Recenzie 2010

Lenže potom 127 minút zisťujete, že sa scenárista inšpiroval množstvom nápadov a filmov, ktoré ste už videli, čo síce nie je nič nového pod slnkom, ale človeku sa žiada trochu viac dotiahnutosti motívov a originality. Ak za ňu nepovažujete svojské zakomponovanie motívu 11. septembra 2001 a pádu newyorských Dvojičiek.

Mátyás Prikler (1982), sa verejnosti predstavil ešte ako študent réžie na VŠMU napríklad televíznym dokumentom o Jurajovi Kubánkovi. Jeho absolventský film Ďakujem, dobre mal prezentáciu koncom vlaňajšieho roka v rámci sekcie študentských filmov na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava.

Rune Denstad Langlo, u nás takmer neznámy, je vychádzajúcou hviezdou nórskej kinematografie, ak máme veriť informáciám z internetu. Po štúdiách najprv nakrútil dva celovečerné dokumenty, Príliš mnoho Nórska (2005) a Úprimný na 99 % (2008), za ktorý sa stal doma Objavom roku. Krátko nato debutoval v hranej tvorbe snímkou Na sever, v ktorej silne cítiť jeho dokumentaristickú skúsenosť. Na Berlinale ho za ňu odmenili Cenou Europa Cinemat Label a Cenou FIPRESCI v sekcii Panorama, vyhral ňou newyorský festival Tribeca a premietli ju v Karlových Varoch. Pomerne veľa úspechov na debutanta, však? Či sú oprávnené, môžeme posúdiť vďaka Asociácii slovenských filmových klubov, ktorá film uvádza do svojich kín.

Šesťdielny televízny seriál z rokov 1985-86 získal šesť cien britskej filmovej a televíznej akadémie BAFTA (aj za hudbu Erica Claptona a Michaela Kamena), no pre úspešný remake nestačí iba preniesť ho z britskej minulosti do americkej súčasnosti a zbaviť mystiky. Režisér sa sústredil najmä osobnú drámu bostonského detektíva Toma Cravena (Gibson), ktorému pred očami zavraždia dcéru Emmu (Bojana Novakovic). Tomovo pátranie a postupné odhaľovanie spletitého vládneho sprisahania ostáva nejasné, utajené, opradené paranojou, temnotou. Bolo by to celkom lákavé... keby scenáristi a režisér príbeh i všetky postavy nezbavili akýchkoľvek znakov psychiky, keby ich neodpsychologizovali.

Porozumieť tomu , prečo a ako vznikol tento kontroverzný film, je nutné hádam povedať niečo o tvorcovi. Lars von Trier je nesporne jeden z najväčších režisérov súčasnosti, ktorý rád šokuje tak publikum, ako aj seba samého. Je to neurotik, ktorý sa, okrem iného, bojí lietať, cestuje zo zásady autom vo svojim už legendárnom prívese. Vlani na festivale, okrem iného povedal, že on nenakrúca filmy pre publikum, ale pre seba, čím si časť novinárskej obce okamžite popudil. Na tlačovej besede sa priznal, že keď pracoval na Antikristovi bol vo veľmi zlom psychickom stave a len nemecké lesy ( tam sa veľká časť nakrúcala) ho trochu upokojili a tiež dobrá nemecká strava. Všetky jeho výroky a extravagancie netreba však brať celkom vážne, čo je z toho pravda, vie len on sám. Jedno je však isté, že je to geniálny manipulátor a mimoriadne invenčný a talentovaný umelec. Slovo umelec sa pri tomto režisérovi dá použiť bez rozpakov. Patrí mu.

