Snímka Až na koniec sveta predstaviteľa jednej z hlavných hereckých úloh, scenáristu, autora hudby a po druhý raz v kariére tiež režiséra Vigga Mortensena (v roku 2020 debutoval ako režisér filmom Ešte máme čas) sa intuitívne hrá s možnosťami nelineárneho prerozprávania príbehu... Aby už odprezentované scény s dodatočným zasadením do kontextu príbehu ako celku postupne nadobúdali nové významové perspektívy a konotácie, rovnako tak, aby sa inšpiratívne pohral so známymi naratívnymi trópmi klasického westernu. Film nie je o drsných pózach, pästných súbojoch a prestrelkách, súperení neohrozeného muža zákona s nevyspytateľnými desperátmi, ani tradičnou interpretáciou už tak ohraného kovbojského mýtu „pravej“ mužnosti. Aj keď spomínané tvorivé ingrediencie majú v deji svoje nespochybniteľné miesto. Dominantnú úlohu v tlmočení príbehu preberá nikam sa strmhlav neženúca dôkladná charakterová drobnokresba, podstatne jemnejšie intrigy medzi konfliktnými postavami a vôbec snaha skrz drobné gestá vyhnúť sa akémukoľvek konfliktu, ktorý by všetkých tak či tak doviedol jedine k sebazničeniu.

Čo sa stane, ak renomovaný rozhlasový reportér Karel Beran (Ondřej Vetchý), ktorého verejnoprávny Český rozhlas vyslal už dávnejšie na misiu do fiktívneho arabského štátiku Kamburu, volá domov svojej partnerke Marte (Tatiana Dyková) a zodvihne to jej kolega. Mladý novinár Khaled (Jordan Haj) je síce Arab a moslim, ale hovorí perfektne po česky a pracuje tiež v rozhlase. Karel, vytrhnutý z reálneho pražského života začne pátrať na profile svojej partnerky a nachádza uvoľnené a bláznivé fotografie Marty a Khaleda, ktoré si však vysvetľuje inak. Hnaný žiarlivosťou neváha a napriek tomu, že v mieste jeho pôsobenia sa začína niečo diať, sadá na najbližšie lietadlo a odlieta do Prahy.

Demi Moore hrá vo filme Substancia televíznu hviezdu Elisabeth Sparkle za zenitom svojej slávy, čo je pomerne poeticky zobrazené už v úvodnej statickej sekvencii, keď sa v časozberných záberoch dívame na jej pomaly chátrajúcu hviezdu na hollywoodskom chodníku slávy. Niekdajšia hviezdička má totiž jeden zásadný problém, nemá elixír mladosti. Kvôli neúprosnému procesu starnutia je napokon prepustená z práce a odoslaná do svojho rozľahlého bytu na televízny dôchodok. Riaditeľ zatúžil po mladej krvi a s Elisabeth nemá viac zľutovania. Vtedy sa naskytne veľká príležitosť a Elisabeth dostane možnosť žiť každý druhý týždeň vo svojom mladšom a dokonalejšom ja. Vďaka záhadnej substancii je totiž schopná striedať svoje telá a okúsiť znova slasti mladosti. Takéto striedanie telesných schránok však vyžaduje dokonalú spoluprácu medzi Elisabeth a Sue - ako si začne hovoriť Elisabeth vo svojom mladšom tele. Nedodržiavanie daných pravidiel môže mať totiž fatálne následky. Problém teda nastáva v momente, kedy Elisabeth začne na svoju mladšiu verziu žiarliť...

Neskôr sa Lee vracia do New Yorku, kde so svojím bratom Erikom zakladá štúdio, napokon sa aj vydáva za egyptského podnikateľa a odchádza do Egypta. Tam opäť fotografuje, jej snímka púšte neďaleko mesta Siwa inšpiruje Reného Magritta k jednému z jeho obrazov. Ďalšie úryvky z jej reálneho života už korešpondujú s filmom Lee: Fotografka v prvej línii. Ten sa začína scénami z bojových akcií vo francúzskom Saint Malo. Lee Miller (Kate Winslet) uteká, padajú výstrely, krik, z posledných síl sa vrhá za hradbu vriec relatívne do bezpečia. Akýsi vojak na ňu kričí, že tam nemá čo robiť.

