Najnovší film kontroverzného argentínskeho režiséra pôsobiaceho vo Francúzsku Gaspara Noého môže jeho priaznivcov trochu zaskočiť. Jeho najznámejšie kúsky, uvedené aj v našich kinách, ako Zvrátený, Enter the Void alebo Láska majú unikátnu vizuálnu stránku a pôsobia v rámci nezávislej a nízkorozpočtovejšej tvorby pomerne výpravne a v tom najlepšom slova zmysle filmovo.

Všetko tu už bolo, povie si filmový recenzent neraz pri sledovaní nového repertoárového čísla kín. A pocíti radosť, ak je pôvodný nápad inovovaný s invenciou, alebo sklamanie, ak sa tento potenciál premárni. To je aj prípad českého filmu Ten, kto ťa miloval, ktorého slávnostná premiéra bola v Bratislave s účasťou delegácie deň po oslavách storočnice od vzniku Československa ako vôbec prvé verejné predstavenie nového diela.

Londýn, Anglicko. Štadión Wembley, 1985. Deň uskutočnenia First Aid, najväčšieho benefičného koncertu, kde okrem množstva iných interpretov vystúpil i Fredy Mercury s legendárnou kapelou Queen. Táto udalosť tvorí rámec neobyčajnej cesty svetoznámej kapely. V jednej veľkej retrospektíve cestujeme od počiatkov vzniku kapely a jej vystupovania v študentských baroch, cez nahrávanie prvého singla a mimoriadne úspešného svetového turné, až po rozpad a renesanciu kapely po už spomenutej charitatívnej udalosti.

Čo by nás lepšie naladilo na oslavu prichádzajúcich vianočných sviatkov, ako klasický príbeh spracovaný do filmovej podoby? Pre niekoho možno rutinne otravný marketingový ťah, pre iných zase príjemné naladenie sa na príchod zimy. Aj najkrajšieho sviatka v roku. November je skrátka obdobím, kedy sa presne takéto príbehy dostávajú na filmové plátna.

„Keď vyhrá izraelský film cenu na medzinárodnom poli, srdce sa vždy naplní hrdosťou a moja prirodzená túžba je podporovať a posilňovať izraelský úspech. Toto pravidlo má však jednu výnimku – keď je medzinárodné prijatie výsledkom sebabičovania a kooperácie s antiizraelským naratívom.“ Týmito slovami privítala izraelská ministerka kultúry Miri Regev udelenie Strieborného leva – Veľkej ceny poroty na vlaňajšom MFF v Benátkach filmu režiséra a scenáristu Samuela Maoza Foxtrot.

Po pozretí niektorých filmov v nás ostane iba určitý pocit. Väčšinou ide o taký, aký tvorcovia chceli, aby sme cítili. Inokedy zase o presný opak. V prípade snímky Jima Sharmana s rovnako nezvyčajným názvom ako je sám film The Rocky Horror Picture Show ide o naplnenie všetkého, čo si tvorcovia tejto adaptácie zaumienili. Podivuhodné. Farebné. A všetko tak trochu zvláštne známe.

V jednej z prvých scén filmu sa stretáva Marián Kuffa, populárny kňaz zo Žakoviec, protagonista filmu Všetky moje deti, so Stanom Čonkom, svojím vtedajším remeselne nadaným a spoľahlivým pomocníkom pri výstavbe jednoduchých domčekov v rómskej osade, aby tentoraz riešili problém s darovanou basou, ktorá sa opätovne ocitla v záložni, čo vznikajúcej rómskej hudobnej skupine spôsobuje problémy.

Billy Wilder patril nesporne medzi najväčšie legendy nielen amerického, ale aj svetového filmu. V jeho bohatej scenáristicko - režijnej kariére nakrútil v rozmedzí rokov 1943 až 1981 celkovo 26 filmov. Pričom ťažko hovoriť o nejakej autorskej vyčerpanosti aj v rokoch sedemdesiatych.

Slovenský režisér, scenárista a hudobný skladateľ Dušan Rapoš (1953) je známy zaujímavými filmovými dokumentmi, hudobnými divadelno-filmovými projektmi, ale najpopulárnejšou z jeho tvorby je určite séria filmov o „fontáne pre Zuzanu“. Menej sa vie, že v hranom filme debutoval v roku 1984  filmovou rozprávkou Falošný princ. Teraz sa  po rokoch prihlásil opäť titulom z tohto žánru, hudobnou česko-slovenskou  rodinnou rozprávkou Keď draka bolí hlava, ktorá je tematicky i premiérovo štylizovaná do obdobia osláv stého výročia vzniku Československa.

Diváci si možno meno talianskeho režiséra Mattea Garroneho zapamätali v súvislosti s filmami Gomorra a Reality Show. Aj v snímke Dogman zostal verný svojmu kritickému pohľadu na spoločnosť, ale napriek tomu, že je jeho prístup k ľuďom hlboko ľudský o to je konečné vyznenie šokujúcejšie.