Hnacím motorom filmu Hovor so mnou! je akási mumifikovaná ruka, o ktorej sa toho veľa nedozvieme, no všetkým je hneď zrejmé, že sa s ňou neradno zahrávať. Teda všetkým, okrem protagonistov filmu, ktorí si z tejto mystickej ruky spravia ústrednú zábavku večierkov. Používanie ruky je pre týchto mladých ľudí alternatívou drogových tripov a prináša im omamné stavy, kedy sa vzdialia zo svojich telesných schránok a príjmu osobnosť prítomného ducha. Stačí len stisnúť ruku, prehlásiť titulné „Hovor so mnou!“ a vzápätí vtiahnuť ducha do svojich útrob. Do istého času sú tieto tripy bez následkov, no situácia sa zvrtne, keď sa hlavnej postave Mii začne zjavovať mŕtva matka, pričom nikto netuší, či je tento duch len následkom Miiných halucinácií alebo je možné, aby títo nemŕtvi prenikli do sveta živých aj bez kontaktu s rukou.

Významným dielom doň prispela i režisérka a herečka Paprika Steen snímkou Otcovia a matky, ktorú v roku 2018 nakrútila na Sviatky pokoja a mieru, situované do rodinnej atmosféry Vianoc. V orientácii na tento tematický okruh pokračuje aj v tomto prípade. Otcovia a matky, sústredení do rodičovskej komunity prestížnej školy, sa síce snažia cirkulovať okolo svojich ratolestí, ale je zrejmé, že ich deti tvoria len vonkajší kruh pozorovateľov a oni riešia predovšetkým vlastné citové a iné osobné turbulencie.

Už z prvotných záberov je zrejmé, že režisérke nejde o komerčný potenciál, a čoskoro sa presvedčíme, že sa budeme po celý čas dívať na film bez akéhokoľvek pevného príbehu. Natalia López totiž upriamila pozornosť na drobné fragmenty vidieckeho života a zároveň, azda v rámci autenticity, ponúka takmer úplne oddramatizované obrazy miestneho obyvateľstva. Charaktery sú rôznorodé – od najmladšej generácie ovplyvnenej internetom a sociálnymi sieťami, po starosvetskú generáciu ešte stále uväznenú v prostom technikou nezaťaženom svete. Medzigeneračná priepasť však nie je témou filmu, aj keď následkom týchto neporozumení napokon z konzervatívne pôsobiacej domácnosti uteká chlapec – tínedžer, ktorého matka, pracujúca ako policajtka, cíti výrazný odpor k synovmu gangsterskému štýlu (záľuba v retiazkach a náušniciach) kopírujúceho hip-hopové módne trendy. Toto náhle zmiznutie syna, akokoľvek dramaticky môže znieť, však ostáva len jedným z ďalších otvorených fragmentov a odpovede na otázky si napokon divák musí hľadať sám. Akoby v Lópezovej filme nebolo nič vyrieknuté doslova a pracovalo sa len s náznakmi, čo by za iných okolností mohlo byť zaujímavé, no pomerene neprehľadná kompozícia filmu sťažuje divákovu orientáciu v jednotlivých osudoch vidieckych figúrok.

Jeho spoločníci James Mackreides prezývaný Mac (Cliff Curtis) a Rigasová (Melissanthi Mahut) sú zamestnancami Čínskeho oceánografického inštitútu v Hainane, ktorý vedie Jiuming (čínska hviezda akčných filmov Jing Wu). Tomu sa pred pár rokmi podarilo uloviť a čiastočne aj skrotiť obrovskú samicu žraločieho megalodona. Koho sa mu však zatiaľ nepodarilo skrotiť vôbec, je jeho pubertálna neter Meiying (Shuya Sophia Cai), aktuálne Jonasova adoptívna dcéra. Matka a dedo z predchádzajúceho dielu bez bližšieho scenáristického rozpitvávania neprežili rok 2021. Ale keďže sledujeme film čínskej koprodukcie a ak neprepočujeme jednu nenápadnú repliku o prvej dovolenke po rokoch v záverečnom dejstve, dáva to divákovi tušiť, že dôvod úmrtia mohol byť kontrastne s názvom snímky skôr mikroskopický. Keď sa skupinka vedcov spoločne s Jonasom mračiacim sa spod neoprenu rozhodne opätovne preskúmať Mariánsku priekopu, vzpurná dievčina je, samozrejme, skrytá niekde na palube potápačského modulu. Len čo je ostatnými objavená, posádka chvíľu špekuluje nad okamžitým návratom. Rozmýšľanie im však dlho nevydrží, pretože ako hlásajú detektory pohybu, v pätách majú niečo fakt obrovské, čo by si na nich rado pochutilo. Navyše megalodoni práve zažívajú obdobie párenia, takže spomínaný tvor tam pravdepodobne nebude sám. A akoby to nestačilo, v momente, keď výskumníci takmer dosiahnu dno, prekvapivo nájdu ľudskou rukou vytvorenú základňu slúžiacu zrejme na ilegálnu ťažbu vzácnych surovín. Žoldnier Montes (Sergio Peris-Mencheta) má očividne „pletky“ s niekým na vyšších priečkach inštitútu, čo uprednostňuje finančné zisky pred ekológiou. Nerád za sebou necháva nepohodlných svedkov, ak mu na niečo prídu a sem-tam sa preto neštíti použiť aj výbušniny...

