ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Môj syn (Mon garçon)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Syn4 resizeGuillame Canet hrá v najnovšom filme Christiana Cariona Môj syn zúfalého otca snažiaceho sa za každú cenu nájsť svojho uneseného malého syna skôr, ako bude úplne neskoro. Zdá sa vám tento príbeh známy? Od 96 hodín francúzskeho režiséra Pierra Morela, cez Zmiznutie Denisa Villeneuvea, až po nedávno odpremiérovaný film Na doraz Luisa Prieta vzniklo za posledných pár rokov niekoľko filmov s ústrednou témou bezmocného rodiča, ktorý ide za hranicu svojich možností, aby zabránil fatálnemu osudu svojho dieťaťa.

V poradí štvrtá spolupráca tvorivej dvojice Carion – Canet sa začína, doslova, in medias res. Tragédia sa už stala a rodičia sú postavení pred hotovú vec. Môj syn je desivou víziou otca, ktorý nie vždy koná dobro, len aby dal svoju Syn2 resizeodcudzenú rodinu opäť dohromady. Jeho vytrvalosť je reflektovaná v niekoľkých dňoch a v 84 filmových minútach, keď Julien jazdí v zajatí rozľahlých francúzskych zasnežených kopcov po stopách neznámeho páchateľa a svojho strateného syna. Prázdne lokácie symbolicky reflektujú prázdnotu po strate syna. Absenciu (takmer) akýchkoľvek dôkazov a nemožnosť pomôcť vlastnému dieťaťu. Julien prichádza na miesto, kde sa Mathys stratil, rozpráva sa s dozorcami detského tábora, so svojou ženou i je priateľom a preberá úlohu vyšetrovateľa večne stanujúcej a z miesta na miesto prestupujúcej polície. Prichádza na niekoľko faktov, ale vie, že nemá zmysel spoliehať sa na strážcov zákona. Ani na svoju Syn3 resizeženou Marie. Preto im zadržiava dôležité informácie. Kto je tým pádom najviac podozrivým?

Vina Juliena je evidentná. Zanechal svoju rodinu, lebo šiel za vidinou lepšieho života a, pravdepodobne, i kariérneho rastu vo veľmi nešpecifikovanej firme, zahalenej istou dávkou tajomstva na Blízkom Východe. Prostredníctvom domácky nakrútených videí a bleskových reminiscencií sa opätovne snaží nadviazať chýbajúce spojenie so svojím synom. Opakovaným detailným prezeraním videí prichádza na niekoľko drobných odchýlok v Mathysovom správaní. Záznamy sa stávajú aj ústrednými dôkazmi o spáchaní zločinu. Nachádza možných Syn6 resizezločincov medzi tými, ktorí nimi, zdá sa, nie sú. Aj keď určité motívy by aj naozaj mohli mať. Zo zúfalého otca sa postupne stáva dychtivý lovec všetkých potenciálnych vinníkov. Avšak, nie ako v akčnom americkom thrilleri. Julien sa v momente nepremení na cvičeného zabijaka, snipera, dokonca, neovláda ani žiadne východoázijské bojové umenie. Skrátka, koná improvizovane a s veľkou dávkou šťastia. Práve tento aspekt je na hlavnom protagonistovi mimoriadne sympatický. Nevie, čo má alebo nemá robiť. Len vytrvalo nasleduje svoje základné rodičovské inštinkty. Jeho najväčšou zbraňou ostáva obyčajná Syn13 resizeľudská vlastnosť, akou je pudovosť, lesť a… golfová palica.

Prečo som sa v tejto recenzii rozhodla dať toľko priestoru hlavnému protagonistovi? Pretože snímka Môj syn určite nie je o naratívnej dokonalosti. Carion sa namiesto sústredenia na kontinuitu filmu, formálne či štylistické prostriedky zameral na prienik do psychológie hlavného hrdinu. Juliena umiestnil do hraničnej životnej situácie, pričom ho necháva tápať. Vyčkáva, akým spôsobom sa s ňou vysporiada, až kým nenájde cestu, Syn5 resizeako krízu vyriešiť. V tomto prípade, je to práve Canet, ktorý drží snímku pohromade. Nevýrazná postava spočiatku lajdáckeho, ale milujúceho otca nadobúda nový rozmer. Ambivalentnosť. Zo Juliena sa stáva temná osoba s tajomstvami. Zúrivosť prameniaca z beznádeje ho ženie neustále vpred. Aj keď je dejová línia s únoscami do značnej miery nedokonalá a dramaturgicky na niekoľkých miestach škrípe, Canetova (možno) improvizácia ju opäť sceľuje a divák zostáva fixovaný Syn7 resizena Julienovu snahu zachrániť svojho syna.

Najlepším výrazovým prostriedkom pre vyjadrenie znepokojenia i nepríjemného pocitu z toho, že je už na záchranu neskoro, je hudba. Nenápadný ambient vytvorený z tichých basových tónov a občasné konvenčné tikanie ručičiek hodín takmer nevnímame. Splýva s dejom i prostredím a vynikajúco dotvára prácu s napätím, rytmom, dynamikou i Syn7 resizeuvoľnením. Film funkčne rozohráva s divákom i svojou postavou „hru na mačku a myš“. Hudba je tiež výborným prostriedkom upozornenia, že na pozadí celého príbehu číha bližšie neurčené zlo. Respektíve, zločinec. Kto je však únoscom? Rodič(ia)? Priateľ? Niekto neznámy? Všetko sa dozvieme v závere filmu. Teda, v rámci súčasnej štylistiky otvorených koncov a nedopovedaných motívov, takmer všetko. Ale verte, že nejde o snímku s tradičným hollywoodskym klišé – happy endom.

Syn resizeMôj syn (Mon garçon), Francúzsko, Belgicko,  2017)

Dĺžka: 87 minút
Réžia: Christian Carion
Scenár: Christian Carion, Laure Irrmann
Kamera: Eric Dumont
Strih: Loic Lallemand
Hudba: Laurent Perez del Mar
Hrajú: Guillaume Canet, Mélanie Laurent, Marc Robert, Antoine Hamel, Christophe Rossignon, Laure Irrmann, Olivier de Beonist, Lino Papa, Tristan Pages a ďalší
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 19. apríla 2018
Foto: Film Europe

Share/Save/Bookmark