Lisa (Karin Franz Körlof) je autorkou pomerne úspešnej „alternatívnej“ komiksovej série a momentálne ju tlačí deadline pirpravovanej knihy, pre ktorú nedokáže vybrať názov, čo v nemalej miere irituje jej vydavateľa / bývalého priateľa. Znenazdajky sa Lise ozvú jej rodičia a požadujú, aby sa spolu so súrodencami unáhlene dostavila domov na vidiecky sever kvôli dôležitému oznámeniu bližšie nešpecifikovanej povahy. S ťažkým srdcom a hlavou plnou nezrovnalostí sa Lisa vydáva späť ku koreňom čeliť záhadnému oznámeniu, rodine a najmä samej sebe. Podobne ako v mnohých snímkach daného subžánru totiž v mikrokozme domáceho prostredia ožívajú potlačené spomienky a traumatizujúce udalosti.

Snímka Kolaps režiséra Alexa Garlanda (Ex Machina, Vyhladenie) je mrazivou víziou Spojených štátov alternatívnej súčasnosti zmietajúcich sa v druhej občianskej vojne na svojom území. Upozorňuje na niektoré nedostatočne riešené konflikty súčasnej politickej scény a dvíha varovný prst, aby si (najmä americký) divák uvedomil, kam až situácia môže dospieť, pokiaľ sa k riešeniu nepristúpi dostatočne konštruktívne. Problematický prezident má v sebe čosi trumpovského. Prechádzanie sa milícií po chodbách Bieleho domu v záverečnom dejstve jednoznačne pripomenie a ešte viac vygraduje reportáže o útoku na Kapitol z 6. januára 2021. Film však zámerne nekritizuje len jednu stranu, aby „nadržiaval“ politickému oponentovi v prebiehajúcich voľbách. Kritizuje aj v opačnom tábore. V prvom rade však nachádza čisto fiktívny konflikt v centre svojho príbehu v prekvapivo paradoxných vzťahoch, kde sa predstavitelia dnešných názorových oponentov stávajú spojencami a naopak - medzi tzv. západnými silami nepravdepodobne politicky spolupracujúcich štátov Texasu a Kalifornie bojujúcimi proti Floridskej aliancií. V prebiehajúcej prestrelke však nezáleží na tom, ktorá strana je tá dobrá a ktorá zlá. Vystrelený náboj či už z jednej, prípadne z druhej strany má rovnako smrtiace účinky. Dôležité je teda hlavne sa mu vyhnúť.

Tinto Brass nakrútil svoj debut Chi lavora e perduto v roku 1963, nasledovali avantgardné snímky Nerosubiaco, La vacanza. Upozornil však na seba erotickou snímkou Salon Kitty, po ktorej ho oslovil spomínaný Bob Guccione na nakrútenie Caligulu. Neskôr došlo medzi nimi  k nezhodám, lebo Guccione presadil do filmu niekoľko „hardcore“ scén, čo nahnevalo renomovaného autora scenára Gore Vidala, ktorý sa od filmu dištancoval: No aj napriek problémom okolo nakrúcania je to Brassov najslávnejší film. Toľko som sa dozvedela z rôznych prameňov. Tinto Brass sa po ňom venoval slávnym adaptáciám erotických literárnych diel ako La chiave, Miranda, Paprika, Voyeur. Nezničiteľný Brass svižne vstúpil aj do tretieho tisícročia a uzreli svetlo sveta snímky Čierny anjel, Vášeň, Fallo!, Mon amour. Nebyť mozgovej príhody avizoval, že už 2011 príde do kín prvý taliansky pornofilm - remake Caligulu. Nestalo sa, režisér sa však pozbieral a sľúbený film mal premiéru až v roku 2023.

