ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Hovoríme s Yvonne Vavrovou o jubilejnom udeľovaní Igricov

Vavrova3 resizeV nedeľu 29. 9. 2019 bude v Divadle P. O. Hviezdoslava30. vyhlásenie víťazov najstarších filmových cien Igricov. Cenu udeľuje už roky Slovenský filmový zväz, Únia slovenských televíznych tvorcov a Literárny fond. Organizácie sa tohto roku okrem iných (ÚSTT a Literárny fond) ujal hlavne Slovenský filmový zväz, a preto sme oslovili jej predsedníčku Yvonne Vavrovú o rozhovor.

Yvonne Vavrová sa ujala funkcie vo februári 2018 a tohto roku, keď organizácia spočíva najmä na bedrách SFZ, sa snažila o významnejšie zmeny. Režisérka, scenáristka, kameramanka, fotografka a grafička, vysokoškolská pedagogička je však verejnosti známa predovšetkým svojou tvorbou. Absolventka pražskej AMU, odbor hraná filmová a televízna réžia, je autorkou viac ako 80 autorských dokumentárnych filmov. Z najznámejších spomenieme Prosperitu Made in Japan, Variácie, Neobyčajný život Juraja Jakubiska, Jozefa Bednárika, Božidary Turzonovovej, Ladislava Chudíka, Na konci je život a desiatky dielov 13. komnaty pre Českú televíziu. V talianskom Turíne jej udelili cenu Prix Italia za réžiu absurdnej drámy Ionesco Kráľ umiera. V Chicagu získala prvú cenu za poviedku Natálka, a Cenu Svetovej banky a Centra nezávislej žurnalistiky za film o diskriminácií žien Po meči a po praslici. Známe sú najmä jej dokumenty Televízia, ktorá zabíja, Kráľ je nahý, Sluhovia obrazov, Strach, Popcornová kultúra, Žila som na ulici, Tabu a média alebo hrané filmy Kráľ umiera, Prstene pre dámu, Mário, zapískaj! Okrem toho je prodekankou pre vonkajšie vzťahy a komunikáciu na Paneurópskej vysokej škole.

Najradšej by som sa s vami zhovárala o vašich tvorivých plánoch, ale ste predsedníčkou Slovenského filmového zväzu a tohto roku pripadla príprava a usporiadanie odovzdávania najstarších slovenských filmových cien, Igric, tejto inštitúcii, teda aké novoty sa podarilo presadiť ?

V prvom rade ide o jubilejný 30. ročník a ten si zaslúži dôstojnosť a vážnosť aká takejto udalosti náleží. Chceme poďakovať všetkým našim kolegom, zakladateľom Igrica, ktorí už medzi nami nie sú a prebrať od nich pomyselnú štafetu.

Ak môžete prezraďte na aké prekvapenia sa môžu diváci môžu tešiť na slávnostnom odovzdávaní cien ?

V prvom rade budeme trošku nostalgicky spomínať na zlaté časy slovenskej kinematografie, a to aj formou Vernisáže Igric resizeplagátov ocenených diel na minulých ročníkoch Igrica ešte pred samotným Gala večerom o 17. hod vo foyer divadla DPOH. Tu vznikne priestor pre tzv. „socializing“ a stretnutie filmárov a umelcov. Ďalšou novinkou bude aj to, že pri tejto vzácnej oslave sme vytvorili a vydali malú knižočku Bulletin, ktorú dostane každý návštevník Gala večera. V tomto Bulletine sú zachytené všetky vzácne momenty za 30 rokov existencie Igrica od roku 1967 až po súčasnosť vrátane fotografií. V knižôčke sa dočítajú kto všetko bol ocenený cenou IGRIC, prečo a ako vznikla táto myšlienka, čo  má Igric tzv. za sebou a ešte pred sebou.


Mnohí si myslia, nie neprávom, že Igric by sa mal získavať na vážnosti. Kto pozná príbeh jeho vzniku (1967) a najmä jeho pohnutý zánik (1969) a následné politické prenasledovanie jej členov, sú o tom presvedčení.  Keď v roku 1990 vznikol Slovenský filmový zväz obnovil v roku 1993 aj udeľovanie Igricov. Tohtoročné tridsiate výročie jeho vzniku je dobrou príležitosťou na zamyslenie sa ako ďalej...

