V novodobej histórii hororu by sme mohli zo všetkých vymietačských pokusov vypichnúť aspoň čiastočne biografický film Scotta Dericksona V moci diabla, ktorý sa zaoberá skutočným a mimoriadne desivým prípadom vymietania údajne posadnutej Anneliese Michelovej. Z pomyselného trónu exorcistických filmov síce Vyháňača diabla nezosadil, získal si však dostatočnú popularitu medzi fanúšikmi hororového žánra. Tí istotne uvítali príchod novej posily do kolekcie vymietačských filmov, ktorú rozšíril Pápežov exorcista.

Uprostred ich milovaného Brooklynu začnú z podzemného potrubia unikať hektolitre vody. Mario s Luigim sú viac-menej prvými, kto reaguje na aktuálnu novinku odvysielanú v televíznom spravodajstve. Popri riešení problému priamo pri zdroji však odhalia akýsi zvláštny až príliš prešpekulovaný systém potrubí. Luigi je „vcucnutý“ jednou z rúr, a aby ho Mario zachránil, neváha podstúpiť niečo podobné aj sám na vlastnej koži. Ešte za letu sa obaja navzájom upokojujú, že kým sú spolu, nemajú sa vlastne čoho báť. Spoločne si dokážu poradiť s akýmkoľvek problémom. Lenže to by ich potrubie nesmelo nasmerovať každého do úplne iného neprebádaného sveta. Mario sa ocitne v Kráľovstve hríbov - čo by možno aj bolo fajn, keby mu chutili, no on ich vlastne neznáša. Princezná Peach (Anya Taylor-Joy) mu ich však začne čoskoro vnucovať, ako nástroj potrebný na posilnenie v nadchádzajúcom boji, čo ho čaká. Luigi totiž prenikol do Temného kraja, ktorý má pod palcom kráľ „koopasov“ Bowser (skvelý Jack Black). Koopasi sú niečo ako rasa militantných korytnačiek. Napádajú pod Bowserovým vedením jedno kráľovstvo za druhým, aktuálne sa im podarilo v dobytej krajine tučniakov získať zlatú hviezdu, schopnú svojmu majiteľovi dať neobmedzenú moc. Bowser vie, žeby vlastnením zlatej hviezdy mohol upútať pozornosť princeznej Peach. Je do nej až po uši zamilovaný. Rád by ju – ak by náhodou nesúhlasila – pod vyhrážkami napadnutia Kráľovstva hríbov donútil k svadbe. Ak má Mario zachrániť svojho brata z Bowserovho zajatia, nezostáva mu nič iné len prejsť drsným výcvikom na virtuálnom cvičisku navrhnutom princeznou Peach, bojovať spolu s ňou bok po boku a pomôcť jej v susednom Džungľovom kráľovstve prehovoriť na spoluprácu opičieho kráľa Cranky Konga (Fred Armisen). Teda za predpokladu, že ten nebude od Maria požadovať, aby si zmeral sily s jeho synom Donkeym (Seth Rogen).

Pre svoju verziu pravdy o isláme sa vybral do Egypta, kde v Káhire sídli najväčšia a najstaršia náboženská univerzita Al Azhar. Umiera veľký imám, duchovný vodca a zrejme aj rektor a preto je potrebné zorganizovať voľby. V tomto bode sa stretávajú najrôznejšie záujmy náboženské i svetské, reprezentované štátnymi tajnými službami. V úvode vidíme, ako veliaci generál presvietča ich pracovníkov o tom, že voľby musí vyhrať Beblawi, jeden z univerzitných duchovných a prednášajúcich. Želá si to prezident. Na stenách visí portrét Abdela Fattaha as-Sísiho, ktorý je prezidentom od roku 2014, po tom, čo dal rok predtým ako minister obrany zosadiť Muhammada Mursího z Moslimského bratstva, prvého prezidenta, ktorý vzišiel zo slobodných volieb po období autoritatívnej vlády prezidenta Mubaraka.

Affleck tak dal už pomerne skoro najavo, že jeho ambície vo filmovom priemysle sú väčšie než „len“ sa ukazovať pred kamerou a že sa časom možno dočkáme prípadne aj celovečerného hraného filmu v jeho réžii. Ten prišiel v roku 2007. Išlo o adaptáciu románu Dennisa Lehanea s názvom Gone, Baby Gone a vyslúžil si veľmi pochvalné reakcie publika aj kritickej obce. Navyše tu dal priestor svojmu bratovi Caseymu, ktorý stvárnil hlavnú úlohu. Do kriminálneho žánru spadala aj jeho pocta mestu Boston vo filme The Town z roku 2010, kde si zahral aj hlavnú úlohu bankového lupiča. O dva roky neskôr prišiel s dielom Argo, rekonštrukciou skutočných udalostí rukojemníckej drámy z Teheránu a snímka získala Oscara za najlepší film roka. Mierne sa popálil pri gangsterke Pod rúškou noci z roku 2016 odohrávajúcej sa počas prohibície v 20. rokoch, avšak jeho pozíciu veľmi schopného režiséra a scenáristu to vážnejšie neohrozilo.