Keďže si chcú kúpiť väčší byt, rozhodnú sa zistiť cenu obrazu, dar od Adamových prarodičov. Pri manipulácii z neho vypadne fotka muža v nemeckej uniforme s číslom. Začnú pátrať, ako po pôvode obrazu tak aj po identite muža. Vydá sa s otcom (František Kovár) za jeho tetou Editou (Iva Janžurová) na Moravu. Ona sa vyhovára na sklerózu, ale muža na fotke identifikuje. Všetko však ostáva v tajnosti. Keď otec dostane infarkt, nájde na jeho mobile fotografiu. Ide o Dietricha Willyho, esesáka z Referátu pre židovské záležitosti. Medzitým priateľ Adama a Hely, galerista David (Vladimír Polívka) zistí, že obraz je vzácny a suma, ktorú by zaň dostali vysoká.

Film Nezlomní, nakrútený podľa skutočnej udalosti, ktorá sa odohrala počas pretekov v roku 2013, som zachytila veľmi zbežne. V časopise o psoch sa objavila pôsobivá fotografia unavených bežcov sprevádzaných chlpatým krížencom, ako bežia do cieľa. A aj film, ktorého réžie sa ujal Simon Cellan Jones je rovnako pôsobivý, za čo pochopiteľne môže aj silná knižná predloha z pera skutočného závodníka Mikaela Lindora, ktorý príbeh zažil na vlastnej koži.

Horor zo sedemdesiatych rokov režiséra Richarda Donnera Prichádza satan! (The omen,1976), netreba divákovi príliš predstavovať. Film s charizmatickým Gregorym Peckom v hlavnej úlohe sa stal kultovou záležitosťou. Úspech nenechal na seba dlho čakať a vzniklo nejedno pokračovanie. Najvýraznejším z nich je Damien: Omen II (Damien, 1978). Na dedičstvo ságy nadviazala mladá režisérka Arkasha Stevenson svojim prequelom, pre ktorú je tento film Prvé znamenie: Prichádza Satan! celovečernou prvotinou. Podarilo sa jej to? A ako zapôsobí na súčasného diváka?

Už vtedy pomáhali srdnatej violončelistke Dane Barrettovej (Sigourney Weaver) pred démonickým psom, čo našiel útočisko v jej chladničke. Konfrontovali sa s duchom strašiacim v newyorskej verejnej knižnici, nenásytným zeleným Slimerom z hotela Sedgewick, prípadne s obrovitým Marshmallow Manom. Vždy, keď sa niektoré z pokračovaní pôvodného filmu pokúša navodiť dojem nostalgie, divák si môže byť istý, že tvorcovia venujú niektorej zo spomínaných entít aspoň jeden láskyplne vypiplaný gag.

Hlavnou postavu je Paul Matthews (Nicolas Cage), slabošský a poľutovania hodný vysokoškolský profesor neschopný ani len toho, aby sa poriadne postavil bývalej kolegynivykrádajúcej jeho prácu. Podstatné aspekty ich vzájomného vzťahu rieši jeho vlastná manželka, ani deti o ňom nemajú práve najlepšiu mienku ak je niečímskutočnevýnimočný, tak len vlastnou nevýnimočnosťou. To sa však jedného dňa zmení, potom čo sa začne nevysvetliteľne objavovať v snoch nielen známych no i neznámych ľudí. A tých čoraz viac pribúda, až sa Paul stáva nečakaným fenoménom v spoločnosti, o ktorý javia záujem úplne všetci. Kam ho však zavedie nečakaná a ničím nezaslúžená sláva?

Filmový príbeh režiséra Balásza Lótha Teraz alebo nikdy! sa začína udalostiami v Pešti, vyvolanými revolučným pohybom. Novinár a prekladateľ József Irínyi (Zsombor Ertl) spísal dvanásť požiadaviek, požadujúcich, medzi inými slobodu tlače a rovnosť pred zákonom, ktorý znamenal zrušenie všetkých šľachtických výsad. Text prijala radikálna skupina intelektuálov na čele s básnikom Sándorom Petőfim (Nándor Berretyán), Jánosom Vajdom (Péter Reider) a spisovateľom Mórom Jókaiom (Balászs Koltai-Nagy). Schádzali sa v kaviarni Pilvax. Zorganizujú študentov, distribúciu letáku s dvanástimi bodmi požiadaviekk a Petőfiho básne Národná pieseň. Potom tiahnu na radnicu.