Recenzie 2016

Helena Třeštíková, prvá dáma českého dokumentárneho filmu, je fyzicky krehká, ale silná osobnosť, ktorá dokáže zvládnuť svojich hrdinov a s empatiou absorbovať ich náročné životné peripetie, s ktorými sa jej pred kamerou i mimo nej zverujú. Nikdy sa nevystrkuje do popredia, ako to zvyknú robiť niektorí jej kolegovia, taktne sa drží v pozadí rozprávania, ale svojimi inšpiratívnymi otázkami dokáže preniknúť svojim hrdinom hlboko pod kožu. Často si vyberá objekty svojho záujmu z okraja spoločnosti a sleduje ich v dlhšom, viac ako desaťročnom časovom období.

No Abrams našiel recept, ako ich priblížiť aj novému, mladšiemu publiku a zároveň nesklamať skalných fanúšikov. Podarilo sa. No a tá druhá sorta pozostáva z projektov, preslávených starostlivo a dlho vopred pripravovanou mediálnou kampaňou, kde divák, sledujúci ich prvé teasery, trailery, vôbec netuší, ktorá bije a ihneď chce vedieť viac. Zámerom je pomocou postupne dávkovaných informácií vyvolať veľké očakávanie, "konečne tej správnej", veľkej a originálnej filmovej udalosti. Sem patrí Monštrum (Cloverfield , Matt Reeves, 2008), Super 8 (J.J.Abrams, 2011) a najnovšie Ulica Cloverfield 10 režiséra Dana Trachtenberga. Sem, samozrejme, radíme aj seriály Alias (2001) a Lost (2004-2010), kde sa Abrams ukázal ako veľký tajnostkár a mystik, ktorý však obrovské očakávania, spôsobené nastolenými otázkami, nedokáže naplniť uspokojivými odpoveďami. Pritom je jedno, kto projekt režíruje, smerodajné pre charakteristiku projektu je meno producenta. Výnimkou, bohužiaľ, nie je ani novinka Ulica Cloverfield 10.

Thrillerovejší Pád Bieleho domu, pod vedením Antoina Fuqua, sa snažil zaujať drsnejšou akciou. Emmerichov Útok na Biely dom bol naopak prístupnejšou a komediálnejšou buddy záležitosťou. Pokračovania sa však dočkal len prvý menovaný. Kým Roland Emmerich pritom dodal duchovného nástupcu Smrtonosnej pasce, jeho náprotivok Fuqua  naservíroval skôr zameniteľnú variáciu na seriálových 24 hodín. Film, ktorý ubehne relatívne rýchlo, ale po jeho skončení zabudnete, čo sa tam presne dialo. Londýn v plameňoch je z tohto pohľadu adekvátnou dvojkou.

Cody je osemročná sirota. Mama mu zomrela, keď ma tri roky, otca nikdy nepoznal. Od malička si ho posúvajú sociálne úrady a náhradné rodiny, zdá sa však, že napriek tomu aký je slušný, šikovný a samostatný, v žiadnej rodine dlho nevydrží. Jedna z rodín ho záhadne opustila a susedia nahlásili polícii, že ho videli potulovať sa po uliciach celkom samého. V druhej rodine zas naňho náhradný otec vytiahol zbraň. To na malom chlapcovi zdanlivo zanechalo následky a teraz, keď si ho adoptoval ďalší manželský pár, ktorý pred časom prišiel o vlastné dieťa, sa malý Cody napriek príjemnému prostrediu ich domova, bojí spánku. Odborníci im tvrdia, že za jeho nespavosťou stoja všetky traumy z minulosti a je im odporučené vydržať a poskytnúť mu čas, no najmä lásku. Pravda sa však ukrýva niekde inde, čo Jessie (Kate Bosworth) a Mark (Thomas Jane) čoskoro pocítia na vlastnej koži.

Ako bojovať proti špine, ktorá je niekde pod pozláteným obalom? Navyše pokiaľ vás pod ten obal nik nechce pustiť a namiesto toho vám radšej hodí pár polien pod nohy? Investigatívni novinári zo Spotlightu, pracujúci pod záštitou The Boston Globe, to nemali práve jednoduché. Prípad, ktorý sa zdal spočiatku, ako asi nie príliš vhodný a dostatočne dôležitý na skúmanie, rozkvitol do kauzy nevídaných rozmerov, siahajúcej až za bostonské ulice.

Všetko sa to vlastne začalo v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, keď herečka a scenáristka Nia Vardalos obchádzala producentov a ponúkala im svoj námet o živote početnej gréckej rodiny v Amerike Moja tučná grécka svadba. Nevyšlo jej to. Nakoniec sa jej podarilo uviesť na javisku divadelnú hru, ktorá sa stretla s nečakaným diváckym ohlasom. Predstavenie videla aj herečka Rita Wilson, a tak ju nadchlo, že presvedčila manžela, známeho oscarového herca Toma Hanksa, aby sa podieľali na produkcii rovnomenného filmu. Úspešne, lebo výsledok z roku 2002 bol označený za jeden z najúspešnejších nezávislých filmov, bol okrem iného nominovaný na Oscara v kategórii Najlepší scenár a Vardalos získala niekoľko ocenení za svoj herecký výkon.

