Recenzie 2016

Vidíme kočovnícku každodennosť skupinky amerických tanečníc za zenitom v striptérskych číslach, obnažených na javisku i v zákulisí, vo vlakoch i v hotelových izbách. Joachim ich dotiahol do Francúzska a jeho snaha predviesť im čosi z atrakcií sladkej domoviny sa rozplýva v realite jeho osobných tráum. Snaží sa ich riešiť, ako vie, ale minulosť  „vracia úder“. Dlhy, reputácia podvodníka a lúzera, stoja v ceste jeho urputnej snahe dostať svoju neo-burlesku na parížske javisko. Končí v hádkach a na ulici s natrhnutým obočím. Optimizmom nežiari ani jeho rodinný život. Navštevuje v nemocnici svoju bývalú manželku. Je po operácii a on si so sebou priváža do divadla dvoch synov. Nemajú si čo povedať, nedokáže vyprodukovať ani rozprávku na dobrú noc. Pre staršieho syna si musí ísť uprostred predstavenia na políciu. Našli ho v noci kdesi na ulici. Nemá naň doklady a nevie si spomenúť ani na rok jeho narodenia. Čas jeho šancí vypršal.

Na vlaňajšom MFF v Benátkach zaň získal Cenu P. Nazarena Taddeiho a tohto roku si odniesla najvyššiu francúzsku filmovú cenu Cézara za výkon v titulnej úlohe herečka Catherine Frot. Film prichádza do našich kín v marci a v predpremiére bol súčasťou tohtoročného MFFK Febiofest. V úvodných titulkoch nechýba upozornenie, že film vznikol podľa skutočnosti. Presnejšie, tvorcov inšpiroval príbeh bohatej Američanky Florence Foster Jenkins (1868 - 1944), ktorá milovala operu a preslávila sa ako „najhoršia speváčka na svete“. Vznikla o nej, okrem iného, úspešná komédia Petra Quiltera Je úžasná, ktorú činohra SND uvádza od roku 2011 v hlavnej úlohe s Kamilou Magálovou.

Slovenský divák sa môže tento mesiac (asi vďaka distribučnému zázraku) stretnúť s dva roky starým bulharským titulom Lekcia, premietaným aj v rámci minuloročného Medzinárodného bratislavského filmového festivalu. Možno aj plná festivalová sála a solídne hodnotenie na československej filmovej databáze vnukol distribútérom myšlienku sprostredkovať emocionálne silný zážitok z filmu širšiemu, ako iba festivalovému publiku.

Svoje najslávnejšie obdobie však francúzska kriminálka zaznamenala v neskorých 50. a v 60. rokoch, prostredníctvom filmov autorov francúzskej novej vlny či ich generačných suputnikov, ako Jean-Pierre Melville alebo Jacques Deray. Už tu sa definovali niektoré typické znaky tejto „školy“, ako dôraz na realizmus, morálnu ambivalentnosť, či snahu o dôkladné vykreslenie psychológie postáv. Film Prípad SK1 však tieto pravidlá obchádza, pričom čerpá zo skutočných udalostí, ktoré sa udiali v 90. rokoch vo Francúzsku. Samotná časť názvu SK1 je kódové označenie pre "Serial Killer 1", ktorým bol v roku 1990 označený sériový vrah vraždiaci mladé ženy vo východnom Paríži. Novinári ho nazvali „Beštia z Bastilly" a počas života zavraždil, znásilnil a mučil prinajmenšom sedem žien a mnohé ďalšie napadol. Obete prepadával obvykle priamo pred ich príbytkom, ale aj na nočných parkoviskách.