Snímku Semienko posvätného figovníka, iránskeho režiséra Mohammada Rasoulofa uviedli na festivale v Cannes a ocenili ho Osobitnou cenou. Do posledného momentu sa nevedelo či na festival príde, lebo tesne pred festivalom ho odsúdili v Iráne na osem rokov väzenia, podarilo sa mu utiecť, požiadal o azyl v Nemecku a veľmi komplikovane prišiel na festival. Povrávalo sa tiež, že iránska vláda požiadala festival, aby film nepremietli, ale usporiadatelia tejto prosbe nevyhoveli. Iman je vystavený nedôvere a sám bojuje s vlastnou paranojou. Atmosféra strachu prenikne do normálnej a zomknutej rodiny, nikto už nikomu nedôveruje a otec rodiny zdá sa dáva prednosť výhodám, ktoré nové miesto ponúka a prestane bojovať s tvrdým a represívnym režimom. Človek, ktorý si možno kedysi ctil pravdu a spravodlivosť ju potláča tak, ako mu nadriadení a režim káže. Iman zo dňa na deň stráca svoju ľudskosť, stáva sa ľahostajným, najmä však podozrievavým a o rodinu sa takmer nezaujíma. Najviac to trápi jeho ženu Najmeh, lebo si začína nerozumieť aj s dcérami. Dievčatá, hlavne Rezvan, odsudzuje brutálne násilie, ktoré prepukne po smrti Mahsy Amini v roku 2022 voči protestujúcemu davu a keď sa táto udalosť tragicky dotkne aj jej priateľky Sadaf vie, ako sa zachovať. Navyše sa z bytu stratí, či skôr záhadne zmizne, Imanova služobná zbraň, otec podozrieva rodinu. Atmosféra sa stáva neznesiteľnou a keď ich donúti, aby sa podrobili ponižujúcemu vyšetrovaniu rodina je takmer v rozklade. Všetci sa začínajú správať iracionálne, nikto už nikomu neverí. Na otcovi postupujúca paranoja urobí svoje, matka po smutných skúsenostiach z detstva, nevie na koho stranu sa pridať, udalosti však paradoxne zblížia obe dievčatá. Tie vedia kam patria. No a keď sa hlava rodiny rozhodne vziať rodinu na vidiek, aby si údajne oddýchli, udalosti nadobudnú úplne iný spád.

Schimbergov prvý výraznejší film Spútaný na celý život bol klasickou festivalovkou, ktorá získala priaznivé recenzie od filmových kritikov, no z mysle ľudí sa vytratila za pomerne krátku dobu. Schimberg v ňom však po prvý raz naplno využil služby handicapovaného herca Adama Pearsona, ktorý hrá významnú rolu aj v jeho filmovej novinke Iný človek. Snímka sa, pod taktovkou známej nezávislej spoločnosti A24, dostáva aj do slovenských kín, no, ako som sa pri návšteve kina dozvedel, manažment ju už pri premiére preventívne umiestnil do malej – pre nezvyčajne zmýšľajúceho diváka určenej – sály.

Snímka Joker: Folie à Deux režiséra Todda Phillipsa je cinefilským výletom na nezmapované územie, ktoré divákovi s otvorenou mysľou aj vlastným tvorcom núka na jednej z naratívnych rovín mnohovrstevnatého rozprávania dôkladná, prekvapivo plastická charakteristika pravdepodobne najikonickejšieho antagonistu batmanovského komiksového univerza. Toho, ktoré už neraz vo svojom filmovom stvárnení presiahlo štandardné žánrové remeslo a „dovolilo“ si disponovať aj umeleckejšími, štylisticky prepracovanejšími prvkami. Veď ako inak vnímať dvojicu interpretácií Tima Burtona Batman (1989) / Batman sa vracia (1992) s jeho autorským záujmom viac o pôvod monštróznych zloduchov než o titulného hrdinu a náladové odkazy na klasický film noir, či nemecký expresionizmus ešte z čias nemej éry... Trilógiu reštartov v réžií Christophera Nolana, kde charakterovo sploštený hrdina podliehal reinterpretácií a hre s diváckymi očakávaniami (Batman začína – 2005), aby sa následne v rámci rozsiahlej epickej kriminálnej ságy, kde nadobudol prekvapivo ľudskejší tretí rozmer a každé jeho aj drobné gesto scénu po scéne naberalo nové významové vrstvy, stal efektívnym nástrojom na rozpútanie diskurzu o problematike paranoje, cynizmu, či obmedzujúceho sledovania zo strany vládnych inštitúcií, v snahe o predchádzanie teroristickým hrozbám vo svete poznačenom udalosťami z 11. septembra 2001 - tak organicky prepojenej s Temným rytierom (2008), akejsi kultivovane pietnej spomienke za zosnulého herca Heatha Ledgera.

Postupne sa v ich spoločnom živote odhaľujú jeho spomienky, dramatický život potomka ruskej šľachtickej rodiny, ktorý zažil bohatstvo a noblesu, ale ako dieťa aj zajatie na Sibíri po dramatickom úteku, keď mu predtým boľševici vyvraždili vlastnú rodinu. To všetko, ako keby len mimochodom, rozpráva vnukovi a medzitým si ceruzkou s pozoruhodným talentom kreslí obrázky, raz ich chalupu, inokedy krčmárku. Nechce ohurovať, skôr v spomienkach naznačuje, že život nie je prechádzka, ale človek by si mal zachovať štýl a nadhľad.

Nikdy sa nepúšťaj! môže pripomenúť staršie filmy, ako bol napríklad Birdbox, v ktorom číha neznáme, ťažko opísateľné zlo vo vyprahnutej, odľudštenej krajine. Práve v tomto prostredí žije žena (prezývaná jednoducho ako Momma) so svojimi dvoma synmi Samuelom a Nolanom. Iba ona vidí za každou skalou a stromom desivých démonov, ktorí si na ňu a jej potomkov netrúfajú v prípade, že sú všetci uviazaní o pevné lano. V prípade, že by lesom putovali bez tohto lana, boli by ohrození, pretože zlo by stratilo všetky zábrany. Prečo ich práve lano chráni pred útokmi neznámych temných síl a prečo toto zlo nevidí nikto iný, iba ich večne vydesená matka, nevedno. Azda aj preto si chlapci začnú klásť otázku či je všetko v skutočnosti tak, ako sa im snaží nahovoriť ich „Momma“, a tak sa jeden z nich vyberie do okolitého sveta nezaistený.