Godzilla Minus One (Godzilla -1.0)
Budúci rok Godzilla oslávi svoje 70. narodeniny a štúdio Toho pri tejto príležitosti predstavuje nový film: Godzilla Minus One je v podstate reštart, ktorý by sa dal považovať za akýsi prequel k pôvodnému filmu z roku 1954. Alebo ako začiatok alternatívnej série príbehov. Režisér Takaši Jamazaki už do kontaktu s Godzillou prišiel dvakrát. Prvýkrát keď skrze CGI ukázal slávneho obrieho jaštera vo svojom filme Always: Sunset on Third Street 2 a druhýkrát pri práci na Godzilla: The Ride, jazde v japonskom zábavnom parku. Nakrútiť film s Godzillou v centre diania pre neho teda znamenalo splnenie sna a s filmom Godzilla Minus One sa vracia ku koreňom príbehu slávneho kaiju. Na pozadí Japonska zdevastovaného a demoralizovaného druhou svetovou vojnou sa Godzilla, hrozba katastrofických rozmerov, vracia do krajiny. Na jej porazenie sa Japonci musia pripraviť bez spoliehania sa na pomoc armády alebo iných krajín.
Saint Omer
Saint Omer je nenápadný názov celovečerného hraného debutu Alice Diop, ktorý režisérke vyniesol niekoľko cien. Získal Veľkú cenu poroty v Benátkach a cenu Lion Future Award, Césara za najlepší debut, Cenu Asociácie afro-amerických filmových kritikov, atď. Film Alice Diop je mimoriadne aktuálnym spracovaním mýtického príbehu o Medei, vrahyni detí. Vo filme ju stelesňuje Laurence Coly (Guslagie Malanda), senegalská študentka, ktorá utopila na francúzskom pobreží svoje 15-mesačné dieťa. Ťažiskom Saint Omer je následný súdny proces v meste s rovnakým názvom. V prvom celovečernom filme Alice Diop sa zoznamujeme s Ramou (Kayije Kagame). Učí na univerzite a cestuje z Paríža do mesta Saint Omer, aby sa zúčastnila procesu, o ktorom plánuje napísať knihu. To, čo sa spočiatku javí ako jasný prípad, čoskoro začne vyvolávať mnoho otázok, ktoré Laurence ani Rama nedokážu úplne zodpovedať...
Alma a Oskar (Alma & Oskar)
Kto sa vyzná vo viedenskej umeleckej a kultúrnej scéne krátko pred prvou svetovou vojnou zrejme pri spomenutí mien Alma Mahler a Oskar Kokoschka nastraží uši. Alma je umelecká osobnosť, skladateľka a vdova po Gustavovi Mahlerovi, ktorého diela sa nedávno dotkla aj Cate Blanchett vo filme Tár. Oboch spája vášeň pre umenie a k sebe nazvájom. Rakúsky filmový a divadelný režisér Dieter Berner rozpráva vo svojom filme Alma a Oskar o tejto láske, ktorá často nebezpečne kĺže až na hranu deštruktívnych túžob.
Inakosť opäť spájala filmy aj ľudí
Už po sedemnásty raz sa v Bratislave konal Filmový festival inakosti (22. – 28. novembra), ktorého hlavnými organizátormi sú občianske združenia Iniciatíva Inakosť a Kvír film pod vedením riaditeľky festivalu Zity Hosszúovej. Stálymi patrónmi tohto podujatia sú Zuzana Kronerová a Richard Stanke; záštitu nad týmto ročníkom prevzali prezidentka Zuzana Čaputová, verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský a starosta mestskej časti Staré Mesto Matej Vagač. FFI už dlhodobo pôsobí ako absolútne profesionálne pripravované podujatie, čo sa tohto roku nielen potvrdilo, ale ukázalo v ešte veľkolepejšom svetle. Kino Lumière ako tradičné miesto konania FFI, ktoré je pre rekonštrukciu stále mimo prevádzky, nahradili organizátori nielen kinosálou Slovenskej národnej galérie (ktorá supluje kino Lumière dlhodobejšie) – festivalové filmy naplno obsadili aj kino Mladosť a kinosálu Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, v menšej miere kiná Film Europe a Nostalgia (ktoré skombinovali festivalové filmy so svojím štandardným programom). Tohtoročnou novinkou bola i súťaž krátkych filmov a na festivale nechýbalo množstvo sprievodných podujatí. Motto festivalu znelo: „Inakosť spája.“
Stepne
Režisérka filmu Maryna Vroda si pre svoj celovečerný debut Stepne zvolila jednoduchý príbeh, situovaný do reality ukrajinského vidieka. Je koniec zimy a po rozbahnenej ceste kráča k rodnému domu Anatolij, bývalý učiteľ. Matka je chorá a prišiel sa s ňou podeliť o jej posledné dni. Vypláca mladú ženu, Aňa sa o ženu starala a pred odchodom pripomína synovi, že jej má dať injekciu a nejaké kvapky. Na chatrnom hospodárstve ostal už len psík Jula. Anatolij si číta matkin denník, kde si s dôkladne zapisovala každý deň stav počasia a drobné poznámky o tom, že prileteli sivé husy a listy višne začali žltnúť. Medzi stránkami nájde jej rukou zapísanú modlitbu pre zvieratá.“Môj pane, daj mi silu čakať na úrodu z mojej práce...“ Vzýva jeho prozreteľnosť, s ktorou sa stará o všetko živé a prosí o ochranu. Kŕmi ju a ona sa pýta na Zinu a Mášu. Nemohli prísť. Pracujú. Brat Ľoša príde, len sa kdesi zdržal.