebky jej netrčal niekoľkocentimetrový klinec. Z náhodného nálezu sa razom stáva potenciálna obeť vraždy a, ako sa pri pitve zo stôp pod nechtami a polámaných prstov zistí, pravdepodobne aj mučenia. Detektív Krauz začína spolu so svojím partnerom Edom Burgerom vyšetrovanie plné podozrivých a postupne sa vynárajúcich vodítok, z ktorých všetky smerujú k bývalej ŠtB a k človeku s prezývkou Červený kapitán.

Ich autori totiž často zamieňajú celý život za celistvý dramatický príbeh, ako sa tomu stalo napríklad pri neživotnej a povrchnej Teórie všetkého (r. James Marsh, 2014) o fyzikovi Stephenovi Hawkingovi. Túžba zahrnúť do jedného filmu všetko, čo daná osobnosť zažila a s kým zaujímavým sa stretla, býva často slepou uličkou, smerujúcou k nude a neprekreslenosti charakterov. Jedným z riešení je vyzdvihnutie najzaujímavejšieho, prípadne aj viacerých období života, pre osobnosť najvýznačnejších, najcharakteristickejších, alebo najkrízovejších (napríklad Kod Enigmy, r. Morten Tyldum, 2014, Steve Jobs, r. Danny Boyle, 2015). Potom je dôležité si stanoviť, akým spôsobom budeme na protagonistu nahliadať. Americký režisér s taliansko-írskymi koreňmi Abel Ferrara sa týmito "správnymi" pravidlami striktne riadil a v prípade svojského náhľadu na postavu slávneho talianskeho scenáristu, filmového teoretika a režiséra Piera Paola Pasoliniho (1922-1975) zvolil snáď až prehnane extrémny autorský prístup. Ale po poriadku.

Maïwenn (1976) dal príležitosť zahrať si vo filme jej dlhoročný životný partner Luc Besson v snímkach Leon a Piaty element. Herečke však nestačilo len hrať vo filme a pokúsila sa o réžiu s policajnou drámou Polisse (2011), s ktorou zožala na festivale v Cannes veľký úspech a získala Cenu poroty. Vlani vstúpila do ringu na tomto festivale s turbulentným vzťahom dvoch vyhranených individualít pod názvom Môj kráľ, ktorý je už štvrtým filmom pod jej režijnou taktovkou. Hlavné úlohy zverila herečke a režisérke Emmanuelle Bercot a Vincentovi Casselovi. Otváracím filmom vlaňajšieho festivalu bola mimosúťažná snímka Hlavu hore, ktorej režisérkou je Emmanuelle Bercot. Nepriniesla jej veľkú slávu, ale získala Cenu za herecký výkon za úlohu vo filme Môj kráľ. Uštipačne a aj trochu zlomyseľne sa písalo, že je rozhodne lepšia herečka ako režisérka. No nezatracovala by som ju ani za režisérskym pultom – možno ešte prekvapí. Rozhodne však svoje herecké umenie naplno rozohnala v úlohe Tony a nemenej úspešne jej sekundoval Vincent Cassel.

Vo svete, ktorý sa podobá na ten náš, ale je celkom bez ľudí, civilizáciu vybudovali a jej dary si užívajú cicavce. Kam sa podeli ľudia, ale aj ľudoopi, primáty, plazy a bezstavovce, nie je známe. Stav zvieracej spoločnosti tiež zodpovedá stupňu rozvoja našej civilizácie: dravce síce už nepoľujú na bylinožravce, ale nevedno čím sa živia. Navonok síce platí, že všetky zvieratá sú si rovné, ale tie zo špičky potravinového reťazca sú si rovnejšie. Civilizačný náter ešte celkom neodstránil zákony džungle, právo silnejšieho. Starostom zvieracieho veľkomesta Zootropolis je lev, náčelníkom polície byvol, ochrankármi sú medvede. Zdá sa, že na bylinožravce a hlodavce zostali len nižšie funkcie a podružné úlohy.

Svoju objemnú partnerku miluje prinajmenšom tak, ako fľašu vychladeného piva, ale nad všetkými láskami čnie neporušená pamiatka strateného brata Sebastiana. Jeho izbička je malou svätyňou, do ktorej nemajú vstup ani vehementne protestujúci synkovia. Je obklopený verným krčmovým bratstvom, pestrou zbierkou ťažkotonážnych  potetovaných typov, zdieľajúcich jeho dlhoročnú traumu zlomeného rodinného puta. Spoločným úsilím sa nakoniec mladší braček nájde a Nobby sa radostne vypraví na dlhoočakávané stretnutie. Ohňostroj citov sa však nekoná. Sebby je špičkovým špiónom MI5 a v momente, keď sa Nobby vrhá do jeho náručia, práve mieri na ruského atentátnika Lukašenka. Likvidácia sa nevydarí, Seb sa skompromituje a jeho zamestnávatelia ho podozrievajú zo zrady. Začína sa neľútostná naháňačka a zápas o život. Nobby sa stáva síce nekoordinovaným, ale v konečnom dôsledku efektívnym partnerom v boji o záchranu ľudstva.