Veď to poznáte. Kráčate si tak púšťou Nového Mexika s prázdnym žalúdkom. Jediné po ruke, čo by ste si prihriali a ochutili, je už niekoľkokrát vami poprežúvaná konzerva bez stráviteľného obsahu a tu zrazu... „Beep Beep!“ pšuuung... okolo vás prefrčí kalifornská zemská kukučka. Ste Wile E. Coyote, génius pokiaľ ide o vynachádzavé pasce na ulovenie koristi (latinsky „žrútus nechutnus“) a vaše inštinkty prežitia vám velia robiť všetko preto, aby ste svoj najbližší a jediný zdroj mäska, Road Runnera („neuveriteľnus rýchlikus“), v našom československom domácom kultúrnom prostredí známeho aj ako vták Uličník, dostali do svojich pazúrov. Chce to len dobrý plán a kontakty na donáškové služby spoločnosti ACME, ktorá už doručí všetky potrebné súčiastky pre vaše svojrázne vynálezy, či vlastné neraz absurdné produkty ako napríklad topánky s tryskovým pohonom, padák s kovadlinou, prenosnú dieru a podobne. Čo na tom, že vaše pôvodné nákresy a lovecké plány sú niekedy až absurdne zložité ako stroje karikaturistu Rubeho Goldberga spoliehajúce sa na premyslenú reťazovú reakciu pri uskutočnení jednoduchej činnosti. Že fyzikálne zákony absurdne nefungujú, keď sa na ne spoliehate a nič nedopadne tak, ako by malo – teda okrem vás, keď zase raz zletíte zo skalnatého útesu a obvykle sa pri tom dosť nepekne zraníte. Dôležité je vytrvať, lebo možno zajtra... Možno s ďalšou nastraženou pascou...
Po prvý raz sa legendárna dvojica zo sérií animovaných, klasicky kreslených grotesiek od Looney Tunes a Merrie Melodies Kojot Wily a Road Runner stretla v Rýchlo a chlpato z roku 1949 a réžií klasika vlastného formátu Chucka Jonesa, ktorý následne režijne viedol väčšinu z nasledujúcich 48 krátkych snímok, príležitostne s tvorivou výpomocou Mauricea Noblea a Toma Raya. Naposledy tomu bolo dokonca v 3D animovanej podobe a pod taktovkou Matthewa O'Callaghana v Záblesku bolesti z roku 2014. V istom zmysle sa v komickom stvárnení krkolomných naháňačiek spomínaných živočíšnych druhov v ich prirodzenom prostredí púštnych exteriérov a veľkých kaňonov jedná o hlavnú a divákmi takmer v rovnakej 
miere milovanú konkurenciu legendárnej, prevažne v interiéroch domov sa deštruktívne „premávajúcej“ mačaco-myšej dvojici Toma a Jerryho (1940-súčasnosť). Dokáže však chudák kojot svoj vytúžený objekt gastronomických chúťok niekedy skutočne dobehnúť a dolapiť? Nie sú len tak náhodou jeho sebadeštruktívne lovecké peripetie metaforickým pripodobnením mýtu o Sisyfovi, ktorého bohovia za trest nechali opakovane tlačiť do strmého kopca ťažký balvan, aby sa mu obvykle tesne pred vrcholom opäť skotúľal naspäť a musel s tým začať odznova? Snímka Kojot vs. šmejdi režiséra Davea Greena je jasnou odpoveďou na túto otázku a zároveň prekvapivo katarzným, niekedy až komicky dojemným vyústením celoživotných snáh ústrednej chlpatej postavy.
