Nedostatok lásky, citu, rodinné nehody, nenaplnené vzťahy, smrteľne choroby - to je ústrednou témou nového filmu Marka Škopa Láska. Hlavnými hrdinkami sú matka Petra (Ingrid Timková) a jej dcéra Anna (Jana Kovalčíková). Anna je lekárkou, jej vzťah s Matúšom (Richard Autner) skončil rozchodom, s ktorým sa nedokáže vyrovnať a ani jej spolužitie s matkou nie a nikdy nebolo ideálne. Petre sa zasa nedostalo dostatok citov od svojej matky a, žiaľ, nedokáže ich dať ani vlastnej dcére. Sama jej raz povie, že sa musela naučiť ju mať rada. Keď frustrovaná Anna, ktorej najbližšou „osobou“ je zajačik Zarka, uvidí v nemocnici smrteľne chorého pacienta Jána (Tomáš Karasz) a jeho krásny vzťah s manželkou Marianou (Rebeka Poláková) pocíti k tomuto bezvládnemu človeku zvláštny vzťah, spriatelí sa s jeho ženou a svoj čím ďalej tým nebezpečnejšie city k pacientovi nedokáže potlačiť a udržať v normálnych medziach. V nijakom prípade to však nie je to fyzická príťažlivosť skôr láskyplná citová náklonnosť, ktorej sa jej nedostalo.
Marko Škop (Eva Nová, Nech je svetlo) sa aj v predošlej tvorbe zaoberal medziľudskými vzťahmi tak v rodine, ako aj v širších súvislostiach, podfarbujúcich dejovú líniu filmu. Nie je tomu inak ani v tejto explicitne vystavanej dráme. Silný defetizmus tak u matky, ako aj dcéry prináša jedno nedorozumenie za druhým. Anna pokazí všetko čo sa len dá a nevieme síce prečo skrachoval jej vzťah Matúšom, ale ani nové zbližovanie s kolegom Adamom (Milan Ondrík) nedopadne dobre, jednoznačne z jej viny. Obsesívne správanie ku každému je kameňom úrazu každého jej nezdaru, či už ide o prístup k smrteľne chorému Jánovi alebo Adamovi. Utkvelých predstáv sa nedokáže zbaviť. A pritom je 
manipulatívna, najmä matkou, nerozhodná a často až príliš utiahnutá. Väčšinou tíško znáša svoje utrpenia. Radosť jej robí len príroda, beh a zvieratá.
Snímka rozoberajúca sa z psychologického hľadiska tak závažnými témami ako osamotenosť, impasibilita, nedostatok citu, neschopnosť mať niekoho rád, absencia lásky, smrť, dokonca aj koketovanie s eutanáziou, plynie až v príliš pomalom tempe, miestami síce ozvláštnená skvelými zábermi prírody a detailmi. Tridsaťročnej neurologičke Anne sa 
dostalo primálo citu od matky, hľadá ho inde, no na nesprávnych miestach a u nesprávnych ľudí, pritom sa k nim správa často tak manipulatívne ako jej matka. Filmu by rozhodne prospelo svižnejšie tempo a precíznejšie rozpracovanie charakterov jednotlivých hrdinov. V tomto štýle rozprávania sa to priam žiada, i keď sme pri inej poetike a prístupov k témam benevolentnejší a neprekáža presnejšie vykreslenie jednotlivých charakterov, najmä tých vedľajších, ktorí by celkový obraz dosť výrazne dokreslili. Ak už máme na mysli msnaženie, aby táto téma rezonovala aj v širšom spoločenskom kontexte.
„Demokratizácia vzťahov je prejavom premeny rodinných vzťahov na vzťahy moderné, rovnoprávne z hľadiska pohlavného, ako aj generačného. Výchova v súčasnej rodine je voľnejšia, nachádzame v nej prvky liberalizmu a antiautoritatívnosti“,, - píše sa okrem iného o rodinných vzťahoch súčasnosti. Zrejme Markovi Škopovi, ako dôsledok celospoločenských zmien, išlo vpašovať 
do komplikovaného vzťahu matky dcéry aj tento moment. No, žiaľ, ostal niekde na pol ceste, je ho síce cítiť, ale nie celkom vierohodne. Chýba mu, ako som už naznačila, precíznejšie dokreslenie celého príbehu.
Z hereckého hľadiska zaujali predovšetkým dve hlavné predstaviteľky Jana Kovalčíková ako neurologička Anna, ktorázdôraznila na jednej strane jej plachosť, zraniteľnosť a bezradnosť, na druhej občas aj odpozorovanú manipulatívnosť od matky. Povedala by som, že keď trochu vystrčí rožky je oveľa zrozumiteľnejšia a tieto pasáže jej kreácii len pomohli. 
Ingrid Timková sa svojej role zhostila presne a presvedčivo, čomu zrejme vďačí plastickejšie a jednoznačnejšie napísanej postave. Sympatickým výrazným výkonom zaujala Rebeka Poláková ako milujúca manželka, Milan Ondrík aj na krátkom priestore potvrdil, že patri v súčasnosti k prvej lige a populárna a výborná česká herečka Ivana Chýlková síce nemala čo hrať, ale nestratila sa. A nakoniec Tomáš Karasz ako smrteľne chorý pacient mal len jednu polohu, ale zapamätateľnú. Čo je na filme Láska, okrem viacerých hereckých výkonov, najpozoruhodnejšie je skvelá kamera JánaMeliša zdôrazňujúca krásu prírody a detaily dokresľujúce rozpoloženie jednotlivých postáv. Za zmienku stoja aj kostýmyEriky Gadus.
Snímka Láska, ktorej trochu chýba hlbšia tvorivá zaangažovanosť,
mám však silné momenty v scénach s nehybne ležiacim pacientom, ale predovšetkým vo výborne rozohranom a napätom a komplikovanom vzťahu matky a dcéry. Ich príbeh bude mimoriadne poučným pre mnohé matky, ktoré toto poslanie berú na ľahkú váhu, raz egoisticky, raz laxne a pre mladé ženy varovaním pred povrchnými vzťahmi a ako povedal James Arthur Baldwin:"Láska sa nezačína a nekončí tak, ako si myslíme. Láska je boj, láska je vojna, láska je dospievanie.“
Láska (For Love)
Dĺžka: 100 minút
Réžia: Marko Škop
Scenár: Marko Škop, Zuzana Liová
Kamera: Ján Meliš
Zvuk: Jan Čeněk
Scénografia: Michal Lošonský
Masky: Zuzana Zvonar
Kostýmy: Erika Gadus
Produkcia: Marko Škop, Ján Meliš
Hrajú: Jana Kovalčiková, Ingrid Timková, Rebeka Poláková, Milan Ondrík, Ivana Chýlková, Richard Autner, František Výrostko, Anna Kornajová, Attila Mokos, František Beleš, Mária Breinerová-Mačáková, Dušan Cinkota, Dana Droppová, Lucia Jašková, Martin Klinčúch, Ela Lehotská, Žofia Martišová, Mária Ševčíková, Pavol Topoľský, Anikó Vargová
Distribúcia: Filmtopia
Premiéra v SR: 24. septembra 2026
Foto: Filmtopia