Tí istí chlapci polovicu minutáže šuchotali s čipsami a dvojlitrovou kofolou, syčiacou pri každom otvorení. A to najpodstatnejšie, smiali sa vtedy, keď nemali. Nie, tento film nie je pre deti. Nie preto, že by potom mali nočné mory, ale jednoducho to správne nepochopia a tiež preto, lebo ich strop očakávania končí pravdepodobne niekde pri filmoch ako Očista (2013), Poltergeist (2015) alebo séria Paranormal Activity, kde všetky „ľakačky“ sú vlastne už v traileri. Ak ste sa našli v tejto definícií Čarodejnica sa vám rozhodne nebude páčiť !

"Som komiksový fanúšik a svoj film som čo najviac založil na komiksovej estetike. Neviem, ako to spraviť na sto percent, je to také, aké to je.“ nechal sa počuť režisér na margo negatívnejších ohlasov. Snyder má s týmto žánrom skúsenosti, ešte pred Mužom z ocele pracoval na 300, či Watchmenoch. Čim je to však, že priamo na stránkach komiksu pôsobilo spojenie oboch hrdinov zmysluplnejšie a nebojím sa povedať aj o niečo zábavnejšie?

Okolnosti jeho vzniku sú nemenej zvláštne, ako film samotný. Po tom, ako Kaufmanov pozoruhodný režijný debut Synekdocha, New York v roku 2008 prerástol do finančnej katastrofy, Hollywood sa od uznávaného autora odvrátil. Ten už v roku 2005 pod pseudonymom Francis Fregoli napísal divadelnú hru Anomalisa pre divadlo Theater of the New Ear hudobného skladateľa Cartera Burwella, uvádzajúce predstavenia, označované ako „zvukové hry“ ("sound plays"). Herci David Thewlis, Jennifer Jason Leigh a Tom Noonan, doplnení živou hudbou, čítali na scéne Kaufmanove texty.

Ústrednými postavami príbehu sú dvaja osamelí starí muži - bratia Kiddi (Sigurdur Sigurjónsson) a Gummi (Theodóa Júliosson). Bývajú v domoch neďaleko od seba, ale už štyridsať rokov spolu neprehovorili. Kiddi holduje alkoholu a pod jeho vplyvom neraz ohrozuje všetkých puškou, Gummi je na rozdiel od neho zodpovedný človek, ktorý sa teší všeobecnej úcte. Jedno však majú bratia spoločné: ich vášňou je chov oviec zo starého rodinného plemena. Jedného  jesenného dňa začne mať Gummi podozrenie, že bratov výstavný baran je nakazený smrteľnou infekčnou chorobou. Keď to veterinárka Katrin (Charlotte Bǿving) potvrdí, treba zlikvidovať nielen všetky stáda v údolí, ale aj spáliť drevené stavby a seno, aby sa nákaza nešírila. O nový chov sa môžu pokúsiť  najskôr až o dva roky. Pre väčšinu farmárov to znamená viac ako tragédiu. Chov oviec je totiž ich jedinou obživou a nevedia, či vôbec prežijú zimu.

Vysvetlenie je jednoduché: animované filmy o bábike Barbie nie sú určené pre dospelých, ba ani nepatria do kín. Vznikli pre veľmi špecifické publikum a doma v Severnej Amerike sa distribuujú len na videu. Ich autori teda ani nepredpokladajú, že by ich mal dobrovoľne a pri plnom vedomí pozerať niekto okrem presne určenej cieľovej skupiny. Do tej však nepatria ani bežné súčasné dievčatá vo veku okolo päť rokov, hravé a sebaisté. Také nemajú problém nájsť si oveľa viac lepšej zábavy. A keď už niet iných možností, dokážu sa zahrať aj so samotnou bábikou Barbie. Filmy, z ktorých v poradí tridsiaty tretí zamieril do našich kín, oslovujú dievčatá, ktoré sa hrať nevedia. Chýba im predstavivosť, obrazotvornosť, hravosť, alebo sú skrátka iba lenivé. Dievčatá, ktoré nepochybujú o tom, že ženskosť sa zakladá na podriadení ženy mužovi, upravenosti za každých okolností, zvodnosti, rúžoch, púdroch, účesoch, doplnkoch a móde.