Scenár Samyho Burcha vychádzajúci z námetu, s ktorým mu vypomáhali James Gunn a Jeremy Slater, je inšpirovaný humoristickým článkom 
Iana Fraziera z magazínu The New Yorker publikovaným v roku 1990. Základnou premisou príbehu je, že kojot Wily si po množstve bolestivých katastrof povie, že dosť. Každý jeden vynález spoločnosti ACME mu nielenže vôbec nepomohol dolapiť Road Runnera, ale ešte jeho samého bolestivo zranil a kojot sa preto odhodlá k žalobe spoločnosti. Vo filmovom stvárnení, ktoré veľmi efektívne kombinuje klasicky kreslenú animáciu s hranými prvkami, spočiatku neochotne, avšak neskôr inšpirovaný jeho nezdolnosťou, začne kojota hájiť Kevin Avery (Will Forte), neveľmi úspešný právnik a zrejme posledný aktívne zákon obhajujúci zo zakladateľov advokátskej kancelárie Avery, Jones & Maltese v Albuquerque, ktorá 
sa špecializuje na osobné úrazy a prípady násilia v kreslených filmoch. Kevinova neter a, samozrejme, neplatená stážistka Paige (Lana Condor) je od prvého momentu nadšená z takejto príležitosti. Kevin má strach – koniec koncov zažalovať takú veľkú korporáciu je riskantné – a najradšej by pristúpil na dohodu, ktorú kojotovi núka zástupca protistrany energický elegán Buddy Crane (skvelý John Cena). Wily však nesúhlasí. Generálny riaditeľ spoločnosti ACME, Foghorn Leghorn (v pôvodnom znení (Erik Bauza), nadutý kreslený kohút skryto pripomínajúci nejedného z dnešných miliardárov za veľkými korporáciami, vrátane politikov USA, robí všetko pre to, aby chúlostivé tajomstvá obzvlášť o jednom konkrétnom projekte zostali tajomstvami aj naďalej...
V roku 1992 totiž kreslený vedec spoločnosti Dr. Peter Lorre (opäť s hlasom Erica Bauzu), ktorého hranú podobu divák môže poznať z milovaných 
klasík ako Casablanca a Maltézsky sokol zo 40. rokov), záhadne zmizol aj so svojim kanárikom Tweetym hneď po tom, čo sa mu podarilo skontaktovať neznámu osobu a varovať ju pred hroziacim nebezpečenstvom. Tou neznámou osobou by mohol byť káčer Daffy (opäť Eric Bauza), dnes vinou experimentov spoločnosti ACME psychiatrický pacient, ktorého by Kevin mal pre pochopenie závažnosti celého právnického prípadu kontaktovať. Aspoň tak mu to tvrdí do telefónu jeho vlastný záhadný informátor stále popri hovoru čosi prežúvajúci a s typickou frázou vo vyjadrovaní: „Tak čo, 
kamoš?“ Spoločnosť sa len tak nedá, dokonca aj po tom, čo je ako svedok vypočutý vedúci PR oddelenia ACME tasmánsky diabol. Prichádzajú úplatky. Sudca Troppogrosso (Luis Guzmán) dokonca v kritickom momente prípad zamietne celý. Tlak zo strany médií však nakoniec hrozí rozpútať poriadny konflikt priamo pred kongresom. Zúfalý kojot Wily by bol najradšej, keby na lavicu svedkov predstúpil jeho večný protivník Road Runner a všetko sa konečne definitívne vyjasnilo. Alebo to bol celý čas len ďalší jeho zložitý plán, ako ho uloviť? Myslí len sa seba alebo mu ide o životy aj iných antropomorfizovaných kreslených postavičiek v skutočnom (cháp hranom) svete?
