Keď chce Johannes Leinert (Jan Bülow) prezentovať svoju knihu Teória všetkého v televíznej šou, dôjde k škandálu. Moderátor (Dirk Böhling) je zrejme toho názoru, že román patrí do žánru sci-fi. Johannes to vidí inak. Pre neho je všetko, čo napísal, skutočné. Rozhorčene sa vyrúti zo šou, no najprv do kamery odovzdá tajomný odkaz istej Karin (Olivia Ross). To, čo je opísané v knihe Johannesa Leinerta, je zobrazené v rámci rozprávania v podrobnej retrospektíve. V roku 1962 sa Johannes vydáva na výlet do švajčiarskych Álp so svojím prísnym školiteľom doktorandského štúdia (Hanns Zischler). V hoteli hore v horách sa má konať konferencia na tému kvantovej fyziky. Kým Johannes už premýšľa o hraničných oblastiach fyziky a stráca sa v teóriách o takzvaných mnohých svetoch, teda o multivesmíre, ktorý je pre jeho okolie absurdný, zaľúbi sa do jazzovej klaviristky Karin (Olivia Ross). Čoskoro sa však v hoteli stane niečo zvláštne. Karin bez stopy zmizne a Johannes odhaľuje veľké sprisahanie...

Začať môžme pri hľadaní znakov prostredia, kde sa odohráva. Amerika je tu zbavená tradičního charakteropisu, asi okrem momentu, keď sa milenci rozhodnú pre svatbu v Las Vegas. Inak sa pohybujeme v priestore, obývanom multikultúrnymi expatmi. Rusa Váňu prídu zachraňovať Arméni, Toros, ktorý má bdieť nad jeho pohybom a zabrániť neželaným deliktom, je odvolaný z kostola, kde svojim krajanom nesie dieťa na krst. Asistuje mu dvojica s rovnakým pôvodom. Po tom, čo sa dozvedia o šokujúcej svatbe, vletia do vily Váňových rodičov a snažia sa uzavretý manželský sľub zvrátiť. Odnesie to zviazaná Anora, ale jej nezodpovedný partner utečie. Vydajú sa ho hľadať. Anora hovorí po rusky, podľa všetkého jej pôvod siaha kamsi do Uzbekistanu. Etnicky je pestrý aj jej kolektív vo verejnom dome, nazvanom Headquaters. Tam nakoniec nájdu Váňu a oboch predvedú pred sudcu v domnení, že on manželstvo na počkanie rozvedie.

Film Prezidentka mala premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale Ji.hlava, ktorý zároveň aj slávnostne otvoril. Do našej distribúcie prichádza dokument o právničke a občianskej aktivistke až v týchto dňoch. Zuzana Čaputová nastúpila do funkcie v roku 1919, počas jej funkčného obdobia sa vystriedalo päť vlád, päť premiérov, zastihla ju pandémia koronavírusu, energetická kríza a aby toho nebolo málo v roku 2022 napadlo Rusko Ukrajinu. Rozmáhajúce sa antivaxerské hnutie, plné nedorozumení, špinavostí, rozličné postoje k udalostiam na Ukrajine, rozdelilo slovenskú spoločnosť ako ešte nikdy. A navyše hádky vo vládnej koalícii nepridali na nálade ani Slovensku, ani žene, ktorá to musela riešiť. K tomu sa neskôr pridali útoky opozície, najmä z radov členov Smeru, z ktorých ju jeden nazval americkou agentkou, druhý ešte hnusnejšie a hanlivejšie - konkrétne menovať nie je nutné. Týmto odporným útokom musela hlava štátu, matka dvoch dcér čeliť, ale útoky a očierňovanie jej rodiny bolo v istom okamihu pre ňu už skutočne cez čiaru.

Monumentálna nemá klasika, film ktorý finančne zruinoval UFA (nemecká filmová spoločnosť) sa takmer po sto rokoch vracia opäť na plátna kín. Je chápaný ako snaha o európsky blockbuster, ktorý nevyšiel. Režisér Fritz Lang sa prI výstavbe mesta budúcnosti inšpiroval newyorskými mrakodrapmi. Netreba zabúdať ani na to, že predlohu k filmu a tiež scenár písala Thea von Harbou, ktorá bola v tej dobe Langovou manželkou. Ako veľmi sa vyzdvihoval Langov vizuálny prístup, tak scenár bol považovaný kritikou o niečo slabší a triviálny.

Leila Hosseini (Arienne Mandi) má obrovskú radosť: môže reprezentovať Irán na majstrovstvách sveta v džude v Tbilisi. Tvrdo trénovala a chce si domov konečne priniesť zlatú medailu, po ktorej tak veľmi túžila. Leila postupne vyraďuje všetkých favoritov zo súťaže. To so sebou však prináša isté nebezpečenstvo: ak bude jej úspech pokračovať, môže naraziť na izraelskú súperku, čomu chce režim v Teheráne za každú cenu zabrániť. Vláda teda začne vyvíjať tlak na trénerku Maryam (Zar Amir), ktorá sama bývala talentovanou džudistkou. Leila by mala predstierať zranenie a vypadnúť zo súťaže. Ak to neurobí, vystaví nebezpečenstvu svojho manžela Nadera (Ash Goldeh), jej syna a zvyšok rodiny. Neoblomný režim sa nezastaví pred ničím...

