ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Jiří Suchý (Jiří Suchý – Lehce s životem se prát)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

JiriSuchy1„Mojí ctižádostí bylo vytvořit film o životní cestě muže, který kromě toho, že svoje nadání zasvětil divadelní a písňové tvorbě, žil také svuj osobní a občanský život. A já jsem chtěla jeho život uspořádat v kontextu jeho tvorby,“ napísala scenáristka a režisérka Olga  Sommerová v režijnej koncepcii dokumentu Jiří Suchý – Lehce s životem se prát, ktorý po získaní Ceny divákov denníka Právo v tohtoročných Karlových Varoch a po úspešnej pražskej premiére vstupuje do slovenských kín.

Popredná česká dokumentaristka Olga Sommerová (1949, Praha), absolventka FAMU, nakrútila doteraz okolo stovky filmov, za ktoré získala tridsaťpäť cien, a vydala štyri knihy, vychádzajúce z jej dokumentov. Zaujímajú ju sociálne témy, medziľudské vzťahy, feminizmus i politická história Českej republiky. Osobitnú kapitolu v jej košatej tvorbe predstavujú filmové portréty, vari najznámejšie sú dokumenty o Věre Čáslavskej, Marte Kubišovej a opernej speváčke Soni Červenej. Po tejto dámskej sérii nakrútila na podnet kreatívnej producentky Českej televízie a JiriSuchy3Suchého kamarátky Aleny Müllerovej  celovečerný dokument o tejto legende českej kultúry, ktorá počas svojho šesťdesiatročného pôsobenia zasiahla a ovplyvnila niekoľko generácií bývalého Československa.

Na komornom stretnutí v Bratislave Olga Sommerová prezradila, že človeka, o ktorom chce nakrúcať film, musí mať rada, vážiť si ho a tykať si s ním, čo je predpoklad otvorenejšieho a dôvernejšieho vzťahu pri práci. Premiérovanému dokumentu predchádzala dlhá príprava, zahrnujúca štúdium množstva materiálov, prezeranie už nakrútených dokumentov a archívnych záznamov o Jiřím Suchom. Nasledoval náročný výber, ktorého základom bola premyslená dramaturgická koncepcia filmu. Jeho minutáž je limitovaná režisérkinou zásadou, že nechce unavovať diváka, a tak sto minút je akurát, JiriSuchy2hoci niekomu môže vo filme kadečo chýbať, iný by rád dlhšie zotrval pri zaujímavých sekvenciách. Autorka dokumentu má však právo na svoj výber, podriadený už citovanej režijnej koncepcii.

Film o Suchom (a nevyhnutne aj o Šlitrovi a divadle Semafor) nie je strihovým dokumentom, aj keď hojne využíva čiernobiele i farebné archívne zábery, bohaté ukážky z protagonistovej tvorby a dobové záznamy súkromného i celospoločenského charakteru v dômyselnom strihu Blanky Kulovej. Autorka filmu sa spolieha na divákovo poznanie vystupujúcich osobností a dobového kontextu, preto nepoužíva pomocné faktografické titulky. Nechýbajú. Podstatné je rozprávanie Jiřího Suchého, ktorý s humorom a nadhľadom sebe vlastným spomína na udalosti a najmä ľudí, ktorí mali v jeho živote rozhodujúci význam, ovplyvnili ho a nasmerovali na správnu cestu. Prirodzene, že medzi nimi nemôžu chýbať Voskovec s Werichom, vďaka ktorým Suchý zatúžil robiť kabaret a vystupovať zásadne v dvojici. (Keď zomrel jeho kolega Šlitr, chcel všetko nechať, lebo sa nepokladal za schopného jedinca, ale iba za nedokonalú polovicu predtým JiriSuchy4fungujúceho páru. Ako je všeobecne známe, už päťdesiat rokov je jeho divadelnou partnerkou Jitka Molavcová, s ktorou si rozumejú aj bez slov.)

