ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Moje meno je Dolemite (Dolemite is My Name)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Dolmite resizeDolemite je meno, ktoré vo filme po prvý raz zaznie ešte nie v súvislosti s hlavnou postavou. Zneuznaný stand-up komik Rudy Ray Moore (Eddie Murphy), ktorého výstupy zostávajú u publika takmer bez reakcie a tešiť sa môže maximálne tak z ohlasu, aký si dokáže získať spôsobom uvádzania kapely nasledujúcej po ňom v nočnom klube, pod týmto menom nájde svoju výraznú tvorivú inšpiráciu.

Otravného muža, ktorého niekoľkokrát musel vyhodiť z obchodu s platňami, prehlasujúceho o sebe, že nie je „bezďák“, ale znalec dobového folklóru... V jeho veršovaných komických vyjadreniach, plných vulgárností a sexuálnych narážok, Rudy nájde to presnejšie nedefinovateľné niečo, čo mu vo vlastných výstupoch tak veľmi chýbalo. Netrvá dlho a už stojí Dolmite2 resizeopäť na pódiu s parochňou na hlave, vo výstredne farebnom obleku a s prechádzkovou ozdobnou paličkou v ruke sa sám do postavy Dolemitea štylizuje. Vzhľadovo možno trochu pripomína pouličného pasáka, no dokáže prednesom osloviť afroamerické publikum natoľko, že mu to neskôr vyslúži kriticky uznanlivé označenie krstného otca rapu. Cesta k úspechu v tomto bode začne, no prekážok v nej preňho naďalej zostáva dosť.

Moje meno je Dolemite predstavuje životopisný príbeh ikonickej postavy afroamerickej popkultúry, ktorá to, čo v rámci štýlu blaxploitation fiktívna postava Detektíva Shafta a jeho herecký predstaviteľ Richard Roundthree pre filmovú detektívku a krimi 70. rokov, v zosobnení Dolemitea dokázala pre žáner komédie. Filmový štýl vytvorený afroamerickými tvorcami pre afroamerické publikum výrazne definoval, čo etnikum nie bez rasistického predpokladu Dolmite3 resizeočakávalo od zábavnej tvorby. Pretože „belošský“ mainstream to, zdá sa, v rovnakej miere dokázal len vzácne. Rozdiely v ponímaní zábavy medzi Afroameričanmi a belochmi sú jasne naznačené v konkrétnej scéne. A iné scény - v kanceláriách potenciálnych Rudyho producentov, rádio DJ Roja (Snoop Dogg) večne odmietajúceho pustiť do éteru Rudyho platne, či scenáristu Jerryho (Keegen-Michael Kay) a prípadných iných ďalších spolupracovníkov - len stále viac dokladajú vplyv blaxploitation na dobovú kultúru.

Rudy aj s priateľmi muzikantom Benom (Craig Robinson) a najmä večne ho povzbudzujúcou priateľkou Lady Reed (Da`Vine Joy Randolph) sa totiž jedného večera vydajú na premiéru podľa recenzií v dennej tlači údajne najlepšej komédie roka – Na titulnej Dolmite4 resizestránke Billyho Wildera s Jackom Lemmonom a Walterom Matthauom. Zatiaľ, čo biele publikum sa prehýba v nekončiacich záchvatoch smiechu, protagonista so spoločníkmi len nechápavo hľadia jeden na druhého a opúšťajú kinosálu so začudovaním: Čomu sa tí ľudia vo vnútri vôbec smejú, veď sa vo filme ani nikto poriadne nevyzliekol? To je chvíľa, kedy Rudyho napadne, ako ďalej postupovať vo svojej kariére a odhodlá sa k zásadnému kroku. Preniesť humor tak populárny vo vlastnom etniku na strieborné plátno, aby všetkým dokázal, ako sa robí skutočná zábava. Po populárnych stand-up turné po celej Amerike, vydávaní ilegálne predávaných platní je filmová tvorba preňho len ďalším logickým kariérnym krokom. Napriek tomu, že o nakrúcaní filmov nevie takmer nič...

V tomto bode sa Moje meno je Dolemite stáva filmom o filme. Sleduje inšpiratívny tragikomický príbeh o ceste za splnením sna hlavnej postavy, neustále prekonávanie producentských, Dolmite5 resizeaj inak tvorivých prekážok až k neočakávane triumfálnemu úspechu vo výsledku kriticky strhaného filmu. A to je všetko len začiatok, pretože pôvodný Dolemite z roku 1975 zo sebou priniesol aj množstvo rovnako úspešných pokračovaní. Keď komik získa pre nakrúcanie starý hotel zabývaný len bezdomovcami a feťákmi, aby ho postupne pretvoril na nahrávacie priestory, jeho odhodlanie sa stane obdivuhodným. Film v mnohom pripomenie tematicky podobný životopisný príbeh najhoršieho režiséra všetkých čias Ed Wood Tima Burtona s Johnnym Deppom, či pomerne nedávny The Disaster Artist o režisérovi Tommym Wiseauovi a nakrúcaní jeho skrz-naskrz mizerného filmového kultu The Room.

