ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Kniha obrazov (Le livre d´image)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Kniha9 resizeAk toto najnovšie dielo nestora svetového filmu Jean Luca Godarda Kniha obrazov označíme ako záležitosť pre cinefilov, je potrebné upresniť, že je vhodné výlučne pre sekciu vyznávačov emocionálno-intelektuálnej montáže všetkého, čo priamo, vzdialene  alebo len významovo súvisí so spektrom nálad a dojmov autora.  

Myslím si, že vhodným návodom k „čítaniu“ tohto filmu je Godardov okrídlený výrok: "Vo filme musí byť začiatok, stred a koniec, ale nie je dôležité v akom poradí. Tak ako v živote."  V Knihe obrazov sa dotýka predovšetkým Kniha resizekontextu významov súčasného sveta, vojen a násilia, terorizmu a islamského náboženstva. Skladá ho z obrazov vyňatých z hraných filmov, ale i dokumentov a zrejme i televíznej publicistiky. Tieto obrazy čiastočne výtvarne upravuje, ale i necháva v pôvodnej verzii. Sprevádza ich vlastným komentárom.

Hľadanie kľúča k interpretácii a nejakému zmyslu je čisto individuálnou záležitosťou, niečo diváka osloví viac, niečo menej. Štruktúra výpovede tohto druhu má najbližšie k poézii, a to angažovanej, vyzývavej, provokujúcej i útočnej, zdôraznenej Kniha2 resizemiestami i grafickou hrou so slovami i sloganmi. Godardove myšlienkové meandre sú komplikované a rozsiahle, mapuje ich obrazmi i slovami. Sníva i naviguje k zmyslu svojich rečníckych figúr: „ Keď chceme poučiť ľudí, musíme sa obrátiť na všeobecnú cnosť, ktorá sa nazýva láska k ľuďom.“ Obracia sa  predovšetkým k obsahom, súvisiacim s politickým spektrom a jeho dosahom na ľudské životy, ale tak, ako ich vníma bytostný Kniha3 resizerevolucionár s mantrou zmeny na perách i v srdci.

Jeho „pas do skutočnosti“  je dokladom cestujúceho po mnohých destináciách, imaginatívnych i reálnych. Pri sledovaní filmu sa divák pohybuje na hranici pojmov „pôsobí-nepôsobí“. Videné touto optikou na mňa najviac pôsobila záverečná časť filmu, ktorá sa odrazu zo značne úderných obsahov, vzťahujúcich sa k témam láska, vojna a násilie, obrátila k téme Východ – Západ , geograficko-kultúrnej osi, kde sa extrovertný kurz  zmiernil a naklonil do omnoho intímnejších priestorov Kniha4 resizevýchodnej mystiky. Hovorí o tom, že ľudia v Arábii sú duchovnejší, majú viac času premýšľať a obyčajný človek je schopný reflektovať oveľa hlbšie veci než je tomu na teritóriách ovládaných  výkonom a konzumom. Túto premisu síce Godard nerozvádza, ale impulz je to zaujímavý aj keď, samozrejme, okamžite napadnuteľný a spochybniteľný, pretože túžba a obdiv po materiálnych statkoch, sociálnom luxuse a mnohých iných ikonických znakoch Západu je predmetom nenávisti, ktorá mobilizuje do boja na obranu islámskych hodnôt a prikázaného životného štýlu. Komentuje múdro, s istou dávkou humoru: „ Tam, kde nič nie je, sa aj zlosynovia zmieria s nedostatkom“. Kniha5 resizeGodard sa tu vzdáva svojej dynamickej rétoriky a okúzľuje meditatívnymi obrazmi púšte, hypnotickej hudby a spevu zahalených krások. Pýta sa: „Môžu Arabi hovoriť? Môžu, ale len jemným a tichým hlasom.“  V žiadnom prípade to nie je reprezentatívna časť filmu, ale je pôsobivá a zaujímavá. Čítať sa dá selektívne, lebo v tomto filme zaznieva pre každého niečo. S vetou „ jazyk nebude nikdy reč“ sa dá aj v prípade tohto filmu len súhlasiť.


Kniha6 resizeGodard rozširuje svojimi neštandardnými filmovými postupmi žánrový register o formy, súvisiace s esejou, poetickou  agitkou venovanou chaotickému svetu, naplnenom konfliktami a násilím. Film je zároveň i reflexiou histórie filmu. Jeho výberové portfolio má široký rozsah a pre cinefilov slúži i ako test  znalostí pri identifikácii jednotlivých  scén.

Predchádzajúci film Zbohom jazyk nakrútil v roku 2014 a jeho „reč“ sa akosi bližšie dotýkala ľudskej každodennosti a bola Kniha7 resizemenej politická. Pri sledovaní podobných filmov je užitočné pripomenúť si zmysel príbehu, ktorý štrukturuje čas, logiku udalostí i situácií a z chaosu vnemov, dojmov a myšlienok konštruuje, kondenzuje model prístupný ľudskému vnímaniu. Godard v mnohom kopíruje reálny priebeh  všetkého, čo  „pláva“ v nás a okolo nás. Zachytáva ho svojou vlastnou metódou dekonštrukcie prijatých, overených foriem. Vytvára svoje vlastné, vytvorené pre všetkých, ktorí mu chcú rozumieť.

Kniha8 resizeKniha obrazov (Le livre d´image), Francúzsko, Švajčiarsko, 2018
Dĺžka: 84 minút
Scenár a réžia: Jean Luc Godard
Kamera: Fabrice Aragno
Strih: Jean-Luc Godard
Rozprávač: Jean-Luc Godard
Distribúcia: Film Europe Media Company
Premiéra v SR: 14. marca 2019
Foto: Film Europe Media Company

Share/Save/Bookmark