Odporúčaný obsah

Slečna beštia je jeden z tých filmov, ktoré stoja výrazne na svojom koncepte – zámene tiel. Avšak na rozdiel od podobných filmov tento nápad tvorca zužitkuje spôsobom, aký sme ešte nevideli. Malé americké mestečko terorizuje záhadný sériový vrah prezývaný Mäsiar (Vince Vaughn). Po niekoľkých zohavených obetiach si vyberá svoj ďalší cieľ – mladú, hanblivú študentku Millie (Kathryn Newton). Mäsiar si Millie vyhliadne, keď je sama a bezbranná a vydá sa naplniť svoje sadistické chúťky. Avšak na rozdiel od iných nocí, ktoré sa skončili krvavým masakrom, sa stane niečo čo obráti ich životy naruby. Doslova. Mäsiar a Millie sa omylom stanú účastníkmi starodávneho rituálu, ktorý im vymení telá. Millie sa ocitne v tele 50 - ročného muža, Mäsiar v tele nevinne pôsobiacej, tínedžerskej študentky. Zatiaľ čo sa Millie snaží vysporiadať s touto strašnou zmenou, Mäsiar si to užíva. Čaká ho škola plná nič netušiacich obetí. Navyše majú iba 24 hodín na to, aby vrátili veci do normálu, inak ostanú ich telá vymenené navždy.

S verziou sveta rýchleho kvasenia a nežiadúcich účinkov, prichádza i Radu Jude s filmom Smolny pich alebo hlúpe porno. Sleduje ho zrakom ironického dokumentaristu, švenkujúceho realitou pokojného letného mesta. V úvode sme trochu zaskočenými divákmi onoho hlúpeho porna, v ktorom divoko súloží dvojica, zrejme pre potešenie nakrúcajúca svoje sexuálne výkony. Potom sledujeme ženu, kráčajúcu mestom. Kúpi na trhu kyticu a prichádza do bytu riaditeľky školy, kde Emi, žena z porna a zároveň učitelka histórie, pracuje. Na balkóne sa spolu rozprávajú o inkriminovanom videu. Na internet sa zrejme dostalo tak, že jej muž zaniesol notebook do opravy a niekto ho odtiaľ stiahol. Kompromitujúci materiál sa nepodarilo odstrániť, neustále sa objavuje dokonca na mobiloch žiakov. Emi pokračuje vo svojej ceste, zamieri do obchodu s hračkami a do lekárne.

Narážame tak na udalosť z prvého dielu sci-fi hororu Tiché miesto, veľkého komerčného a kritického hitu roku 2018. V ňom sme spoznali na samote mimo mesto žijúcu rodinu, ktorá zrejme ako jedna z mála prežila náhly a desivý vpád mimozemskej rasy na našu planétu. Počas hodiny a pol čistého času sme mali možnosť spoznať najbližšie okolie pozemku, oboznámiť sa s postapokalyptickým stavom sveta, ale iba prostredníctvom zasadenia deja do veľmi obmedzeného počtu lokácií.

Scenár Jozefa Paštéku, Tomáša Bombíka a Petra Bebjaka adaptuje beletrizovanú autobiografiu Alfréda Wetzlera Čo Dante nevidel, ktorú napísal pod pseudonymom Jozef Lánik v roku 1964, devätnásť rokov od vydania faktografického spracovania témy v knihe Osvienčim, hrobka štyroch miliónov ľudí. Skresáva charaktery postáv na zástupcov ľudského rodu pokúšajúcich sa v krutých podmienkach prežiť. Nie je o konkrétnych charakteroch a ich konkrétnych zážitkoch. Je svedectvom o tom, čo sa dialo za múrmi nie len jedného, ale aj iných koncentračných táborov a o čom svet do tej doby nevedel. A možno aj vedel, len sa to dosť priečilo tým často ospevovaným predstavám o civilizovanosti zúčastnených národov. Dvojica in medias res unikajúca zo zajatia predstavuje dve „čísla“ z početného davu. Mrazivé počty do tábora privážaných a priam „mechanicky“ likvidovaných ženú ústredné postavy vpred. Čím skôr dodajú svoje zistené informácie a nazhromaždené dôkazy niekomu, kto by so situáciou v tábore mohol niečo urobiť, tým menej obetí skončí v plynových komorách. Divák sa o každom dozvedá len to najnutnejšie, čo pre pochopenie príbehu potrebuje. Ľudskosť sa však aj v skratkovitých náznakoch prejaví s dostatočnou intenzitou.