Presne tak. Keď som sa ujala funkcie predsedníčky Slovenského filmového zväzu rozhodla som sa, že Oceňovaniu cenou Igric sa musí vrátiť povedomie a uznanie aké mu náleží. Stávalo sa, že dokonca aj niektorí umelci, ktorí obdržali túto prestížnu cenu nevedeli o aké vlastne dôležité ocenenie ide. Toto by sa už nemalo stať. Cena IGRIC  je chránená známka a licenciu na ňu má Slovenský filmový zväz. A tak sa k nej budeme správať, ako k pokladu, ktorý treba, obrazne povedané  „ofukovať“ a strážiť ako v hlave.
 
Raz ste sa priznali, že ste bojovníčka a v situácii, keď sa všetci  bojujú s financiami a lepšie to už nebude, budete mať dosť priestoru  na „bitku“. Aké kroky podniknete, aby sa Igric stal, napriek takmer prázdnej kase, dôstojným podujatím ?

Bohužiaľ, máte pravdu, že ešte stále sa nepodarilo na Slovensku dostať do povedomia, že bez kultúry neexistuje Vavrova2 resizežiaden národ. A tá kultivácia kultúrou musí začať okamžite, ak sa tu nechceme utopiť v bahne splaškov politických šarvátok. Je vždy obrovský problém zohnať sponzorov na akékoľvek kultúrne podujatie. Veľkí sponzori chcú sponzorovať len veľké kultúrne inštitúcie akými sú napríklad Slovenské národné divadlo a podobne. A Audiovizuálny fond nemôže byť len jedinou inštitúciou, na bedrách ktorej bude stál celá kultúra. A tak sme nútení za malé peniaze robiť obrovské zázraky. A darí sa nám to len vďaka nesmiernemu úsiliu mnohých nadšencov, ktorí nielenže bezplatne, ale častokrát aj s vlastným finančným vkladom dotujú organizáciu takéhoto veľkého podujatia.  Aj tento ročník je výsledkom neúnavnej niekoľkomesačnej práci maličkého tímu pár ľudí, ktorí sú pre umenie ochotní tzv. vypustiť dušu.

Nedá mi to, ale musím sa vás opýtať, či to pre tvorivého človeka nie je trochu „otrava“ zaoberať sa peniazmi a dostať sa do nudného kolobehu vybavovania administratívnych záležitostí ?

Je aj nie je. Ako sa to vezme. Samozrejme, deptajú ma všetky tie administratívno-účtovno-finančné záležitosti, ale ja sa na tento IGRIC pozerám ako na veľký kultúrny projekt, ktorý je treba na úrovni zrealizovať. Keď režírujem Vavrova resizeakýkoľvek film, vždy som atakovaná produkciou, že na to a na to už nemáme peniaze a že musím improvizovať a hľadať nejaké náhradné lacnejšie alebo dokonca bezplatné riešenie.  Na to som  už za vyše 25 rokov mojej režisérskej práce zvyknutá. Nikdy nie sú na nič peniaze a režisér musí robiť zázraky. Keď sa film premieta v kine, nikoho nezaujíma koľko ten film stál peňazí. Buď je film dobrý alebo zlý. A režisér nemôže prísť pred každým predstavením pred hľadisko a povedať mu, že on to síce mal perfektne vymyslené, ako ten film mohol byť lepší, ale produkcia mu nedala peniaze. Musí urobiť všetko, musí urobiť ten Zázrak s veľkým Z, aby divákom padla tá sánka a povedali: Ten film je skvelé dielo!

Popri tejto záťaži, netvárme sa, že nie je, a navyše ešte aj pedagogickej činnosti, akým tvorivým činom prekvapíte divákov ?

Už 11 rokov spolupracujem s Českou televíziou na cykle 13. komnata a hodinových portrétoch Neobyčejné životy. Ide o dokumentárne filmy o našich významných osobnostiach.
Mám už rozpracované ďalšie mená. Ale mojou srdcovkou sú, samozrejme, hrané filmy, na ktoré urputne zháňam peniaze. A chcem dokončiť svoju dokumentárnu trilógiu GENERÁCIE, ktorej druhý diel Generácia na prelome sa stal veľmi úspešným medzi divákmi.
Taktiež sa venujem aj teoretickej práci a ešte tento rok by mi mala vyjsť kniha Etika režiséra.
A množstvo ďalších a ďalších projektov, ktoré pre poverčivosť, radšej neprezradím.

Share/Save/Bookmark