Brad (Will Ferrell), milujúci manžel nádhernej Sary (Linda Cardellini) a nevlastný otec jej dvoch detí, zúfalo sa snažiaci s nimi nadviazať pravý otcovský vzťah. Dusty (Mark Wahlberg), nezodpovedný fešák a búrlivák, do ktorého sa kedysi Sara bláznivo zamilovala, skutočný otec jej dvoch detí, ktoré naňho nedajú dopustiť. Spojenie drsného Wahlberga so starostlivým a citlivým Farrelom nám po dlhšom čase prináša pozerateľnú komédiu, s krásnou hlavnou myšlienkou a sympatickými hereckými výkonmi. Tie sa však netýkajú výhradne len ústrednej dvojice otcov, ale aj vedľajších postáv, ktoré sú mimoriadne skvelo napísané a zahrané. Veľmi vtipnými vsuvkami prispieva do víru zábavy Bradov šéf, niekoľkokrát rozvedený riaditeľ miestneho rozhlasu kde Brad pracuje, ako hľadač talentov a moderátor. Najmä jeho dobre mienené rady “ako na manželstvo výchovu detí” vyznievajú z úst niekoľkokrát rozvedeného a bezdetného pána za zenitom veľmi smiešne. Keď tieto rady na Brada vybalí počas porady pred všetkými kolegami, budete sa smiať aj keby ste nechceli. Druhou výraznou postavou je černošský opravár Griff, ktorého Sara zavolala, aby opravil rozbitú stenu v dome, ktorú má na svedomí Brad. Griff sa so svojím šarmom a hlavne vďaka rýchlemu novovzniknutému priateľstvu s Dustym a jeho deťmi stáva akousi súčasťou tejto zvláštnej rodinky a Sara s Bradom sa ho nedokážu zbaviť. Jednoducho sa im nasťahuje do domu a stará sa o väčšinu vtipných scén filmu a zachraňuje situáciu v momentoch keď Ferrellova improvizácia vybičuje trápnosť do extrému.

Literárne dielo Ladislava Balleka nie je jednoduché pretlmočiť na filmové plátno. Čaro horúceho letného Palánku a jeho svojráznych obyvateľov, v mimoriadne horúcom roku 1947 (politicky i ľudsky), sa doteraz dokonale nepodarilo azda nikomu. Prvý sa na neľahkú úlohu podujal práve debutujúci režisér ako autor scenára filmu Zora Záhona Pomocník (1982). Pomocník, ktorý má podtitul Prvá kniha o Palánku, sa vydaril a mal v tom čase veľký a v podstate aj zaslúžený úspech. Ondrej Šulaj napísal okrem Pomocníka viacero úspešných scenárov, a to najmä k filmom Martina Šulíka (Neha, Všetko, čo mám rád a Záhrada). Podľa jeho scenárov vnikli aj úspešné filmy Muzika a Sokoliar Tomáš. Šulaj sa venuje aj divadelnej réžii a keby sme boli veľmi dôslední tak nemožno hovoriť o ňom ako o debutantovi, lebo má skúsenosti s réžiou televíznych filmov. Podľa vlastných scenárov realizoval televízne filmy O psíčkovi a mačičke a Na Bukovom dvore. Na pretlmočenie Ballekovho robustného románu Agáty s podtitulom Druhá kniha o Palánku (podľa mojej mienky jeho najlepšie, ale aj najkomplikovanejšie dielo) však treba mať skutočne guráž. Ondrej Šulaj sa rozhodol z románu použiť len základné motívy II. kapitoly Agáva a guráž nestratil dlhých dvadsať rokov aj s rizikom, že sa všetko nepodarí doviesť do zdarného konca. Zosnulý Ladislav Ballek film už posúdiť  nemôže, no nenahneval by sa, ale ani nejasal. Pristaviac sa pri tvorbe autora mi nedá nespomenúť, že najlepšie sa s jeho videním sveta stotožnil Stanislav Párnický v Južnej pošte. Podarilo sa mu dodať do filmu vôňu teplého juhu a všetky farby, ktorými rozvoniaval.

Za posledných desať rokov sa v Rakúsku prevalilo viacero príšerných príbehov žien a detí, ktoré boli roky väznené a znásilňované v pivniciach. Ich majitelia sa skrývali za fasádou „normálnej“ a „slušnej“ rodiny a pred svojim okolím ukazovali inú tvár. Niečo podobné môžeme vnímať aj vo filme V pivnici, samozrejme, v menej extrémnej verzii. Seidl sa tu zaujíma primárne o tajný život a obsesie vybraných Rakúšanov, na základe čoho analyzuje pokrytectvo spoločnosti. Pivnice sú v tomto filme akousi metaforou psychického uzavretia sa pred okolitým svetom, kde sa ľudia uzatvárajú pred spoločnosťou a uspokojujú svoje časté podivné chúťky. Na pomerne „čerstvých ranách“ rakúskej spoločnosti však Seidl neexploatuje a pristupuje k nim odosobnene a s jemnou iróniou. K témam prehnanej lásky k zvieratám (Zvieracia láska), sebadeštruktívneho spôsobu života (Modelky) asi tak si môže pripísať aj strach z islamskej apokalypsy, očarenie nacizmom a ďalšie kontroverzné témy objavujúce sa v jeho najnovšom filme.