ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Reality Show (Reality)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Show resizeTalianskeho režiséra Mattea Garroneho preslávila adaptácia kontroverznej knihy Roberta Saviana s názvom Gomora, zaoberajúca sa fungovaním neapolskej mafie, nevynímajúc ani jej dopad na tamojšiu mládež. Jej dosah na „trafené husy“ znamenal pre spisovateľa vynútené non-stop stráženie ochrannými zložkami.

Garroneho, naštastie, nič podobné nepostihlo, i keď jeho rovnomenný film z roku 2008 oboznámil s tematikou, vďaka širokej distribúcii, ešte väčšie spektrum ľudí. A tak, okrem iného, mohol štyri roky po premiére Gomory prísť s ďalšou „reality show“ zo súčasného Talianska, tento raz však z podstatne umiernenejšieho prostredia takzvaných Show12 resizejednoduchých ľudí a ich každodennosti, stále však v perimetri veľkomesta spod Vezuva. Jej názov je Reality Show.

Luciano Ciotola je pomerne šťastný chlapík žijúci so svojou manželkou Máriou a troma deťmi na stredne veľkom námestí v starom meste v Neapole. Vlastní malý obchod s rybami a pomerne sa mu darí. Jeho manželka predáva dizajnovo veľmi svojsky pôsobiace kuchynské roboty, pričom spoločne s Lucianom sa dostávajú s ich kšeftovaním zrejme niekde až za hranicu zákona. Okolo rodinky sa večne motá široké príbuzenstvo a ,samozrejme, aj obyvatelia celého námestia, pretože sa tu ocitáme na mieste, kde sa v tom dobrom zmysle Show3 resizeslova zakonzervoval čas a ľudia sa spolu ešte stretávajú, rozprávajú na ulici a pomáhajú si, keď sa niekto ocitne v núdzi. Alebo fandia svojmu susedovi, ak sa zúčastní konkurzu súťaže Big Brother a postúpi do ďalšieho kola v Ríme. Podobný osud postretne aj Luciana a ten potenciálnej účasti v zlatej televíznej klietke podriadi všetko svoje úsilie. Možno až príliš, ale podrobnosti jeho začínajúcej obsesie by nebolo férové vopred prezrádzať.

Garrone tak aj po Gomore pokračuje v observácii jednej konkrétnej zložky spoločenskej vrstvy, pričom k tomu využíva do detailu premyslené a tému podporujúce štylistické prvky. Sledujeme dlhé, krúživé a pomalé kamerové jazdy, stalkujúce Show2 resizesvoje postavy ako diváci doma na obrazovkách ľubovoľnú reality show. V jednej kamerovej jazde sa tak často vystrieda viacero postáv a ešte väčšie množstvo prvkov mizanscény. Polodokumentárny štýl Reality Show film viac približuje samotnému médiu, na ktoré Garrone vo svojom názve odkazuje a o ktoré tu primárne pôjde, ale nakoniec v trochu odlišnom zmysle, aké by divák vopred očakával. Dlho po začiatku nie je vôbec jasné, ak si náhodou o snímke nič neprečítate, napríklad ani názov, o čom celý dej bude. Začíname dlhou sekvenciou gýčovej rozmarnej talianskej svadby, pripomínajúcu podobnú scénu z Krstného otca a až po dlhých minútach rozpoznávame hlavné postavy a postupne si zatrieďujeme do príbuzenských a pracovných Show11 resizevzťahov aj ostatné svojrázne figúrky.

Režisér bezpochyby nadväzuje svojim starším dielom, dostávajúcim sa však  po uvedení na Medzinárodnom filmovom festivale v Bratislave v roku 2012 až tento rok do slovenských kín, na obdobie talianskeho neorealizmu. A pridáva doňho aj živelnosť ďalšieho velikána talianskej kinematografie druhej polovice minulého storočia, Federica Felliniho. Okrem uveriteľného vykreslenia života „obyčajných“ ľudí v talianskom veľkomeste, ale ďaleko od moderných štvrtí, sa na myseľ prederie aj jeho dielo Ginger a Fred, zaoberajúce sa pozadím Show4 resizefungovania televízie ako čisto komerčného subjektu plného rôznych gýčových serepetičiek. Reality Show ide na vec predsa len trochu inak, bez nostalgie, zámer vykresliť „Veľkého brata“ ako prostriedok na ohlupovanie ľudí nereálnymi ilúziami prchavej popularity a prchavosti, ale spĺňa svoj kritický účel.

Garronemu nakoniec ide oveľa viac o svoju hlavnú postavu a jej milujúce okolie ako o sžieravejšiu kritiku médií. Lucianova ilúzia je implicitne prirovnávaná k náboženskej obsesii, koniec koncov všetci vieme, že televízia je už desaťročia novým náboženstvom a rôzne reality show sú jej vlajkovými Show7 resizenosičmi. Film však ponúka širšie spektrum podnetov na zamyslenie. Porovnanie tradičného fungovania talianskej rodiny s individualistickou modernitou, bezprostrednosť s falošnou morálkou, zotieranie hranice medzi zdravou priebojnosťou a chorobnou posadnutosťou a odkazovanie na taliansku kinematografiu. Reality Show už v roku 2018 nie je tak aktuálne ako bola pred šiestimi rokmi, relácie typu Big Brother, alebo u nás Vyvolení, majú svoje obdobie dávno za sebou, čo je však len ďalším dôkazom prchavosti a nestálosti tohto audiovizuálneho fastfoodu a vlastne filmu dodáva ešte ďalší myšlienkový rozmer.

Show9 resizeReality Show (Reality), Taliansko, Francúzsko, 2012
Dĺžka: 115 minút
Réžia: Matteo Garrone
Scenár: Matteo Garrone, Massimo Gaudioso
Kamera: Marco Onorato
Strih: Marco Spoletini
Hudba: Alexandre Desplat
Hrajú: Aniello Arena, Loredana Simioli, Claudia Gerini, Nando Paone, Nunzia Schiano, Giuseppina Cervizzi, Raffaele Ferrante a ďalší
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 19. júla 2018
Foto: Film Europe

Share/Save/Bookmark