György Kristóf sa narodil v Košiciach a filozofiu študoval v Miškolci. Tam sa zaľúbil do filmu, a tak pracoval v proodukčných tímoch maďarských režisérov (napríklad s Ildikó Enyedi), ale aj pri amerických produkciách filmov, ktoré sa nakrúcali v Maďarsku. V roku 2008 bol prijatý na FAMU. A šesť rokov po svojom debute Out prináša tanečnú dystópiu - tak tvorcovia označujú film - Zenit. Podobenstvo o neslobode, ale aj o slobode a o tom, ako sa dá zneužiť. Vo filme sa miešajú dva dorozumievacie systémy – jazyk filmový a jazyk tanca. Neverbálny systém, ktorý bez slov, iba pohybmi ľudského tela dokáže vyjadriť túžbu, lásku, nenávisť, pohŕdanie. To všetko môžeme vyjadriť tancom a nepotrebujeme k tomu slová.

Maria Montessori je vysoko vzdelaná žena, ktorá venovala svoj život učeniu nepochopených detí. Takých, ktorých mentálne schopnosti značne zaostávajú. Stará sa o nich a snaží sa ich niečo naučiť, aby vyšli zo svojich ulít a prejavili sa. Začali rásť, napredovali. K tomu využíva svoje pokrokové senzorické metódy, ktoré neskôr ponesú aj jej meno. Stala sa priekopníčkou vo vzdelávaní a jej metóda je doteraz uznávanou a pokrokovou. Prináša aj dnes nový pohľad na vzdelávanie, ktoré je skostnatelé a zaostalé. Pripravuje žiakov na budúcnosť, ktorá však už nebude existovať. A tak tomu bolo vždy, aj pred sto rokmi. Ako aj dnes, ešte stále ostávajú iné možnosti vzdelávania stále na druhej koľaji a je na nich nahliadané s pochybnosťou. Do jej života vstúpi matkou nechcená zaostalá Tina (Rafaëlle Sonneville-Caby). Lili d´Alengy (Leïla Bekhti) obdivovaná kurtizána, zvádza mužov a má bohatý spoločenský život. Jej dcéra sa však stáva nečkanou brzdou a hoci spočiatku sa jej len chce zbaviť, čoskoro zisťuje opak...

Vystrašené dieťa nevie čo si má myslieť, putujú po horách a roklinách kým sa pred búrkou neskryjú u pastiera oviec. Potom sú, chlapec i pastier, svedkami niečoho neuveriteľného Rafik sa vyškriabe na najvyššiu horu a skočí, samozrejme, prežije. Šokovaný bača opustí svoje ovce, pridá sa k Rafikovi a spoločne putujú po končiaroch až kým ich nezastihne noc. Musia sa opäť schovať pred nepriazňou počasia a natrafia na krásny dom. Dobre situovaná rodina s deťmi ich nechce vpustiť do domu, ale oni tam násilne vniknú a zastrašujú domácich. Je zbytočné pokračovať, čo sa bude ďalej diať, lebo film nechce hovoriť o násilníkovi, i keď sa tak správa, je to len zásterka na to, aby pod týmto pláštikom rozvíjal svoju teóriu o budúcnosti ľudstva podloženú evolučným vývojom. Je presvedčený o tom, že na samom začiatku vývoja sme vedeli oveľa viac, možno aj lietať, len civilizácia tieto vlastnosti potlačila, ale čoskoro nová doba, ktorá by už nemala mať tieto zábrany, to dokáže. Vizionár chce svoju teóriu stoj čo stoj dokázať svojim príkladom, že vie lietať. Ani náhodou nepripustí, či možno nie je psychicky chorý. Nakoniec, ktorý blázon si to prizná ?

Po pomerne nevýrazných, šedých filmoch (Dumbo, Temné tiene...) sa ikonický režisér navracia k svojej klasickej poetike. Výstredné, absurdné, čiernohumorné a burtonovské... Niečo čo bývalo na jeho príbehoch zapamätateľné, je späť. Týmto svojim počinom rozhodne poteší nejedného svojho fanúšika. Od digitálnych, pomerne umelých trikov prechádza naspäť k tradičnej technickej práci a na diele je to vidieť. K tomu všetkému typický, zapamätateľný vizuál z jednotky a vynikajúca hudba dvorného skladateľa Dannyho Elfmana. Celkovo, soundrack je vyskladaný mimoriadne kvalitne a pasuje k daným scénam. A tým ako Beetlejuice Beetlejuice celkovo pracuje s hudbou, si to cením o dosť viac.

Na úvod treba povedať, že napriek solídnemu komerčnému úspechu (film, ktorý stál menej ako desať miliónov amerických dolárov má momentálne na konte celých sto milónov...) nejde o klasický divácky film a porovnania so slávnym oscarovým filmom Mlčanie jahniat nie sú takisto úplne na mieste. Áno, máme tu mladú príslušníčku FBI a psychopatického vraha, vo filme Longlegs je však titulná postava agentky Lee Harkerovej príliš osamelou bojovníčkou. Jej osamelosť, nemožnosť dôverovať niekomu inému (ani vlastnej matke) , umocňuje spolu s chladnou krajinou pochmúrnu atmosféru filmu. Táto sužujúca neistota posilňuje mysteriózny tón filmu Longlegs a vedie diváka všeobjímajúcim chladom smerom k prekvapivému záveru.

