ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Trhlina

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Trhlina10 resizePo mimoriadne divácky úspešnej Čiare (2017), ktorá do kín prilákala vyše 330 000 divákov, prichádza do kín nový slovenský film režiséra Petera Bebjaka Trhlina. Trailer k filmu a búrlivé dialógy v médiách nám odhalili, že snímka vznikla ako adaptácia rovnomenného bestselleru spisovateľa Jozefa Kariku.

Príbeh o mysterióznych záhadách zmiznutia ľudí v pohorí Tribeč bol pôvodne napísaný ako televízna miniséria, no tvorcovia filmu usúdili, že atraktívny námet si zaručene zaslúži dlhšie spracovanie. Avšak, nás, filmových nadšencov, určite potešilo aj dvojhodinové preview. Ako to už pri filmoch napísaných podľa knižnej predlohy býva, väčšina Trhlina3 resizefilmových recenzentov a kritikov sa sústredí na komparatívne analýzy audiovizuálneho diela a prózy. Musí však divák za každú cenu poznať aj knižnú predlohu? Film disponuje situáciami, ktoré v knihe s určitosťou nenájdeme. Presne takou je línia násilného rozhovoru Igora so samotným autorom knihy Jozefom Karikom. Nezastávam však názor, že táto dejová línia je samoúčelná. Keďže nie každý divák musí byť nevyhnutne aj čitateľom predlôh, nemusí niektoré súvislosti odčítať. Práve preto snímku doplnili o túto dejovú líniu. Tá divákovi rozpráva, vysvetľuje a doplňuje informácie, o ktorých sa nedopočul z médií, ani si o nich neprečítal v knihe. Aj to je jeden z dôvodov, prečo si myslím, že film ako taký môže fungovať bez toho, aby si diváci prečítali knihu. V Trhline nájdeme aj niekoľko motívov zhodných s knižnou predlohou, ale čiastočne Trhlina5 resizepozmenených, aby snímka dramaticky fungovala. Dôležité však je, že tvorcovia príbeh do veľkej miery ponechali tak, ako ho čitatelia a diváci poznajú.

Ďalším zaujímavým aspektom Trhliny je pre laického diváka možno až priveľmi zložité (a možno nie) rozprávanie. Nechýba mu však nič, čo by sme nepoznali z úspešných amerických, respektíve zahraničných filmov. Preto oceňujem snahu Petra Bebejaka o „moderné“ prvky rozprávania, v zmysle akejsi symfónie obrazu, teda využívanie bohatého obrazového materiálu v podobe viac expozícií novinových výtlačkov, Trhlina8 resizepsychedelických stavov, prelínanie prítomnosti a minulosti, či reality a fikcie. Práve to je na tejto knižnej a filmovej historke zaujímavé. Nevieme, kde sa začína a kde končí realita, ani to, kde končí a na scénu nastupuje fikcia, výmysly, povery a bludy.

Trhlina v sebe skrýva aj takéto typické nolanovské pohrávanie sa s časom. V príbehu neexistujú hodiny, iba neurčitý čas. Dej je totižto zložený z časovej slučky, v ktorej sa stierajú hranice medzi skutočným a fantazijným. Postavy tak ostávajú azda navždy uzatvorené v časovom vákuu, s nemožnosťou presne rozlíšiť realitu od fikcie. Plynutie času v špecificky usporiadanom Trhlina2 resizeuniverze, akým je mysteriózny les, je reflektované prostredníctvom cuarónovských respektíve revenantovských záberov na široko rozsiahly porast. Spolu s neustále rozpohybovanou kamerou (Martin Rau) divákovi navodzujú pocit akéhosi bezčasia a obkolesenie prírodou zase nepokoj a blížiace sa nebezpečenstvo.

S momentmi prekvapenia, ktoré by v žánri, akým je mysteriózny thriller nemali chýbať, narábal režisér o niečo efektívnejšie ako s nimi pracoval v horore Zlo (2012). Napriek tomu, Trhline nechýbajú klasické hororové výrazové prostriedky ako odrazy a tiene, desivé lokácie v podobe opustenej vily, bývalého blázinca či lesa, postavy pomätencov, strašidelný Trhlina4 resizeprelud dieťaťa alebo šialenci, ale aj šokujúce situácie. Najexpresívnejším prostriedkom pre vytvorenie nálady dusivého napätia sa stáva dramatická hudba a práca s napätím.

A práve tieto aspekty, teda hudba a napätie, sú zodpovedné za nie veľmi kolísavé tempo filmu. Nevytvárajú pre film s prvkami hororu typickú dramaturgickú sínusoidu, kde sa strieda napätie a uvoľnenie, no pôsobí až priveľmi monotónne a až prehnane dramaticky. Divák je tak po celú metráž snímky doslova „bičovaný“ napätím pod nátlakom dramatického sound designu. Ten mu podvedome podsúva mimoobrazové zvuky praskajúcich stromov, sirén sanitiek a ambientný zvuk temna Trhlina7 resizečíhajúceho na hrdinov. Dôsledkom toho je absencia záverečnej katarzie, ktorá nie je vyvrcholením deja s výsledným oslobodením, ale kontinuálnym pokračovaním deja bez konca.

Naopak, s tajomstvom narába Peter Bebjak opatrnejšie. Mysteriózny thriller v sebe nesie niečo nevysvetliteľné a nadpozemské obohatené o kriminálnu zápletku. Postupne sa dozvedáme čoraz viac informácií, odhaľujeme spolu jedno tajomstvo Tribeča za druhým. Pátrame po nich, až sa, napokon, sami staneme súčasťou tohto tajomstva. No tajomstvo je divákovi vždy odhalené priskoro a nenechá ho dusiť sa vlastným strachom z toho, čo príde. Všetky scény s potencionálnou dávkou strachu prichádzajú o niečo málo skôr, Trhlina6 resizeakoby mali. Ide však iba o malý detail, ktorý výrazne neovplyvňuje kvalitu filmu.

Bebjakova snaha o experimentovanie a prinášanie doposiaľ neodskúšaných žánrov, čo je v konečnom dôsledku divácky úspešného filmu  pomerne vysokým vabankom. Ten sa tvorcom vždy môže, alebo nemusí páčiť. Trhlina sa na nič nehrá a už vôbec nikoho nezavádza. Je od začiatku propagovaná ako súčasť pripravovanej minisérie. Preto by si každý divák, ktorý sa rozhodne pozrieť si film Petra Bebjaka, mal uvedomiť, že jeho tempo bude, logicky, rozvláčne a epizodické. V konečnom dôsledku tvorcovia urobili to najlepšie, čo bolo v daných podmienkach možné realizovať.

Trhlina resizeTrhlina, SR, 2019
Dĺžka: 111 minút
Réžia: Peter Bebjak
Scenár: Tomáš Bombík (podľa predlohy Jozefa Kariku)
Kamera: Martin Rau
Hrajú: Matej Marušin, Mária Bartalos, Dávid Hartl, Tomáš Maštalír, Juraj Loj, Tomáš Mischura, Martin Šalacha, Emanuel Hason, Ondrej Hraška, Jaroslav Mottl, Ela Lehotská a ďalší
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 24. januára 2019
Foto: Continental film

Share/Save/Bookmark