Divák vie, že výsledné dielo, ktoré sa postavy pokúšajú priviesť na svet, nebude oplývať výraznými umeleckými kvalitami... Ide však o skupinku, ktorá v scenári Scotta Alexandera a Larryho Dolmite6 resizeKaraszewskiho na jednej strane ironicky, no na druhej zasa aj dostatočne láskavo predstavuje sympaťákov, ktorým stojí za to držať palce. Podobne skeptický avšak stále obdivný názor zastáva aj herec D`Urville Martin (Wesley Snipes), pod ktorého režijným dohľadom dielo vzniká. Veď čo je na tom, že jeho najväčším filmovým úspechom do tej doby bolo, že obsluhoval výťah v Rosemary má dieťatko Romana Polanského a hrá ho akosi zvláštne zženštilý Wesley Snipes vymykajúci sa zo svojej škatuľky výstredných drsniakov, v momente, keď na scéne padne posledná klapka, s nedôverou v úspech sa vytrácajúci kamsi dostratena...

Moje meno je Dolemite v réžií Craiga Brewera preberá vulgárny humor s častými sexuálnymi narážkami od svojho komického predobrazu, disponuje podobne štylizovanými scénami nakrútenými Dolmite7 resizekameramanom Ericom Steelbergom, aké je možné vidieť tiež vo filme, ktoré postavy nakrúcajú. Pri čom všetko to, čo kritici aj samotnému Rudy Ray Mooreovi, jeho humoru aj nakrútenému filmu vyčítali, nadobúda v kontexte životopisného príbehu úplne odlišný rozmer a význam. To, čo by inak bolo pre diváka možno nepríjemným, sa s životnými etudami hlavnej postavy a jeho odhodlanosťou čeliť prekážkam, tak trochu očisťuje od prvoplánovej samoúčelnosti a stane sa funkčným nástrojom na vyjadrenie tvorcami zamýšľanej myšlienky. V druhom pláne je film tiež veľkou poctou blaxploitation štýlu so všetkými jeho pozitívami, aj negatívami – čo je téma stále neopozeraná a pre divákov so záľubou v histórií kinematografie určite aj pútavá. Dobové piesne a hudba Scotta Bomara svojimi funky a disco rytmami dômyselne dotvárajú príjemne veselú, pohodovú atmosféru a zároveň výrazne odkazujú na oslavovaný filmový štýl.

V ďalšom pláne na seba strháva pozornosť tiež Eddie Murphy svojím prirodzeným hereckým výkonom. V nenápadnom Dolmite9 resizecomebacku navracia dojmy z počiatkov vlastnej filmografie, keď dominoval na plátne predovšetkým svojou výrečnosťou a často dosť nekorektným vtipom. Po dlhých dekádach, kedy jeho herecké kreácie viac-menej zanikali v nevýrazných „béčkových“ rodinných komédiách, opäť navracia do svojej roly aj prvky, ktoré mu kritici neraz vyčítali. V kontexte filmom tlmočeného životopisného príbehu však aj v jeho prípade nízke a kedysi problematickejšie vnímané prostriedky humoru nadobúdajú odlišný výraz. Keď hrá Rudyho Ray Moorea, to že sa jeho vlastný herecký prejav môže v mnohých prvkoch s tým jeho podobať len naznačuje, že v ňom zrejme kedysi našiel svoj obdivovaný herecký vzor. Zároveň má jeho stvárnením možnosť rekapitulovať a s určitým odstupom tiež reflektovať svoju vlastnú filmografiu. A je to veľmi príjemné prehodnocovanie aj pre diváka.

Dolmite8 resizeMoje meno je Dolemite (Dolemite Is My Name), USA, 2019
Dĺžka: 118 min
Réžia: Craig Brewer
Scenár: Scott Alexander, Larry Karaszewski
Kamera: Eric Steelberg
Hudba: Scott Bomar
Strih: Billy Fox
Scénografia: Clay A. Griffith
Kostýmy: Ruth E. Carter
Producenti: Eddie Murphy, John Fox, John Davis
Hrajú: Eddie Murphy, Da'Vine Joy Randolph, Wesley Snipes, Keegan-Michael Key, Kodi Smit-McPhee, Chris Rock, Craig Robinson, Tituss Burgess, Mike Epps, T.I., Chelsea Gilson, Luenell, Ivo Nandi, Li Eubanks, Aaron Craven, Gerald Downey, Phil Abrams, Denise Milfort, Snoop Dogg, Baker Chase Powell, Bob Odenkirk, Tommie Earl Jenkins, Kezii Curtis
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.

Share/Save/Bookmark
matures and boys sex