Jednoduché groteskné výstupy naháňačiek kojota a cestnej kukučky sú prítomné s energiou a švihom originálu, pričom hudba Stevena Pricea sa ich
zábavnosť pokúša ešte o niečo umocniť. V mnohých z predvádzaných krkolomností divák dokáže nájsť presnú referenciu na konkrétny krátky film, takže dojem nostalgie snímke Kojot vs. šmejdi výrazne pridáva na atraktívnosti. Napriek nápaditej právnickej zápletke, ktorá hravo paroduje veľké filmové boje na dno padnutých individualít proti veľkej korporácií, ktorá sa nazdáva, že môže všetko ako Insider: Muž, ktorý vedel priveľa (1999) Michaela Manna, prípadne Erin Brockovichová (2000) Stevena Soderbergha, groteskné výstupy animovanej dvojice v rámci celku nijako nezanikajú ale efektívne dopĺňajú dej. Na rozdiel od kombinovaného čiastočne animovaného, čiastočne hraného Toma a Jerryho (2021) Tima Storyho a Randyho 
Myersa, kde kocúr a myšiak paralelne dopĺňali hlavnú zápletku, sú kojot Wily a Road Runner stále hlavnými postavami vlastného príbehu. Štipku konšpiračnej paranoje dodáva politická paranoja Všetkých prezidentových mužov (1976) Alana J. Pakulu s králikom Bugsom v dôležitej úlohe a satirický vhľad do korporátnych excesov pripomenie aj satirickú Barbie (2023) Grety Gerwig. Pričom fakt, že Kojot vs. šmejdi vznikol už v roku 2023, no spoločnosť Warner Bros. ho vtedy odmietla uviezť do distribúcie spoločne s inými nedokončenými snímkami Batgirl a Scoob! Holiday Haunt a namiesto toho si uplatnila 30-miliónovdolárový daňový odpis, dodáva boju takmer bezmocného kresleného kojota so spoločnosťou ACME úplne nový (a rozhodne pôvodne tvorcami neplánovaný) významový rozmer.
Za uvedenie filmu do kín sa postavilo množstvo osobností, bola vedená protestná kampaň na sociálnych sieťach. Warner Bros. ponúklo možnosťiným distribučným spoločnostiam ich výtvor odkúpiť, avšak s premrštenou cenou. Nakoniec film v roku 2026 uvádza Ketchup Entertainment, spoločnosť, ktorá už v roku 2024 pomohla uviezť celovečerný animovaný film Looney Tunes: Žuvačková pohroma s legendárnymi postavičkami. Pre nostalgikov a fanúšikov nikdy nekončiacich naháňačiek kojota Wilyhoa Road 
Runnera je kombinovane kreslený a hraný film Kojot vs. šmejdi skvelou, remeselne veľmi zručne stvárnenou príležitosťou sa vkusne zabaviť s nečakaným prídavkom emócií a trefnou satirickou myšlienkou navrch. V rámci vlastného formátu možno nedosahuje kvalít prelomového Kto obvinil králika Rogera? (1988) Roberta Zemeckisa, avšak hravo zatieni oba Space Jamy (1996 a 2021), Looney Tunes: Opäť v akcii (2003) Joea Danteho, Medveďa Yogiho (2010) Erica Breviga, Šmolkov (2011 a 2013) Raju Gosnella a vlastne aj toho už spomínaného Toma a Jerryho. A to už je celkom čo povedať!
Kojot vs. šmejdi (Coyote vs. Acme), USA, 2026
Dĺžka: 101 minút
Réžia Dave Green
Scenár: Samy Burch
Kamera: Brandon Trost
Hudba: Steven Price
Casting: Rachel Tenner
Strih: Carsten Kurpanek
Zvuk: Phillip Bladh, Jimmy Boyle, Joseph Stracey, Johnathan Rush
Scénografia: Steve Arnold, Wilhelm Pfau
Kostýmy: Daniela Moore
Produkcia: James Gunn, Christopher DeFaria
Hrajú: Will Forte, Lana Condor, John Cena, P.J. Byrne, Nancy Linehan Charles, Hayes Hargrove, Eric Bauza, Phuong Kubacki, Ryan Begay, Luis Guzmán, Jim Cummings, John Early, Martha Kelly, Candi Milo, Carl Savering, Jeff Bergman
Distribúcia: Bontonfilm
Premiéra v SR: 17. septembra 2026
Foto: Bontonfilm