ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Prebytočný človek (L´uomo in piu)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Clovek resizePrebytočný človek pred rokmi vystrelil divákmi najoceňovanejšieho súčasného európskeho režiséra Paola Sorrentina na vrchol filmového neba. Jeho debut je však iba vlažným nášľapom k jeho charakteristickému režijnému rukopisu badateľnému na jeho neskorších filmoch. Podobne ako v jeho ostatných filmoch aj Prebytočný človek rozpráva príbeh o frustrovanom mužovi.

Ten sa po strate svojho zamestnania, aj napriek urputnej snahe, nedokáže zaradiť do normálneho života. Neobyčajné na tomto príbehu je, že tento motív je zdvojený a jeho dvaja hrdinovia sú navyše aj menovci na vrchole svojej profesionálnej dráhy. Na jednej strane paralely máme úspešného speváka Antonia „Tonyho“ Pisapiu závislého na drogách, ktorý si každú voľnú chvíľu užíva s mladými slečnami, no a na strane druhej stojí vynikajúci futbalista Antonio Pisapia, športová hviezda so spočiatku stabilným partnerským zázemím.

Nebol by to Sorrentinov film, keby sa nezaoberal existenciálnou dilemou hlavného hrdinu. V komediálnej dráme Veľká Clovek2 resizenádhera sa jednalo o hľadanie zmyslu vlastnej existencie a zmierení sa s plynúcim časom starnúceho spisovateľa a novinára Jepa. Mladosť zase ponúkala náhľad do spomienok dvoch starých kamarátov Freda a Micka z filmovej brandže vo švajčiarskych kúpeľoch. Tí humorne komentujú svoje chradnúce telesné stránky pôsobiace priam groteskne pri pohľade na prekypujúci život všade navôkol vtelený do mladého herca či súčasnej Miss Universe. Rovnaké charaktery aj námet si Sorrentino vybral aj pred rokmi, keď nakrúcal svoju prvotinu. Prázdnota, osamelosť a opustenosť sú príznačné pre postavy Prebytočného človeka. A z nich pramení aj ich bytostný problém – neschopnosť začať od nuly. Nemohúcnosť zaradiť sa do normálneho života po náhlej a nešťastnej strate zaužívanej spôsobe obživy. Nemožnosť udržať pri sebe jedinú milovanú osobu.

V Prebytočnom človeku cítiť pre Sorrentina príznačné prvky jeho režijného rukopisu. Avšak, veľmi latentne a sú prekvapivo málo prepracované. Aj z jeho debutu je však jasné, že Sorrentino nepatrí k obľúbencom statických Clovek3 resizekompozícií, tradičných kamerových uhlov či verného zobrazovania plynutia času. Práve naopak, dlhé kamerové jazdy, rýchle strihové sekvencie a spomalené zábery sú jeho nástrojmi ako vytvárať filmové veľdielo. Najvýraznejšie je prepojenie medzi obrazovou a zvukovou, respektíve hudobnou, zložkou filmu. Už v počiatkoch svojej filmovej kariéry Sorrentino komponuje sekvencie jeho filmov ako hudobné videoklipy. Klipovitosť je vždy úzko spojená s využívaním slow motion a takýmto spôsobom režisér komponuje najdôležitejšie sekvencie svojich filmov – mimoriadne úspechy našich dvoch menovcov, rýchle zvraty v deji alebo aj úpadok ich kariéry. V rámci takejto obrazovo-zvukovej skladby je zaujímavá paralela s kanadským režisérom Xavierom Dolanom, ktorý akoby sa samotným Sorrentinom priamo inšpiroval, no intenzita tejto pracovne nazvanej klipovitosti je však odlišná. Zatiaľ čo v Sorrentinových filmoch je funkcia týchto sekvencií naratívna, upozorňuje na dôležité momenty v životoch hrdinov a Clovek4 resizeslúži ako prvok umožňujúci charakterizovať postavu. V Dolanových filmoch je ich funkcia estetická. Tieto sekvencie môžu vytvoriť samostatný celok bez toho, aby boli tieto spomalené zábery strihané na hudbu umiestnené do takého veľkého celku, akým je film.

Čo však Prebytočnému človeku v porovnaní s neskoršími Sorrentinovými filmami chýba je monumentalita komponovania záberov. Zatiaľ čo v jeho neskorších už vyššie spomínaných filmoch využíva architektúru prostredia a minimalizmus vybranej lokácie na charakterizovanie vnútorných pocitov hlavnej postavy, v jeho debute tento jav absentuje. Nie že by boli pocity osamelosti, zbytočnosti a prázdna hrdinov Prebytočného človeka menšie ako v iných filmoch Paola Sorrentina. Režisér jednoducho asi len ešte hľadal svoj režijný rukopis. Napriek tomu, že sa jedná o mimoriadne vydarený a kritikmi oceňovaný debut, v Prebytočnom človeku absentuje taký ten Sorrentinov povestný luxus z pohľadu na filmový záber, ale aj dômyselnejšia práca s tempom, ktoré je v rámci filmografie tohto talianskeho režiséra zvykne byť do detailov prepracovaná.

Cloveknakrucanie resizePrebytočný človek (L´uomo in piu), Taliansko, 2001)
Dĺžka: 100 minút
Scenár a réžia: Paolo Sorrentino
Kamera: Pasquale Mari
Strih: Giorgio Franchini
 Hudba: Pasquale Catalano
Hrajú: Toni Servillo, Andrea Renzi, Antonio Bruschetta, Monica Nappo, Nello Mascia Peppe Lanzetta, Stefania Braca, Marzio Honorato, Nicola Giuliano, Alfonso Postiglione, Vincenzo Pirozzi a ďalší
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 19. júla 2018
Foto: Film Europe

Share/Save/Bookmark