Režisérka mala mimoriadny vzťah so svojimi starými rodičmi. Starý otec bol experimentálny fyzik, zamestnaný v Slovenskej akadémii vied. Stará mama bola učiteľkou ruštiny, prekladala. Niekoľkokrát ju vyhodili z práce. Komunisti sa vozili aj po jej starom otcovi, už len samotný fakt, že sa nemohol dostať k výstupom zo zahraničných konferencií hovorí za všetko. V réžii diktatúry na okraj odstavený vedec, ktorý mal byť neviditeľný. Šesťdesiat rokov spoločného života. Paula Ďurinová priznáva, že obaja zohrali v jej živote veľmi dôležitú úlohu. Podporovali ju, aj vďaka nim si uvedomovala, ako dôležité je mať vlastný názor a nebáť sa ho prejaviť. A potom prišiel covid. Obaja krátko po sebe zomreli. Zmizla Paulina životná konštanta. Režisérka skúma to, čo sa dialo a stále deje v jej vnútri, cez svoje smútky, cez svoju osamelosť rozpráva príbeh života svojich prarodičov.

40-ročný Franz Kafka (Sabin Tambrea) sa v roku 1923 zdržiava na pláži pri Baltskom mori u svojej sestry Elli (Daniela Golpashin) a jej rodiny. Tam stretáva 25-ročnú vychovávateľku Doru Diamant (Henriette Confurius), ktorá pochádza z Poľska. Obaja spolu trávia veľa času a postupne sa zbližujú. Franz povie Dore o svojej tuberkulóze, tá s ním aj napriek tomu chce nadviazať vzťah. Franz plánuje nasledovať Doru do Berlína. Avšak pár musí v honbe za spoločným šťastím prekonať množstvo prekážok.

Marie má problémy i s dcérou z prvého manželstva, dievča jasne demonštruje svoj odpor voči konfliktnej a hysterickej matke a radšej chce žiť s otcom, čo ona dosť ťažko nesie. Čím viac sa snaží svoje negatívne emócie potlačiť, tým väčší výbuch nasleduje. Je to asi vec názoru a životných skúseností, ale režisérke vyšla z Marie negatívna hrdinka, preplnená neschopnosťou vyrovnať sa predovšetkým sama so sebou. Portrét dopĺňa a sčasti vysvetľuje jej nevyrovnanosť stretnutie s matkou, nositeľkou veľmi podobných charakterových čŕt. Dcére po chvíľke vyčíta jej neochotu pristúpiť na delenie povinností v rodine, tvrdí, že sa dávala obsluhovať a nebola milá ako jej brat. Rozhodne jej v kríze nijako nepomôže. Dokáže to až terapeutka. Zdá sa, že jej stratégia láskavého prístupu pomáha. Recept je jednoduchý. Mariu uloží na gauč, prikryje dekou a dovolí jej pokojne relaxovať. Záver je mierne optimistický, ale či tak bude „až na veky“ je otázny.

Štúdio Walt Disney sa po rokoch vracia k exotickému prostrediu Oceánie snímkou Vaiana 2. Predstavuje divákom pestrý svet - kultúru, mýty a príbehy. Opäť sa potvrdzuje, že stavili na istotu, pretože ďalšie dobrodružstvá svojráznej hrdinky pritiahlo do kina veľa divákov. Aj tých starších, aj tých mladších. A funguje to. Vaiana je sympatická a je nemožné jej nefandiť. S čím je trochu problém je to, že dvojka ide v stopách svojho predchodcu, sledujeme ten istý príbeh ako pred rokmi, avšak s menšími odchýlkami. No zdá sa, že to v konečnom dôsledku asi veľmi nevadí.

Režisér Damien Leone, ktorý zaujal najmä druhým pokračovaním Terrifier 2, v ktorom skĺbil praktické efekty s príťažlivou vizuálnou stránkou, dokáže odhadnúť, čo jeho po krvi prahnúci diváci očakávajú. Zatiaľ čo druhý diel zasadil do jesenného halloweenskeho obdobia a obohatil klaunov príbeh ozmysluplnejší dej (treba povedať, že prvý diel bol do veľkej miery iba prehliadkou rôznorodých nechutností a chýbal mu pevnejší scenár), v treťom pokračovaní pracuje s obdobným vzorcom, no dejisko, ako aj názov domácich distribútorov (evokujúci brakovú zábavu) hovorí, zasadzuje do obdobia vianočného.

Vincent Borel (skvelý a mimoriadne presný Karim Leklou) je úplne obyčajným grafickým dizajnérom pracujúcim v úplne obyčajnej firme a s úplne štandardne sa odvíjajúcim životom. Všetko je skrátka z jeho strany úplne normálne, nevymykajúce sa sa vôbec ničomu, no predsa dôjde jedného dňa k pomerne netradičnému incidentu. To ho totiž napadne klávesnicou jeden zo stážistov a hoci sa to vedenie snaží uhrať na bežný skrat, spôsobený možno i predošlou a nie práve najlepšie namierenou vtipnou poznámkou na jeho adresu, Vincent už akoby podvedome tuší, že za tým bude čosi zlé. Čo sa priamo potvrdí po ďalšom útoku na jeho osobu – tentokrát perom - rukou jedného z firemných účtovníkov a Vincent si začne postupne všímať ďalšie prejavy agresie ľudí voči nemu, ktoré ďaleko prerastajú rámec jeho pracovného prostredia. Čo sa to vlastne deje a prečo sa to deje práve jemu?

Príbeh sa sústredí na partnerskú dvojicu, ktorú tvoria André a Vera, snažiacu sa presadiť svoj start up projekt a začať tak s podnikaním. Vera je v rámci projektu nútená odriekať lži, ktoré majú emocionálne pôsobiť na poslucháča, no táto pretvárka jej nijakú radosť nespôsobuje. Neistá sama sebou sa prihlási na hypnoterapiu, následkom ktorej sa zmení jej pohľad na svet. Spontánnosť a autentickosť Very napokon kazí nielen budúcnosť vytúženého projektu, ale aj jej vzťah so samotným Andrém.

V Amerikánke spoznávame malú Emu Černú (Klára Kitto, Julie Šoucová, Pavla Beretová), jej rodinné pomery a najmä vnímanie sveta naokolo. Spolu so súrodencami znáša výpady svojej matky alkoholičky a zo strachu sa uzatvára pred vonkajším svetom do odolného vnútra, prípadne upína svoje nádeje k otcovi, ktorý rodinu opustil a odišiel do Ameriky. Práve cesta do Ameriky a nájdenie otca sa stáva primárnym motivačným bodom a oporou v ťažkých časoch, ktoré Ema následne prežíva v detskom domove, ako aj nápravnom zariadení pre mladistvých.

Dve mormónky, sestra Barnes (Sophie Thatcher) a sestra Paxton (Chloe East), chodia z domu do domu, aby „osvietili“ ľudí svojou náukou. Ale keď narazia na nenápadné sídlo pána Reeda (Hugh Grant) uprostred blížiacej sa búrky, cítia sa zneistene. S týmto mužom nie je niečo v poriadku. Kým s ním v obývačke diskutujú a čakajú na chutný zákusok, mladé ženy si uvedomia, že sa zapojili do nebezpečného experimentu. Zatiaľ čo je jeho manželka údajne zaneprázdnená pečením, Reed začína spochybňovať a skúšať vieru mormoniek. Hra sa postupne stáva pre dievčatá príliš strašidelnou. Nachádza sa manželka skutočne v dome? A prečo sa zrazu nedajú otvoriť vchodové dvere?