Film Hajjan nakrútil Shawky podľa scenára krajana Omara Shamu a Sauda Mufarrija Almajfela. Odohráva sa v Saudskej Arábii, v prostredí dostihov tiav. Ponúka teda nevšedný a exotický pohľad na zvláštny civilizačný mix tradičných hier, rituálov, mravov a koniec koncov i hodnôt, rámcovaný súčasným prehľadom autoparku miestnych šejchov, majiteľov súťažiacich tiav. Bežiaci šampióni majú totiž motorizovaný sprievod a autá sú asi jediným znakom vonkajšej reality. Všímavejšiemu divákovi možno neujde bežiaca televízia v pozadí manželského dialógu. Inak sa pohybujeme v staroveku a nebyť spomínaných “rekvizít”, nič by nesvedčilo o tom, že ide o 21. storočie. Reálny dopad, efekt takejto situácie je síce mimo obzoru filmu, ale stojí zato ho aspoň cvične vziať do úvahy a predstaviť si, ako sa tento silne patriarchálny a hierarchický svet, zamrznutý vo svojich dogmách, pozerá na hyperslobodný západný svet a čo si tak o ňommôže myslieť.

Traumatizovaný z detstva smrťou milovaného koňa, ktorý sa nešťastne zamotal do ostnatého drôtu, despotickými výchovnými metódami alkoholickej matky a aktuálne šikanovaný nejedným spolupacientom, Erik prekvapivo nájde v Shelly zrejme prvého človeka, čo mu rozumie, vzbudzuje v ňom zvedavosť po doposiaľ neodhalených stránkach života a vôbec jedná s ním ako s človekom. Spája ich spolu láska k hudbe, kresbám aj poézií. Obdivujú si vzájomne svoje tetovania, prípadne jazvy, ktoré im život uštedril. Nie je sa preto čomu čudovať, že vo chvíli, keď Shelly do liečebne prídu okrem matky Sophie (Josette Simon) ako údajní advokáti navštíviť tiež Roegovi osvedčení „poskoci“ na čele s diabolskou Marion (Laura Birn), Eric je odhodlaný spolu s dievčinou nadobro utiecť. Lenže ani utekať sa nedá večne. Obzvlášť nie pred takýmito mocnými protivníkmi... „Ľudia kedysi verili, že keď niekto zomrie, vrana odnesie jeho dušu do Ríše mŕtvych. Ale niekedy – iba niekedy – môže vrana tú dušu vrátiť späť, aby napravila nespravodlivosť,“ týmito priam mýtickými slovami sa Erikovi po tom, čo uvidí Shelly dusivo zomierať s igelitom na hlave a než sám dopadne veľmi podobne, prihovorí tajomný Kronos (Sami Bouajila) v akomsi zvláštnom polorozpadnutú, zaplavenú a burinou zarastenú priemyselnú oblasť pripomínajúcom Očistci medzi svetom živých a mŕtvych. Môže zachrániť Shellynu dušu pred prekliatím. Môže mu dať silu Boha, vrátiť ho späť, aby vykonať nemilosrdnú pomstu na vrahoch seba a svojej lásky. Umožní mu to ale z vlastných postranných pohnútok a tiež pod podmienkou, že Ericove city k Shelly zostanú naďalej čisté a bez akýchkoľvek pochybností...

Dve kamarátky Frida (Naomi Ackie) a Jess (Alia Shawkat) sa ako čašníčky vkradnú na charitatívne gala večery, ktoré organizuje miliardár Slater King (Channing Tatum). Keď Frida úspešne získa jeho pozornosť, Slater pozve obe ženy, aby strávili čas s ním a niekoľkými priateľmi na jeho súkromnom ostrove. V prvých dňoch sa všetci zabávajú a užívajú si výlet naplno, vrátane drog a alkoholu. Po chvíli sa však nezrovnalosti a podozrivé detaily nahromadia a Frida začína tušiť, že jej dovolenka v skutočnosti nie je až tak dokonalá, ako si prvotne myslela...

Hlavnou postavou filmu je americká baletka Suzy Bannion, ktorá prichádza na internátnu nemeckú školu prehĺbiť svoje tanečné schopnosti. Hneď pri jej príchode zomiera zazáhadných okolností miestna študentka, no tým sa séria desivých udalostí nekončí. Niečo v mestečku nie je v poriadku a zdá sa, že ono zlo vyviera priamo zo srdca tajomne pôsobiacej školy. Keď sa Suzy rozhodne odhaliť tajomstvá školy na vlastnú päsť, ja jasné, že sa vystavuje veľkému nebezpečenstvu.