Stretli sa spolu v malej rodinnej reštaurácií, kde si on - Abel Camara (Omar Sy) - sadol, aby unikol každodennému stresu ambicióznej, večne s niečím nespokojnej filmovej hviezdičky, ktorú už veľmi nebaví nakrúcať jednu reklamu na pochybný parfum za druhou, rád by aspoň na moment unikol pohľadu fanúšikov a paparazzov, prípadne si konečne zahral vo filme svojho obľúbeného režiséra ovenčeného nejedným ocenením César... Ona - Marion (Sara Giraudeau) - tam vtedy bola ako servírka, čo medzi jednotlivými objednávkami urobila chybu, že odpisovala svojmu protivnému skoro bývalému Antoineovi (Amaury de Crayencour) na smsku a nešťastne nasmerovala svoj mobil priamo naňho. Spočiatku ho to rozzúrilo – myslel si totiž, že si ho fotí. Jej však na jeho prítomnosti vôbec nezáležalo. Nespoznala ho. Alebo možno aj poznala, no vnímala ho ako každého iného zákazníka bez pokryteckej hviezdnej fasády. Síce zo spočiatku konfliktnej situácie vyplynul jej „vyhadzov“ z práce, keď si Abel po chvíľke uvedomil jej bezprostrednosť v správaní, jej v porovnaní so svetom, z ktorého on pochádza, osviežujúco priame a úprimné názory, okamžite mu padla do oka. A to ešte vôbec netušil, aké dobré vie pripravovať omelety...

Nenápadný hit Netflixu Toto nikto nechce (v originále Nobody Wants This) má už za sebou dvojicu sérií, ktoré si odbil v nezvyčajne krátkom slede. Pri podobných projektoch totiž nebýva zvykom, aby sme na pokračovanie čakali iba rok, no zdá sa, že tvorcovia vedia viac než dobre, aký príbeh chcú rozprávať a zatiaľ sa im to viac než darí. O čom presne seriál pojednáva a čím sa mu podarilo až tak zasiahnuť široké publikum?

Streamovacia spoločnosť Netflix siahla v prípade svojho nového filmu po literárnej predlohe a Žena z kajuty č. 10 je teda adaptáciou rovnomenného románu britskej autorky thrillerov píšucej pod pseudonymom Ruth Ware. Réžie sa ujal mladý austrálsky režisér Simon Stone, ktorý predtým, ako sa stal filmovým režisérom, naberal skúsenosti v divadle. V oblasti filmu je Žena z kajuty č. 10 jeho treťou literárnou adaptáciou a keďže jeho predchádzajúce dva filmové projekty dopadli úspešne (filmy Dcéra a Vykopávky), očakávalo sa, že zvládne aj ľahší žáner v podobe nenáročného thrilleru. Pomôcť mu s tým malo aj solídne herecké obsadenie, keďže hlavných úloh sa chopili Keira Knightley a Guy Pierce.

Kathryn Bigelow zaujala najprv ako žánrová režisérka a získala si pozornosť hororovým filmom (Na prahu temnoty, 1987), akčným príspevkom (Bod zlomu, 1991) a v neposlednom rade ambicióznym, no nie úplne doceneným, sci-fi filmom Zvláštne dni (1995). Dlhé roky pritom zostávala v tieni svojho manžela Jamesa Camerona, až do roku 2010, kedy ho porazila v Oscarovom súboji a odniesla si cenu za najlepšiu réžiu dramatického thrilleru Smrť čaká všade. Mimochodom, bola vôbec prvou ženou, ktorá si vzácnu sošku v tejto kategórii odniesla. Jej filmy nabrali na vážnosti a z Kathryn Bigelow sa stala komentátorka moderných amerických dejín. Znepokojená eskalujúcim napätím v spoločnosti napokon prichádza so závažným filmom Dom plný dynamitu, ktorý je, našťastie, ešte stále fikciou, no udalosti v ňom sa zdajú byť aktuálnejšie ako kedykoľvek predtým.

Hovorí sa o ňom, že mal najlepšie uši na skutočné hudobné talenty v rámci vlastnej afroamerickej komunity. Najväčšiu dobu slávy zažil so začiatkom 21. storočia. Doba sa však od vtedy zásadne zmenila. Hudobný vkus sa zameral na iné žánrové preferencie, distribúcia skladieb prešla na stream. Tvorcom už nestačí len ignorovať negatívne recenzie, aby sa oklepali a nadviazali v tvorbe ďalej. Musia dnes čeliť až toxickému drobnohľadu fanúšikov na sociálnych sieťach, neraz dokonca novodobým „honom na čarodejnice“, ak sa im svojimi činmi a názormi „ideologicky“ vzopreli. Napriek láske k hudbe a snáď ešte väčšej náklonnosti k peniazom, čo Davidovi Kingovi (skvelý Denzel Washington), niekdajšiemu zakladateľovi vydavateľstva Stackin' Hits Records, pomáhala „vydolovať“ z peňaženiek pozorných poslucháčov veľké sumy, zatúžil ten na moment uniknúť zo sebadeštruktívnej špirály stresov, obchodných schôdzok a neustálych konkurzov hudobníkov, z ktorých len hŕstka disponovala talentom, aký si sama sebe pripisovala. Nie je to tak dávno, čo sľúbil konkurencií predať svoj väčšinový podiel. Len, aby sa chvíľu na to, čo vyzistí, aké s ním majú plány, všetko oľutoval. Nie, nie, žiadny predaj nebude. V neopodstatnenej eufórií si odkúpi ešte podiely ďalších svojich kolegov, zastaví väčšinu svojho majetku a začne s hudbou pekne krásne odznova. Svoju podnikateľskú stratégiu si ale ešte chvíľku nechá radšej pre seba...

Mesto Vroclav, kde sa príbeh seriálu pod názvom Breslau odohráva, patrilo od druhej polovice 19. storočia Nemecku, spočiatku Weimarskej republike, po roku 1933 ovládnutej nacistami. V roku 1936 sa detektív Franz Podolsky (Tomasz Schuchardt) venuje hľadaniu sériového vraha. Svojim obetiam chlórom vypaľuje oči a pre Franza zanecháva na kúsku papiera odkaz o ich spoločnom diele, očistiť mesto od sociálneho marazmu. Obeťou v hotelovej izbe je židovský športovec a vedľa neho prostitútka. V rýchlom slede nasledujú ďalšie mŕtvoly. Tlak na rýchle vyriešenie celej kauzy vyvíja šéf SS Johann Holtz (Ireneusz Czop). Blížia sa Olympijské hry v Mníchove a Führer si praje, aby sa Nemecko prezentovalo ako miesto poriadku a mieru. Zatiaľ.