Dráma prekladateľky Nadi spočíva v jej úpornej snahe o znormalizovanie svojho života. Je po rozvode, má dcéru i prácu a práve sa nasťahovala do nového bytu. Všetko by zvládla, aj keď musí so zadávateľom prekladov (Ivan Ostrochovský) bojovať o každé euro a jej honorár za stranu sa nezmenil už dobré dvadsaťročie, pomáha jej kamarát Vlado, s vianočným stromčekom, dopravou i s najrôznejšími domácimi opravami. Bezvýsledne však bojuje s agresívnym okolím. Nešetrí ju. V byte nad ňou žije duševne chorá žena a sťažuje jej život na každom kroku. Neustále čosi pri kontajneroch na smeti upratuje, nadáva, v noci premiestňuje nábytok, vyklopkáva jej v noci na dvere a nepáči sa jej, že fajčí na balkóne. Snaží sa tento problém riešiť, zájde na bytové družstvo, za opatrovateľkou nesvojprávnej susedy i na mestský úrad. Všade sa jej ujde alibistických vykrúcačiek a byrokratické prekážky sú viac než iritujúce. Otca, žijúceho kdesi na východe, odvezie do nemocnice sanitka. Navštívi ho v nemocnici a snaží sa dohovoriť s ošetrujúcim lekárom, lebo má pocit, že jeho liečenie ostalo kdesi na pasívnom bode. Presťahuje sa, ale všetko sa opakuje. Invalidná suseda paktuje so skupinkou bezdomovcov a v noci sa u nej konajú hlučné večierky. Jej neuróza sa stupňuje a dostáva sa do stavu, z ktorého akosi niet východiska. Nepomôže ani mužská prítomnosť, v ktorej intuitívne hľadá ochranu.

Kráľ kráľov tvorí strednú časť neoficiálnej DeMilleovej biblickej trilógie, medzi filmom Desatoro prikázaní z roku 1923 a filmom Znamenie kríža (1932), v ktorom Charles Laughton ako Nero šikanuje raných kresťanov. Kráľ kráľov bol nakrútený niekoľko mesiacov pred Jazzovým spevákom a bol prvýkrát premietaný v kine Grauman’s Chinese Theater v roku 1927. Premisa Kráľa kráľov je jasná. Ide o prerozprávanie biblie a v dôsledku toho bude zrejme drvivá väčšina divákov tušiť, ako sa sujet filmu vyvinie. Najpôsobivejším aspektom DeMillovho eposu je jeho veľkoleposť a výpravnosť k čomu napomáhajú niektoré aplikované filmárske techniky, ktoré predbehli svoju dobu. Vroku 1961 veľké hollywoodske štúdio MGM prinieslo do kín ďalší film o Ježišovi – Kráľ kráľov Nicholasa Raya, ktorý napriek identickému názvu vsadil na iný príbehový dôraz ako DeMille. Na rozdiel od DeMillea vynechal narodenie v Betleheme a Ježišovu mladosť, pričom sa úplne sústredil na neskoršieho charizmatického muža, jeho nasledovníkov a intrigujúcich protivníkov.

V úvode filmu sa dvojica bezvýznamných zlodejov snaží vykrádať byty v prestrojení za predavačov encyklopédií, no ich úspech je v nedohľadne. Keď sa im konečne podarí dostať do jedného z bytov, zisťujú, že sa nedopatrením ocitli v hniezde plnom sadomasochistického náčinia, pričom z klietky na nich pozerá zvláštny chlapík v koženom oblečení - akýsi otrok lásky. Z horného poschodia sa zrazu v byte zjaví strojkyňa tohto sexuálneho pekla (neba?) a na scéne sa objavuje aj agresívny pes vycvičený na zabíjanie. Pokus o lúpež sa teda končí neúspechom, pričom žena v akomsi návale rozkoše prinúti jedného z mužov k odpudivému úkonu, ktorým ešte väčšmi poníži sexuálneho otroka umiestneného v klietke. Otrasení zlodeji vzápätí opúšťajú byt, no jeden z nich (Olivier s tvárou Gérarda Depardieua) si na schodoch uvedomuje, že ho niečo na svojráznej žene – domine priťahuje. Vracia sa teda do bytu a spolu sa so sexuálne úchýlnou ženou pomaly oboznamuje s praktikami sebe ubližujúcej lásky.

Dokument Turnus režiséra Jara Vojteka nás uvádza do sveta námezdných pracovných síl, odchádzajúcich do zahraničia za prácou. Sledujeme osudy slovenskej opatrovateľky v nemenovanej rakúskej dedinke, kde sa stará o poloparalyzovaného starca, ďalej sme so skupinkou remeselníkov, opravujúcich akýsi byt a nakoniec s vodičmi kamiónov.

O tom, že osud Myslivečka príliš nešetril, svedčia už úvodné zábery, v ktorých skladateľ rozpredáva predmety nadobudnuté v čase zašlej slávy, aby získal aspoň časť peňazí potrebných na živobytie. Následne sa uchýli do svojho skromného bydliska, zloží si masku a my vidíme desivú deformáciu tváre, chýbajúci nos a v hlave si kladieme množstvo otázok, ktorých odpovede nám však režisér predostrie až neskôr. Odrazu sa totiž ocitáme v období Myslivečkových začiatkov, keď sa tento výzorom príťažlivý muž (tak nám ho aspoň vykresľujú tvorcovia, ktorí do hlavnej úlohy obsadili Vojtěcha Dyka) snaží presadiť v konkurencii nabitom prostredí talianskych Benátok.