Recenzie 2013

Sofia Carmina Coppola (1971) sa narodila v New York City ako najmladšie dieťa režiséra Francisa Forda Coppolu.  Debutovala snímkou Samovraždy panien (1999), potom nasledoval film Stratené v preklade (2003) za ktorý dostala okrem spomínaného Oscara aj Zlatý glóbus a nomináciu na cenu BAFTA. V životopisnom filme Marie Antoinette (2006) si hlavnú úlohu zahrala Kirsten Dunst. So svojim štvrtým filmom Niekde (2010) opäť zažiarila na filmovom festivale v Benátkach kde získala za snímku Zlatého leva. Piaty film Bling Ring: Ako VIP-ky spracováva skutočné udalosti o skupine tínedžerov, ktorí vykrádali domovy filmových hviezd a ukradli cennosti v hodnote 3 milióny dolárov. Snímka otvorila na tohtoročnom festiale v  Cannes súťaž Un certain regard ako mimosúťažný film a kritika ho prijala viac ako vlažne. Nečudo...

Nakrútil ho Michaël Youn (1973), populárny francúzsky herec, spevák, komik, výrazná rozhlasová a televízna osobnosť, ktorému nestačilo účinkovanie v dvadsiatich dvoch filmových tituloch, ani scenáristická spoluúčasť na filmových projektoch, a tak v roku 2010 debutoval ako režisér hudobnou komédiou Fatal. Hurá na Francúzsko (2013) je teda jeho druhým celovečerným hraným filmom, kde opäť spolupracoval aj na scenári (podľa námetu Bernarda Barilliho ho napísali Dominique Gauriaud a Jurij Prette). Kým v Cohenovom Boratovi sa titulný hrdina vyberá z rodného Kazachstanu do Ameriky, Muzafar a Feruz, pastieri oviec z malej stredoázijskej krajinky Tabulistan, pomenovanej podľa populárneho tradičného pokrmu, omylom prisudzovaného Libanoncom, letia do Paríža, aby nárazom uneseného lietadla zničili symbol Francúzska – hrdú Eiffelovku, preslávili tým vo svete svoju vlasť a sebe zaručili  posmrtnú slávu martýrov i večný rajský život. Hoci sa počas školenia teroristov naučia cudzí jazyk a s údivom sa zorientujú aj v niektorých francúzskych zvykoch, napríklad v nepochopiteľnej tradícii, že ženy neslobodno biť, napokon je všetko inak. Lietadlo namiesto v Paríži pristane na Korzike, Feruzovi namiesto úpravy nosnej prepážky vyoperujú zdravú obličku, a tak sa zmätených, oklamaných a okradnutých „teroristov“ ujme šarmantná francúzska televízna reportérka Marianne, pokladajúc ich za bezprizorných prisťahovalcov. Cesta do Paríža, vytúženého cieľa deštrukčného činu,  sa môže začať.

Zdá sa, že práve to bol úmysel scenáristov Joe Ahearnea a Johna Hodgea, ale predovšetkým známeho oscarového anglického režiséra a producenta s írskymi koreňmi - Dannyho  Boylea (1956). Začínal ako umelecký divadelný riaditeľ, neskôr televízny tvorca (režíroval napríklad niekoľko častí populárneho detektívneho seriálu Inšpektor Morse) a v celovečernom filme sa celosvetovo úspešne presadil  hneď svojimi prvými nízko rozpočtovými  rebelskými čiernymi komédiami o narkomanoch s prvkami thrileru: Plytký hrob (1994) a hlavne kultovým titulom Trainspotting (1996). Z jeho ďalších filmov nemožno zabudnúť na komerčne mimoriadne úspešnú Pláž (2000), ktorú nakrútil s Leonardom DiCapriom v Thajsku. Ale predovšetkým na ôsmimi Oscarmi  ovenčeného Milionára z chatrče (2008)  či na šiestich Oscarov nominovaný film 127 hodín (2010). Vlani režíroval otvárací ceremoniál  letných olympijských hier v Londýne.  Svoj najnovší Tranz vraj zostrihal až potom. Kritici tvrdia, že je to svojský návrat k jeho začiatkom.

Nakrútil ho  známy filmový a televízny producent, scenárista, herec, skladateľ a režisér Jeffrey Jacob Abrams (1966). Pochádza z rodiny producentov a od detstva sa pohyboval vo svete divadla, televízie a filmu. Zaujal už ako scenárista filmov Navždy mladý (1992) či Armagedon (1998). Prelomom v jeho scenáristickej i režijnej kariére sa však stal televízny seriál Nezvestní (2004-2010), za ktorý získal v roku 2005 Cenu Emmy v kategórii Najlepší dramatický seriál a Najlepšia réžia dramatického seriálu a v roku 2006 ocenenie Zlatý glóbus za Najlepší dramatický seriál. Kritiku i divákov nadchol v roku 2009, keď nakrútil film Star Trek ako akýsi reštart celej série, v ktorom predstavuje mladého  kapitána Kirka a zvyšok jeho budúcej posádky vesmírnej lode Enterprise. V tomto roku naň nadviazal titulom Star Trek: Do temnoty v 3D technológii.    