V treťom dobrodružstve spoznávame Knulla (Andy Serkis), stvoriteľa symbiotov, ktorí ho následne uväznili na večné časy. Zmienka jeho mena už v traileri vyvolala nadšenie a zvedavosť u komiksových fanúšikov. Knull vysiela svoje stvorenia na Zem, aby získali Kódex – kľúčový kúsok skladačky, ktorý má potenciál ho oslobodiť. Jeho nositeľmi sú Eddie Brock (Tom Hardy) a Venom, ktorí sa medzitým schovávajú v zašitých kútoch krajiny a utekajú pred zákonom...

Parker Finn navyšuje rozpočet, mení hlavné postavy (i keď sa v úvodnej sekvencii na nedlhú dobu objaví aj postava známa z predošlého dielu) a presúva dejisko do prostredia trblietavého amerického šoubiznisu. Ústrednou postavou je popová speváčka Skye Riley dávajúca sa dohromady po tragickej dopravnej nehode, pri ktorej zahynul jej priateľ. Má síce na tele ešte stále viditeľné šrámy, no svet šoubiznisu je neúprosný, a tak sa aj s týmito traumami chystá opäť do žiare reflektorov. Stále ju však trápia neznesiteľné bolesti chrbta. Ako bývalá narkomanka má po nehode prísny zákaz utlmujúcich látok, obráti sa preto na známeho dílera drog, aby jej obstaral špeciálne prášky. Díler, na ktorého bola prednedávnom prenesená démonická kliatba, však pred Skye spácha samovraždu a my, ktorí si dobre pamätáme prvý diel, už istotne tušíme na koho sa preniesla stará známa kliatba tento raz...

Bolesť zo straty si síce „liečil“ záletmi s televíznou moderátorkou Wow Platinum (Aubrey Plaza), avšak ani tá mu nedokázala pomôcť zabudnúť. A vlastne ju svojou stále trvajúcou túžbou po zosnulej manželke dotlačil až k pocitom nezvládnuteľnej žiarlivosti, dokonca k sobášu z pomsty so svojím strýkom Hamiltonom Crassusom III (Jon Voight), údajne najbohatším mužom sveta. Starec, ktorý už ledva dokáže triezvo myslieť a jeho zdravie upadá zároveň s jeho pochybnou morálkou, má síce svojho ambiciózneho synovca rád, často však podlieha v rozhodnutiach manipulatívnemu vplyvu iného synovca Clodia Pulchera (výstredný Shia LaBeouf). Ten by rád zdedil Crassusovu banku. Všetko sú to reprezentanti spoločenskej vrstvy, ktorá chudobných občanov mesta prakticky zneužíva. Hlása im populistické sľuby na zlepšenie ich životných podmienok, no hlavne s úmyslom udržať si čo najdlhšie štýl života, na aký sú už dlhodobo zvyknutí. Politický diskurz kladie dôraz na Cesarove utopické architektonické plány s mestom, zatiaľ čo voči nemu oponujúci starosta Cicero uprednostňuje snahu udržať neudržateľný status quo a navrhuje výstavbu nového kasína kvôli efektívnejšiemu výberu daní. Paradoxom je, že starostova dcéra Julia (nádherná Nathalie Emmanuel) nájde oveľa väčšie pochopenie v snahách Cesara, než v tom, za čo tak tvrdohlavo, priam nepochopiteľne bojuje Cicero. Už mala možnosť nahliadnuť do Cesarovej tvorivej imaginácie a dokonca akoby mala dar vidieť aj jeho „hrátky“ s časom, kým ostatní len spravidla strnulo stoja „zamrznutý“ v pauze. Možno bude nakoniec ona tou správnou ženou v Cesarovom živote, schopnou preniknúť až k jeho strápenému srdcu a inšpirovať ho k tomu, aby sa svojich tvorivých predstáv nevzdával. A možno to bude tiež ona, ktorá mu pomôže vymaniť sa z intrigánskych plánov takmer až fašistického Clodia Pulchera na jeho zdiskreditovanie cez morálne citlivý vzťah s puritánskou speváčkou Vestou Sweetwaterovou (Grace VanderWaal). Pričom sovietsky satelit Kartágo sa rúti na Nový Rím a hrozí, že zničí podstatnú časť jeho plochy...

Vo filme Keď sa svetlo zlomi je cesta mladej dvojice Didiho (Baldur Einarsson) a Uni (Elin Hall) hneď v úvode sľubne romantická. Vyznávajú si lásku na brehu mora a on je rozhodnutý, že opustí Klaru (Katla Njálsdóttir), svoje dievča. Tá sa to však nestačí dozvedieť, lebo v dôsledku výbuchu v tuneli Didi umiera. Uni žiali a uvedomí si, že smútok zdieľa nielen so spoločnými kamarátmi, ale i s Klarou.