Slovo „lehce“ v titule filmu – citáte zo Suchého pesničky zrejme nie je náhodné. Nadhľad a humor ho neopúšťajú ani pri rozpomínaní na smutné a tragické udalosti v jeho živote, akým bola smrť prvého synčeka, choroba a úmrtie manželky Běly či skladateľa a komika Jiřího Šlitra. V miere doteraz nebývalej odkrýva umelec svoje súkromie, pričom z jeho slov i pohľadu cítiť, že mu jeho blízki doteraz chýbajú, najmä výtvarníčka Běla, ktorá nebola len jeho manželkou, ale aj invenčnou spolupracovníčkou a prvou kritičkou jeho tvorby. Suchý tvrdí, že sa nevie poriadne nahnevať, čo po ňom zdedil aj syn Jakub (vnuci sa mi vydarili, hovorí s hrdosťou), a dokazuje to pokojným, humorom zafarbeným spomínaním na vynútený odchod z Divadla na zábradlí, ktoré zakladal, či na príkoria, ktoré zažil v minulom režime, na opakované nedobrovoľné sťahovanie Semaforu, na zákazy vystupovania, ktoré ho mali vymazať z pamäti divákov, na podpísanie manifestu Dvetisíc slov a nepodpísanie Anticharty, ktoré nepokladá za hrdinstvo, hoci to chcelo poriadnu dávku odvahy. Vidieť, že umelec nežije vo vzduchoprázdne, ale je imanentnou súčasťou spoločnosti, ktorá prechádza komplikovaným vývojom.JiriSuchy5 V každej situácii sa prejavuje ako čestná osobnosť s vnútornou integritou, ktorej na dobrom vnútornom pocite záleží viac ako na oficiálnych poctách. A najväčším šťastím, ako hovorí v pointe filmu, je preňho pohľad do hľadiska plného rozosmiatych a tlieskajúcich divákov.

Tak, ako Suchého ovplyvnila dvojica Voskovec – Werich, on zasa ovplyvnil Stanislava Štepku, ktorý ho považuje za svojho učiteľa a tvrdí, že bez tejto inšpirácie by nikdy nevzniklo Radošinské naivné divadlo. Škoda, že spoločensko-politické okolnosti nepriali viac ich umeleckej spolupráci, hoci ľudské kontakty trvajú doteraz. Presne tak pretrvávajú v povedomí ľudí nielen staršej generácie slová a melódie Suchého a Šlitrových pesničiek, z ktorých mnohé zľudoveli. Vo filme to dokazuje sekvencia z JiriSuchy6trutnovského festivalu, keď desaťtisícové auditórium spieva so Suchým jeho Pramínek vlasů, za čo sa on poďakuje hlbokou poklonou, dokonca pokľakom na kolená.

Jiří Suchý je obdivuhodná osobnosť, talentovaná a mimoriadne pracovitá – napísal tisíc štyristo piesňových textov a zložil hudbu k päťsto piesňam, nevraviac o ďalších umeleckých aktivitách. Aj vo svojich osemdesiatich ôsmich rokoch stále umelecky funguje, píše texty i básne, kreslí, zbiera najrôznejšie unikátne predmety (už dva sú u mňa základom zbierky, prezrádza s humorom), vystupuje v divadle. Ani tam neodpočíva na vavrínoch, ale premýšľa o inovácii predstavení, napríklad založením  originálneho big bandu so ženskou sekciou. Zrejme netuší, čo je JiriSuchy9to nuda, strieda svoje aktivity, využívajúc fakt, že je majstrom deviatich remesiel, a tak usilovne kmitať musí aj jeho asistentka Ajrin – Irena Zlámalová.

Kameramankou filmu je Olga Malířová Špátová, Sommerovej dcéra, sama úspešná dokumentaristka. Vo filme sa zamerala predovšetkým na postavu a v častých detailoch na tvár rozprávača – Jiřího Suchého, ktorý akoby svoje spomienky adresoval z plátna priamo divákovi. Navodzuje to dojem dôverného rozhovoru, ktorý bol nepochybne základom tohto divácky vďačného dokumentu s príjemnou, hravou atmosférou, vyvolávajúceho nielen úsmev, ale aj dojatie. To je možno  podmienené vlastnými divákovými spomienkami na ľudí, roky, život (aby sme parafrázovali Erenburgove memoáre), spätými so semaforskými hitmi. Scenáristke a režisérke Olge Sommerovej sa jej zámer nakrútiť atraktívny filmový portrét čestného, talentovaného človeka so zaujímavým osudom podaril v plnej miere.

JiriSuchy8Jiří Suchý (Jiří Suchý – Lehce s životem se prát), Česko/Slovensko, 2019
Dĺžka: 102 minút
Scenár a réžia: Olga Sommerová
Kamera: Olga Malířová Špátová
Strih: Blanka Kulová
Zvuk: Petr Provazník, Daniel Němec
Účinkujú: Jiří Suchý, Jitka Molavcová, Ondřej Suchý, Jakub Suchý, Tamara Suchá, Vít Suchý, Adam Suchý, Karel Gott, Stanislav Štepka, Irena Zlámalová, Súbor divadla SEMAFOR
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 10. októbra 2019
Foto: CinemArt SK

Share/Save/Bookmark