Prvým povolaným na pomoc sa stane otec Kent (Owen Wilson), údajný exorcista, no s dosť zábavne benevolentným prístupom k mravným pravidlám, ktorých dodržiavanie bežne kresťanská cirkev toľko vyžaduje. Ten najme Bena Matthiasa (LaKeith Stanfield), niekdajšieho astrofyzika, ktorý sa k duchárskym záležitostiam dostal vďaka milovanej manželke Alysse (Charity Jordan). Po tom, čo zahynula pri dopravnej nehode, sa vzdal svojej profesie spravidla k nadprirodzenu skeptického vedca, aby naďalej pokračoval v jej šľapajach, ako sprievodca po uliciach svojráznou mystikou ozvláštneného New Orleansu. Zmierovanie sa s bolestnou stratou mu veľmi nejde. Pohárik speje k ďalšiemu poháriku. Občas popri pití zabúda aj na návštevníkov, ktorým by mal vlastným výkladom sprístupňovať históriu mesta. A keď mu je najhoršie, vylepšuje svoj fotoaparát, čo pôvodne mal preskúmavať čiernu hmotu, no teraz mu má pomôcť opätovne sa zhliadnuť s Alysseou... Na svoj žiaľ by si mal dať dobrý pozor, varuje ho jasnovidka Harriet (skvelá Tiffany Haddish), pretože nekontrolovaným smúteným ide stále viac na ruku tajomnej entite Hatbox ducha (väčšinou digitálny Jared Leto), ktorá má kvôli vyslovenej kliatbe zrejme na svedomí všetko negatívne, čo sa v dome udeje. Aby si s tým novovzniknutý tím nie ani tak krotiteľov ako skôr likvidátorov dokázal poradiť, nezaškodilo by pribrať starnúceho profesora histórie Brucea Davisa (Danny DeVito) alebo aspoň získať jeho plány sídla, inak sa im asi nepodarí nájsť miestnosť pre seansy dobre skrytú v jeho útrobách. Podrobne preskúmať genealógiu rodu Graceyovcov, prípadne nájsť sklenenú guľu s hlavou legendárneho média madam Leotou (Jamie Lee Curtis), ktorá by im určite neváhala poskytnúť zopár užitočných rád.

Príbeh je skôr o dnešku. Vo Francúzsku je tesne pred voľbami prezidenta, súčasná prezidentka Elisabeth de Raincy (Léa Drucker) sa rozhodla znovu nekandidovať a tri týždne pred prvým kolom volieb sa od svojho generálneho tajomníka Francka L´Herbiera (Denis Podalydês) dozvie, že jej preferovaný nástupca, kvôli pripravovanému škandálu zo zahraničia, nemá šancu a otvorí cestu populistovi – krajne pravicovému kandidátovi. Čas beží a nutne musia dačo urobiť, lebo by to bola pre krajinu katastrofa. Dlhé roky jej verný poradca, Franck, má návrh a vopred vie, že sa jej to nebude páčiť. Bol by to príliš nefér zásah a úplne proti jej presvedčeniu. Na krátku chvíľu zaváha, hádam by sa dala aj presvedčiť, ale je nerozhodná. Jedna nepríjemná udalosť sa valí za druhou, problémy sa kopia a situácia je neprehľadná.

