Predsedníčkou hlavnej poroty 78. ročníka medzinárodného festivalu v Cannes (13. - 24. mája 2025) bude tohto roku Juliette Binoche, ktorá netreba nášmu obecenstvu osobitne predstavovať. „Teším sa, že sa o tieto chvíle podelím s členmi porty a s obecenstvo. V roku 1985 som po prvý raz pochodovala po týchto schodoch s nadšením a s neistotou mladej herečky. Nikdy by mi nenapadlo, že sa po štyridsiatich rokoch vrátim v čestnej úlohe predsedníčky poroty“, povedala držiteľka Oscara za úlohu vo filme Anglický pacient.

Festival v Cannes sa nedá upodozrievať, že sa správal macošsky k ženám. Porote ich predsedalo niekoľko. Ako prvá velila medzinárodnej porote Olivia de Havilland (1965), po nej nasledovala Sophia Loren (1966), Michèle Morgan (1971), Ingrid Bergman (1973), Jeanne Moreau (dva razy 1975, 1995) Françoise Sagan (1979), Isabelle Adjani (1997), Liv Ullmann (2001), Isabelle Huppert (2009), Jane Campion (2014). Cate Blanchette (2018) a vlani Greta Gerwing (2004). Trinástou v poradí bude Juliette Binoche.

Foto: Brigitte Cacombe, Festival de Cannes

Festival plný hviezd i hviezdičiek, medzi ktorými sa ušlo azda najviac pozornosti Demi Moore a Selene Gomez, nespočetné množstvo filmov, režisérov, producentov a tiež „čumilov“. Tých bolo tohto roku menej ako zvyčajne, a zdá sa mi, že ani mesto nebolo  tak preľudnené, ako býva. To však neznamená, že festival zíval prázdnotou, naopak tradičný ľudský mumraj bol, ako vždy, sprievodným znakom aj 77. Festivalu v Cannes. Čo sa týka hlavnej súťaže sa do prvej časti festivalu sa nahrnulo až priveľa pozoruhodných umeleckých diel, ktoré by si boli zaslúžili byť aj medzi ocenenými. Možno mať teda dosť výhrad aj k rozhodnutiu poroty, ktorej predsedala americká režisérka Greta Gerwig, ale nakoniec sa porota zrejme rozhodla správne, lebo dala prednosť neznámym tvorcom.

Porota 77.  Festivalu v Cannes rozdala v sobotu večer svoje ceny. Mnohé filmy i tvorcovia si ceny odniesli zaslúžene, ale bolo aj veľa nepochopiteľných rozhodnutí. Na oveľa väčšie a pozoruhodnejšie filmy sa akosi zabudlo a ceny získali diela dosť sporné. No nie je to nijaká tragédia dosť často sa to stáva a vždy si spomeniem na konštatovanie, že keď film dostal cenu to neznamená ešte že je dobrý. Našťastie, až dve trofeje si odniesla snímka Emilia Pérez, ktorá bola ukážkou akou cestou sa moderná filmová reč uberá. Potešilo aj ocenenie indického filmu, ktorý premietli takmer na záver súťaže a tiež politický thriller z Iránu, taktiež uvedený až na záver súťaže. Inak s odstupom možno s cenami, až na výhrady, v podstate súhlasiť. Víťazné filmy neprekladáme.  Pozrite si zoznam laureátov.

Tradícia je tradícia. Neporušila sa ani tohto roku. Canneský festival už roky zaraďuje na záver súťaže ako posledný film, ktorý vždy zamieša karty. Nie je tomu inak ani tohto roku. Nebol to síce posledný, ale tentoraz predposledný. Do posledného momentu sa nevedelo či režisér tohto filmu ma festival príde. Je to totiž iránsky tvorca Mohammad Rasoulof, ktorého pred festivalom odsúdili na 8 rokov väzenia, podarilo sa mu utiecť, požiadal o azyl v Nemecku a komplikovane sa dostal na festival. Iránska vláda vraj požiadala festival, aby film nepremietli, no vedenie neuposlúchlo.

Asi sa nemýlim, nikdy však nie je nič isté, že grandióznym eposom Parthenope veľkého talianskeho režiséra Paola Soreentina sa defilé umeleckých filmov v Cannes skončilo. Nasledujú síce pozoruhodné filmy, ale špičkových diel sa ani náhodou nedotýkajú. 77. medzinárodný festival v Cannes sa v sobotu skončí odovzdaním cien víťazom a možno budeme svedkami mnohých prekvapení. Dúfam, že pozitívnych.

Festival v Cannes sa prehupol do druhej polovice, filmov i zážitkov pribúda, záujem je aj o mimosúťažné filmy, v ktorých hrajú známe hviezdy, ktoré sa predvádzajú na červeniom koberci a je o nich, ako vždy, enormný záujem.  Lenže našou úlohou je písať o súťaži, nie je to vďačná práca, lebo diváci filmy ešte nevideli, ale nijaké strachy čoskoro ich uvidia aj na plátnach našich kín. Rozhodne tie najdôležitejšie.

Konečne trocha vzruchu. Privial ho francúzsky súťažný príspevok režiséra Jacquesa Audiára Emilia Pérez. Z filmového hľadiska zobudil tak trochu unudené Cannes. Premietli síce pozoruhodné filmy, ako už spomínaný Megalopolis, ale tiež  Lanthimosovu Láskavosť, sú to diela síce pozoruhodné tak formou, ako aj obsahom, ale diskutabilné. Nie všetci sa si nimi stotožnili, dokonca mnohí im vyčítajú nezrozumiteľnosť. 

V utorok 14. mája  sa začala najväčšia filmová slávnosť 77. medzinárodný filmový festival v Cannes, ktorý sa skončí 25. mája.  Každoročne sa tu  stretávajú hviezdy a režisérske osobnosti z celého sveta. No namiesto radosti z peknej filmovej i spoločenskej udalosti prichádzajú len samé nepríjemné správy tak na festival, ako aj z domova. Začnime však s tým čo urobilo návštevníkov festivalu radosť a potešenie.

Na tohtoročnom MFF Cannes sa zúčastnia tri slovenské filmové profesionálky, Slovensko budú zastupovať v programe medzinárodného filmového trhu Marché du Film. Na 77. ročník festivalu, ktorý sa koná od 14. do 25. mája 2024, pocestujú so svojimi projektmi režisérky Tereza Nvotová a Vera Lacková a producentka Wanda Adamík Hrycová, ktorá sa zúčastní projektu Producers on the Move. Už po dvadsiaty raz bude mať Slovenská republika na podujatí aj prezentačný pavilón.