Filmy o väzení, plné drsných scén, väčšinou o úteku, ale aj úpenlivej snahe akosi prežiť, rastú skutočne ako huby po daždi. A v tej záplave podobných príbehov je film Jacquesa Audiara Profét čo do krutostí podobný, ale v konečnom vyznení predsa len iný. Iný v tom, že si tu každý bez reptania odpykáva svoj trest, nesnaží sa o útek, prosto väzni trpia za svoje prehrešky v neľudských podmienkach zdanlivo odovzdane. A predsa sa tu „bojuje“ o moc. Kto bude krstným otcom jedného francúzskeho väzenia a kto bude udávať tón. Väzni sa väčšinou grupujú z Arabov a černochov, ktorí by sa radi chopili žezla, ale oproti korzickej mafii, stelesnenej Césarom Lucianom, nič nezmôžu. Césare má peniaze, teda aj moc. A vládne tvrdou rukou, on rozhoduje o živote a smrti. A do tohto väzenského bahna sa dostane 19-ročný negramotný Arab Malik El Djebena, odsúdený na šesť rokov. Nikto nevie prečo, zrejme to nebude nič veľké, možno len malá krádež, či bitka, ale na tom ani nezáleží. Dôležité je, že chlapec je v tejto bande kriminálnikov takmer neviniatkom. Postupne sa však ukáže, že táto „ľalia“ je veľmi učenlivá. Malik sa ocitne medzi dvomi mlynskými kameňmi, jeho súkmeňovci ním takmer všetci opovrhujú, nie však Luciani. Starnúci mafián inštinktívne vycíti, že to bude jeho človek. Pomaly, ale isto ho chytá do svojej siete. A Malik má dosť často vychádzky a na každej isté poslanie. Že nepôjde o maličkosti je jasné. Isté je aj to, čo už vieme všetci, že si zločinci aj z väzenia vyrovnávajú svoje účty, dokonca účinnejšie ako na slobode. Riadia svoju sieť tvrdou rukou a tou predĺženou sa stane práve naivný, tichý, priam zakríknutý Malik. Chlapec chce prežiť, preto poslúcha a plní rozkazy tak dokonale, že si získa v krátkom čase úctu i vážnosť, s čím učiteľ neráta. A tiež neráta s tým, že žiačikovi tak prudko stúpa sebavedomie a zároveň túžba stáť na čele. Malik zrazu vie kde je jeho miesto, čo má robiť a ako sa dostať na vrchol. Školenie a prevýchova sú tak úspešné, že z väzenia odchádza iný človek. Malik El Djebena definitívne prišiel o svoju nevinnosť.

Nie je vylúčené, že hlavným dôvodom, prečo Ray Harryhausen inicioval roku 1981 vznik sínmky Súboj titanov, bol zámer predviesť najnovšie výdobytky na poli filmových trikov. Francúzsky režisér Louis Leterrier, odchovanec Luca Bessona, sa v novom spracovaní neusiluje o nič iné. Pôvodný film (v réžii Desmonda Davisa) sa celkom prirodzene neobmedzil len na obrazové či zvukové atrakcie a dodnes ho s úspechom uvádzajú televízie. No nech sa Leterrier usiluje ako len chce, jeho nové dielko nepresahuje kvality atrakcie z vidieckeho jarmoku.

V centre na prvý pohľad jednoduchého až banálneho príbehu je starnúci herec Otto Kullberg, pomaly vyhasínajúca, ale medzi divákmi stále obľúbená hviezda. K jeho šarmu patrí aj neusporiadaný osobný život, povesť zvodcu a ,žiaľ, i dlhoročná prax alkoholika. Keďže kvôli poháriku už raz zlyhal, producent filmu sa chce poistiť, a tak dá návrh, či skôr príkaz režisérovi, aby angažoval náhradníka, ktorý bude paralelne nakrúcať všetky Ottove scény, vyburcuje ho k lepším výkonom a motivuje k abstinencii. Náhradník je neznámy a podstatne mladší divadelný herec, ktorého angažmán považuje hlavná hviezda filmu za osobnú urážku. Je zamiesené na ostrý konflikt...

Jim Sheridan (1949) je známy tým, že si vie vybrať vhodných hercov. Svedčí o tom už jeho známa prvotina Moja ľavá noha z roku 1989 o chlapcovi s mozgovou obrnou s Danielom Day-Lewisom v hlavnej úlohe, ktorý si za ňu odniesol Oscara. Objavil sa aj v ďalšom slávnom Sheridanovom filme V mene otca (1993), skutočnom príbehu o Írskej republikánskej armáde, ktorý bol nominovaný až na siedmich Oscarov. (Ďalšie Sheridanove filmy sú Pastvina, 1990, Boxer, 1997, In America, 2002, Zbohatni alebo zdochni, 2005). V Bratoch dostali veľké herecké príležitosti hneď tri populárne osobnosti – Tobey Maguire, známy predovšetkým ako Spiderman, Jake Gyllenhaal s pestrejšou filmografiou a krásna Natalie Portmanová. Predovšetkým na nich stojí celý príbeh, vďaka ich majstrovstvu pôsobí psychologicky prepracovane a emocionálne silne.