Odporúčaný obsah

V expozícii sme svedkami, ako známy austrálsky bežec Ron Clarke (James Frecheville) počas závodu skolabuje. Veľký obdivovateľ Zátopka čaká od neho radu ako ďalej. Nelení pricestuje v kritickom roku 1968 do Prahy, Zátopek ho v skromnom byte srdečne príjme, spoločnosť im robí iba pes, pani domu nie je doma. Spoločne behávajú, chodia do bufetov a neprekáža im ani mesto plné okupačných vojsk. Našťastie, toto smutné obdobie do rozprávania veľmi nezasahuje. Je len tak akoby pomimo. Zátopek Ronovi retrospektívne rozpráva o najdôležitejších medzníkoch svojho života, s pokorou a zároveň s uvzatosťou jemu vlastnou. Behať začal neskoro, len náhodou potrebovali jeho účasť na závodoch, o výhru nikomu nešlo. O to väčšie bolo prekvapenie, že neznámy bežec závod vyhral. A v tom momente sa začína jeho púť, ktorú zdobili štyri zlaté olympijské medaily a jedna strieborná, celkove má na svojom konte trinásť svetových rekordov. Najväčšiu slávnu zožal na olympijských hrách v Helsinkách v roku 1952 - vyhral beh na 5 km, 10 km a maratón, ktorý bežal po prvý raz. Olympské zlato získala aj oštepárka Dana Zátopková. Zaujímavosťou je, že sa obaja narodili v ten istý deň - 19. septembra. Toľko fakty.

Zelený rytier je priamo inšpirovaný klasickou básňou zo štrnásteho storočia. Jej autor je verejnosti neznámy, no i napriek tomu ide o jednu z najznámejších artušovských legiend, ktorá má v sebe doslova všetko, čo potrebuje kvalitný fantasy príbeh z tejto doby - rytierov, prvky romance, a nejaké to nadprirodzeno. O to prekvapujúcejšie pôsobí fakt, že na filmových plátnach sa doposiaľ dočkala iba dvoch spracovaní a aj to od toho istého režiséra. Ani jedno z diel Stephena Weeksa však príliš nezažiarilo (tomu druhému nepomohol ani angažmán legendárneho Seana Conneryho) a podobne nevýrazným spôsobom sa tento príbeh prezentoval i o niečo neskôr v televízii. Už len z tohto pohľadu tak vychádza Loweryho verzia ako jasný víťaz, keďže vyčítať sa jej dá teoreticky hocičo – no určite nie to, že je nevýrazná, respektíve malo osobitá.

Možno aj to bol dôvod, prečo slovensko-česká adaptácia scenára talianskeho filmu Úplní cudzinci prekonala moje pôvodné očakávania. Dôvodom pre jeho úspech je v prvom rade vynikajúci pôvodný scenár režiséra Paola Genoveseho, ktorý zaň v roku 2017 získal Donatellovho Davida za najlepší taliansky film. O tom, že je Genoveseho scenár napísaný naozaj dobre, svedčí aj vyše dvadsať svetových adaptácií. Tento fakt ho predurčil k tomu, aby bol v roku 2019 zapísaný v Gunessovej knihe rekordov ako snímka s najviac remakmi, vrátane nemeckej (v slovenských kinách premietanej pod názvom Takmer dokonalé tajomstvá), mexickej, čínskej, ruskej, japonskej či juhokórejskej verzie. Slovensko-český scenár filmu Známi neznámi pripravil český scenárista Petr Jarchovský a ide o celovečerný debut slovenskej režisérky Zuzany Mariankovej (Divoké kone, Za sklom, Oteckovia, Horná Dolná). Producentka Wanda Adamík Hrycová tak úspešne prepája schopnosti skúseného scenáristu s mladou debutujúcou silou v podobe tridsaťročnej režisérky.