Kamal (Aboubakr Bensaihi) a jeho mladší brat Nassim (Amir El Arbi) vyrastali v takzvanej problémovej oblasti Brusel-Molenbeek. Kamal odišiel pred niekoľkými mesiacmi do Sýrie, aby sa tam zapojil do boja proti Asadovi. Objavilo sa však video, ktoré ukazuje, ako Kamal spolu s ďalšími stúpencami Islamského štátu (IS) popravuje skupinu väzňov. Nassim neverí, že sa jeho brat stal teroristom a nechá sa ovplyvniť radikálnym moslimom, ktorý Kamala neoznačuje za vraha ako ostatní, ale oslavuje ho ako hrdinu džihádu. V škole je Nassim stigmatizovaný ako člen teroristickej rodiny. Jeho spolužiačka, do ktorej je tajne zaľúbený, je rodičmi presunutá do inej školy. Zatiaľ čo jeho matka Leila (Lubna Azabal) robí všetko pre to, aby neprišla aj o druhého syna, Kamal bojuje o život v bašte IS...

Po komorných „festivalových“ snímkach ako Lady Bird (2017) alebo Malé ženy (2019) išlo pre Gerwig o úplne novú výzvu. Scenár k Barbie napísala s taktiež oscarovým režisérom, scenáristom a manželom Noahom Baumbachom (Marriage Story, 2019). Bizarná kombinácia autorských tvorcov a značky Barbie postupne vyvolala v radoch filmových fanúšikov akúsi morbídnu zvedavosť, ktorá stupňovala s ohlásením hereckého obsadenia, po ktorom celá produkcia pôsobia ako jeden geniálny vtip. Do hlavných úloh, Barbie a Kena, boli obsadené hviezdy Margot Robbie a Ryan Gosling, ktoré sú známe pre výber iba výnimočných a kvalitných projektov. Gosling ešte pred nakrúcaním dokonca prehlásil, že Barbie má ten najlepší scenár aký sa mu kedy dostal pod ruky. Pozoruhodná spojitosť známych mien s týmto projektom pokračovala napríklad s renomovaným kameramanom Rodrigom Prietom, ktorý pracoval na niekoľkých filmoch režiséra Martina Scorsesiho. Titulnú pieseň k filmu, „Dance The Night“, zložila a naspievala jedna v súčasnosti najpopulárnejších popových hviezd Dua Lipa. Všetko napovedalo tomu, že Barbie bude výnimočnou filmovou udalosťou. Okrem Robbie a Goslinga sa vo filme objavili America Ferrera, Kate McKinnon, Simu Liu, Ariana Greenblatt a Will Ferrell.

Divák má možnosť v duchu konvenčného curriculum vitae vidieť J. Roberta Oppenheimera (skvelý Cillian Murphy), otca atómovej bomby, už od študentských čias, keď sa ako mimoriadny talent v teórií kvantovej fyziky tak trochu „bil“ s vlastnou neobratnosťou pri práci v laboratóriu. Prvé nadšené pokusy o výučbu na Kalifornskej univerzite a Technickom inštitúte, jeho pre danú dobu nekonvenčné milostné pletky s emocionálne nevyrovnanou psychiatričkou Jean Tatlockovou (Florence Pugh), či Katherine Pueningovou (nádherná, hoci len veľmi skromne herecky využitá Emily Blunt), vdovou po komunistickom aktivistovi, avšak vtedajšou manželkou podobne ideologicky orientovaného lekára, ktorá Oppenheimera motivovala k tomu, aby si ju vzal za manželku, podľa jej slov „staromódnym spôsobom“, teda tým, že s ním otehotnela... Nasleduje mnohopočetný výpočet vedeckých inšpirátorov, spolupracovníkov, konkurentov aj oponentov, ktorí sa pred zrakom publika „zlievajú“ takmer do jednoliatej anonymnej masy. No vybočujú z nej napríklad prorocký držiteľ Nobelovej ceny za fyziku Niels Bohr (charizmatický Kenneth Branagh), Albert Einstein (Tom Conti), rozhovor s ktorým vytvára jedno z naratívneho hľadiska veľmi pútavé tajomstvo odhaľované postupne ako opakujúci sa leitmotív, kolega z Berkeley Ernest Lawrence (Josh Hartnett), slúžiaci spočiatku ako určitý „tlmič“ protagonistových politických názorov v tých najpríhodnejších chvíľach alebo Maďar Edward Teller (Benny Safdie) paralelne s Oppenheimerom konštruujúci snáď ešte zlovestnejšiu zbraň hromadného ničenia – vodíkovú bombu.