Dalo by sa očakávať, že Supernova Harryho Macqueena bude mimoriadne emotívnym a extrémne smutným filmom. Snímka sa rozhodne nespolieha na umelo vytvorené emócie a slzy. Nepreniká hlboko do psychológie a života postáv, nerozpracuváva dej detailnejšie. Iba akosi kĺže po povrchu a v podstate bohatý potenciál zápletky nevyužíva naplno. Postavy spoznávame iba prostredníctvom tohto výletu. Nevieme takmer nič o tom, aký bol ich život pred tým, ako Tuskovi diagnostikovali ochorenie. Môže byť teda o niečo zložitejšie stotožniť sa s tým, kto sú a s akým problémom sa musia počas tohto výletu vyrovnať. Výnimkou je iba malá návšteva rodiny a ich spomienky na niektoré udalosti.

Beth (Rebecca Hall) sa stále spamätáva zo šokujúcej samovraždy svojho milovaného manžela. Po neprajných udalostiach ostáva sama v dome pri jazere, ktorý pre ňu jej manžel vlastnoručne postavil. Upokojujúce okolité hlasy priateľov a rodiny postupne doplní ďalší, záhadný hlas. Beth tomu spočiatku nechce uveriť, avšak po niekoľkých nevysvetliteľných udalostiach sa musí pozrieť pravde do očí – jej zosnulý manžel sa s ňou pokúša komunikovať. Postupne však zisťuje, že nebol tak dokonalým mužom akým sa na prvý pohľad zdal a že mal svoje temné tajomstvá...

V expozícii sa zoznamujeme s Alexiou ešte ako s dieťaťom, ktoré sa za každú cenu snaží upútať svojho otca pohmkávaním, tomu to ide na nervy a púšťa si hlasnejšie autorádio. Keď ho ničím neupúta tak si odopne popruhy, to už otca úplne vyvedie z miery a kvôli jeho nepozornosti havarujú. Otec vyviazne bez zranenia, ale dieťa musí podstúpiť vážnu operáciu hlavy a namiesto chýbajúcej lebečnej kosti jej voperujú titán (kov vysoko odolný voči teplu a korózii). Maličkosť, ktorá pri prvom pozretí môže uniknúť pozornosti je, že dieťa vychádzajúc z nemocnice okamžite s nehou pohladí auto. Kov ju priťahuje... Z malej nezbednice Alexie (Agathe Rouselle), vyrastie pekné dievča, ktoré si s otcom nerozumie a ani s matkou nemá najlepší vzťah. Zarába si tak, že na výstavách áut predvádza na autách erotické scény. Je vtom dobrá a úspešná. Pochopiteľne, že mužov priťahuje – ona však nemá záujem. A keď je niekto až veľmi dotieravý tak ho odprace zo sveta svojským spôsobom - ihlicou na vlasy, s ktorou si ich vzápätí opäť zapne. Dni plynú a mŕtvol pribúda. Dievča, ktorej domov zrejme nikdy nebol domovom a ani byť nemôže, sa potuluje po uliciach a keď zbadá svoj identikit hľadanej masovej vrahyne musí sa poistiť. Postrehne oznam, v ktorom sa dočíta, že veliteľ hasičov Vincent (Vincent Lindon) stála hľadá svojho už štrnásť rokov strateného syna Adriena Legranda, prihlási sa a preoblečie za chlapca. Nešťastný muž tak túži po dieťati, že si ho zoberie. A tak sa stane z Alexie Adrien. Muž chlapca stráži ako oko v hlave. Toľko z obsahu stačí, aby ste sa dozvedeli viac budete si film musieť pozrieť.

Spišský Hrhov má podobnú charizmu a dostatočné mediálne echo a preto sa ho filmári ujímajú radi a bez zábran. Akoby už množstvo „ lajkov“ rozhodovalo o tom, čo a kde sa nakrúti. Vôbec to však neznamená, že v súvislosti s touto spišskou dedinou by nebolo o čom. Za vyše dvadsať rokov ju starosta Vladimír Ledecký zveľadil a komplikovaný problém s rómskym obyvateľstvom vyriešil spôsobom, ktorý pritiahol pozornosť. V roku 2015 sa Hrhov stal slovenskou obcou roku a zavítala do nej i trojčlenná európska komisia, aby pridelila body kandidátovi na jednu z kategórií medzinárodnej súťaže. Priebeh tejto vizitácie, pochod dedinou i patrične príťažlivý program, už sledujeme vo filme. O tom, ako všetko dopadlo, sa dozvieme až na debate po filme, akoby bol takýto významný vstup na európske dedinské kolbište len vhodnou vložkou do kronikárskeho leporela.