Recenzie 2009

Zlovestný psovod oddeľuje štyri príbehy, skôr mysteriózne ako hororové. V prvom hrdina čelí rafinovanému útoku agresívneho hmyzu. Druhý zobrazuje sen (spomienky? týranie?) japonského dievčatka Sumako. Tretí sa ponáša na morytát o brnianskom „drakovi‟ a štvrtý, atmosférou najsilnejší a naviac znepokojivý, je o mužovi v tajomnom dome. Psovodovi zostane posledný lačný pes. Muž mu so smiechom blázna na zasýtenie ponúkne sám seba. Popri predeloch so psovodom jednotlivé príbehy oddeľuje i ženský hlas, prednášajúci banálne výpovede, plytké frázy, intelektuálske táraniny, tváriace sa ako závažné posolstvá. Ilustrujú ich znepokojujúce obrazy – základné tvary, pulzujúce štvorce, kruhy, čiary, ornamenty. Na projekte pracovalo dovedna desať komiksových textárov a výtvarníkov, ku každému príbehu skomponoval hudbu iný skladateľ. Napriek tomu formálne nejde o poviedkovú skladačku, príbehy nie sú oddelené titulkami, Strach(y) z tmy chcú pôsobiť ako celistvé dielo. No práve premenlivosť poetík, žánrov a nálad, posilnená dvojitými predelmi, film ako celok skôr rozbíja a zoslabuje i vyznenie jeho jednotlivých súčastí, ktoré samy osebe sú sugestívnymi umeleckými miniatúrami. Celé dielko je ladené do čiernej a bielej, s minimom odtieňov šedej. Len v príbehu malej Sumako sa na zopár chvíľ zjaví i krvavá červeň. Popri klasickej komiksovej úspornej linke sa k slovu dostáva i tónovaná kresba ceruzkou, čiernobiela parafráza ázijského anime aj náznaky trojrozmernej animácie. Označenie „horor‟ zavádza, pretože tu nejde o jasný, známy, vyhranený žáner komerčnej filmovej zábavy, ale o výsostne umelecké preludovanie, uvažovanie a pohrávanie sa s premenlivými podobami hrôzy, strachu, obáv, fóbií, neistôt. Neoddeliteľnou súčasťou je doznievanie v mysli diváka, dotváranie, aplikácia vlastných hodnôt, pocitov, skúseností a strachov ako cesta k dosiahnutiu katarzie. Strach(y) z tmy sú ako dobre vymiesené cesto, z ktorého si musí upiecť hotový pokrm každý sám. A len na divákovi záleží, či výsledkom bude nadýchaný zákusok, pikantný keks alebo triviálna placka. Tí, čo od filmu vyžadujú hotový produkt a pokúsia sa konzumovať cesto surové, skončia so zlepenými zubami, pachuťou na jazyku a pocitom znechutenia.

Tento film je vďačným sústom aj pre filmových vedcov, povedal kolega, keď sme sa vracali z premietania. Zamyslieť sa dá už nad jeho žánrovým zaradením. Je to dráma? Je to komédia? Alebo ešte niečo iné? Rozhodne má blízko ku komédii v prvej tretine, zobrazujúcej všedné dni normálnej rodiny, z ktorej sa akosi vytratila láska a stereotyp zvíťazil nad chuťou niečo budovať. Manželka Adele, úspešná maliarka miniatúr, štvorročná dcérka Olive a manžel, divadelný režisér Canden Cotard sú zachytení v okamihu, keď sa rodina neočakávane rozpadá. Adele odchádza do Berlína s dcérkou a lesbickou priateľkou, Canden sa zaoberá najmä sebou a svojimi skôr hypochondrickými ako skutočnými chorobnými príznakmi. (Jeho priezvisko vraj asociuje Cotardov syndróm, čo je duševná porucha, pri ktorej pacient verí, že mu chýbajú niektoré vnútorné orgány, prípadne, že je mŕtvy a jeho telo sa rozkladá.) Už v týchto pasážach sa Kaufman pohráva s divákom. Hoci úvodné scény vyzerajú ako zábery jedného všedného rána, sústredený pohľad na noviny nás upozorní, že uplynuli dva roky. Odchodom ženy zasiahnutý vo svojej samoľúbosti, Canden začína rozmýšľať o smrti i o stope, ktorú by chcel po sebe zanechať. Prestížny finančný grant „pre géniov“ mu umožní prenajať si v New Yorku obrovské hangáre a v nich zinscenovať akési „divadlo sveta“, v ktorom by sa vyrovnal so svojím životom a všetkými vnútornými besmi.

Autor predlohy taliansky novinár Roberto Saviano napísaním knihy veľa riskoval, lebo to o čom píše je pravda. Od jednej z najnebezpečnejších odnoží talianskej mafie , neapolskej camorry, si vyslúžil okamžitú nenávisť. Do hry musel vstúpiť aj neapolský prefekt, ktorý zaručil od roku 2006 Savianimu ozbrojenú osobnú ochranu, lebo sa mu vyhrážali smrťou. Autora podporuje cirkev, intelektuáli a verejnosť. Kniha sa nie náhodou stala bestsellerom, lebo autor poňal mafiánsky obchod camorry a tiež obchod s neapolskými odpadkami v širokých i medzinárodných súvislostiach. Centrom diania je tak mesto, ako aj neapolský prístav odkiaľ putuje zbožie do celého sveta. Biznis prosto nepozná hranice ani národnosť. Čítanie znepokojujúce a poučné, a preto by asi Saviana nepotešilo vydanie knihy v slovenčine. Chápem, že sa pred Vianocami 2008 ponáhľali na trh, prekladateľ urobil svoje, ale jazykový redaktor i korektor preklad len preletel. Škoda...