To sú všeobecne známe fakty priebehu kauzy. Celovečerný dokument Kauza Cervanová sa s nimi nestotožňuje. Prináša na prípad pohľad, aký tu ešte nebol, vynáša vlastné súdy, skúma spätne udalosti, dáva priestor zamlčaným svedkom a skutočnostiam. Tento pohľad na kauzu z dielne režiséra Roberta Kirchhoffa, nie je jeho prvým filmovým počinom, produkoval napríklad Piussinu Nemoc tretej moci, akéhosi predskokana tohto dokumentu.

Scenárista Paolo Vacirca stál pred náročnou úlohou, keď mal pretlmočiť do filmovej reči štyristostranový, medzi fanúšikmi tohto žánru dostatočne známy román (len v samotnom Švédsku sa predalo pol milióna výtlačkov). Poradil si s ňou vcelku úspešne. Zachoval základnú kostru príbehu, zredukoval vedľajšie postavy i motívy, zhustil dej, pričom nezabudol na logické prepojenie novo vytvorených situácií. Len v jednom prípade sa mu radikálna redukcia trochu vypomstila. Tým, že zostručnil na minimum prehistóriu titulnej postavy, ochudobnil príbeh o najdôležitejší motív konania páchateľa, čím sťažil vnímanie a pochopenie tohto filmu divákom, ktorí nie sú oboznámení s knižnou predlohou. V knihe totiž tvorí retrospektíva spred desiatich rokov, ktorá zobrazuje prácu a problémy hypnotizéra v terapeutickej skupine, presne sedemdesiatsedem strán a práve v nej je hlavný motív páchateľky: strach z prezradenia trestného činu vedie k vzbure pacientky voči lekárovi a následne k roky pretrvávajúcej nenávisti k nemu, ktorá vyústi do pomsty v podobe zločinu.

Rodák z Austrálie, vlastným menom Mark Anthony Luhrmann, je synom režiséra a vďaka tomu vyrastal od detstva vo svete divadla a filmu. Svoje prvé režisérske skúsenosti získal v opere v Sydney, kde sa podpísal napríklad pod úspešné uvedenie titulu La Boheme. Ako filmový režisér debutoval v roku 1992 pôsobivou tanečnou romancou Tanec v srdci podľa vlastného scenára. O štyri roky neskôr upútal svojskou verziou Romea a Julie, kde, Shaespearovych hrdinov zasadil do súčasnosti, krutého boja gangov a slávnu balkónovú scénu nahradil scénou v bazéne. Za jeho najnáročnejší a mimoriadne kreatívny projekt označujú kritici muzikál Moulin Rouge (2001). Bol nominovaný na Oscara vo ôsmich kategóriách a na cenu premenil dve z nich za výpravu a kostýmy. Mimochodom, v hlavnej úlohe „hviezdila“ jeho krajanka a dlhoročná priateľka Nicole Kidman, podobne ako vo výpravnej epopeji Australia (2008), ale i v jeho údajne najdrahšej štvorminútovej reklame na parfém Chanel No 5.

 Nízko rozpočtový dokument, ktorého producentom je režisérkin manžel Jan Bradáč, má podtitul Nepálska odysea Doroty Nvotovej a je spojený s jej niekoľkoročnými aktivitami pod najvyššími horami sveta. Známa slovenská hudobníčka a herečka (spomeňme si na filmy Orbis Pictus, Děvčátko, Perníková věž či komédiu O život) opustila pred šiestimi rokmi pohodlný život v Bratislave a odišla do Káthmándú, kde prevádzkuje cestovnú kanceláriu zameranú na vysokohorskú turistiku a vyvíja činorodú dobrovoľnícku aktivitu v detskom domove Happy Home. Vendulu Bradáčovú oslovil jeden z jej rozhovorov a následne aj osobný cestopis Fulmaya (EvitaPRESS, 2011), ktorý teraz prekladá do češtiny.

Ešte viac však výsledok poznačil samotný zámer: nakrútiť novú rozprávku ako protiklad trendu akčných filmov, teda v upokojujúcom tempe a s filozofickým podtextom o nutnosti zmierenia sa navzájom. Čiže nič z toho klasického o potrestaní zlých bytostí, ale naopak, dobro zvíťazí tak, že všetko zlé sa podarí zmeniť na dobré.