ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Srdečne vás vítame (A bras ouverts)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Srdecne2 resizeKeď sme v októbri 2014 vo Filmpresse.sk recenzovali komédiu francúzskeho režiséra Philippa de Chauverona (1965) Čo sme komu urobili, vyslovili sme nádej, že týmto svojím piatym filmom a dvanástym scenárom o katolíckej konzervatívnej rodine so štyrmi dcérami, v ktorej živote sa odrážajú klady i zápory multikultúrnej spoločnosti, konečne prerazí na európskom trhu. Prognóza sa splnila, na Chauveronovu ďalšiu komédiu Srdečne vás vítame (2017) už publikum ide na istotu, vo Francúzsku ju od aprílovej premiéry videlo viac ako milión divákov, a tak nečudo, že premiéra v bratislavskom kine bola zaplnená do posledného miesta.

Ťahákom je nesporne popri mene režiséra a spoluscenáristu aj hlavný predstaviteľ, výrazný francúzsky komik Christian Clavier, ktorý si v novom filme pribral aj post jedného z producentov. Kým v snímke Čo sme komu urobili Srdecne4 resizehral zúfalého otca štyroch dcér, z ktorých každá si vyberie netradičného partnera zo širokého spektra multikultúrnej society (Žida, Araba, Číňana a černocha), čo je zdrojom napätia i humoru, v novom filme Srdečne vás vítame zúžil Chauveron pozornosť na spolužitie Rómov a „gadžov“. Clavier tu vytvoril postavu spisovateľa, vysokoškolského pedagóga a špičkového intelektuála ľavicovej orientácie Jeana-Etienna Fougerola, odtrhnutého od reality, ale plného fráz o humanizme, tolerancii a potrebe pomáhať. (Niektoré zlé jazyky na internete tvrdia, že ide o paródiu na známeho francúzskeho filozofa, spisovateľa a aktivistu Bernarda-Henriho Lévyho, známeho svojimi článkami aj z našich médií, vyhláseného kritika marxizmu, totalitarizmu a multikulturalizmu, čo je termín, ktorý sám zaviedol. ) Keď ho v televíznej besede o novej knižke vyprovokuje mladý pravicový oponent Barzach (Marc Arnaud) slovami o pokrytectve a Srdecne3 resizenesúlade teórie s praxou, rozčúlený Fougerole v snahe zachovať si tvár dá verejný prísľub, že ubytuje vo svojej vile rómsku rodinu v núdzi, a ihneď oznámi adresu. Hostia, rumunskí Rómovia, vedení charizmatickým Babikom (Ary Abittan, ktorý hral v predchádzajúcej komédii postavu židovského zaťa) sa v hojnom počte aj s karavanom, rodinným bláznom a prasaťom dostavia ešte ten večer.  

Keďže film je založený na anekdote, na rozvinutie do podoby celovečerného diela potreboval okrem hlavnej aj vedľajšie línie. Tú romantickú tvorí rodiaca sa prvá láska medzi rómskou dievčinou, Babikovou strednou dcérou Lulughiou  (pekná, ale herecky nevýrazná Nikita Dragomir) a Fougerolovým jediným synom Lionelom (Oscar Berthe), ktorého naivné nadšenie z napĺňania ideálov o rovnosti a bratstve všetkých ľudí vyplýva buď z teenagerského veku alebo z lásky. (Najskôr z oboch.) Srdecne5 resizeDve nepodstatnejšie a v kontexte filmu nie celkom konzistentné línie tvoria pokus o erotické dobrodružstvo medzi Jeanom-Etiennom a jeho žiačkou, nadšenou odborárkou Isabellou, a manželkina snaha o pomstu rovnakého kalibru s príslušníkom Babikovho klanu Erwanom Berrutom (Cyril Lecomte), o ktorom v priebehu deja vysvitne, že nie je rumunský Róm, ale Francúz z Marseille, že to on inicioval nájazd na vilu Fougerolovcov a že svoju nevyčerpateľnú mužnosť tiež len predstiera. Pri napĺňaní týchto vedľajších motívov sa ľahká komédia mení na málo uveriteľnú frašku, s dramatickými výbuchmi aktérov a hysterickým behaním po schodoch, paralelne s úbytkom humoru i jeho úrovne.

Film je založený na predsudkoch a stereotypoch, ktoré sa Srdecne8 resizedotýkajú predovšetkým Rómov (označenie Cigáni ich uráža), ich rodinnej hierarchie s dominantným otcom, ktorý odmeňuje, no častejšie trestá, spôsobu života a obživy žobraním či kradnutím, správania k „bielym“, v ktorom sa stále silnejšie presadzuje dotieravosť až agresivita. Fougerolovci, Jean-Etienne a najmä jeho manželka Daphné (Elsa Zylberstein), ktorá sa hrá na avantgardnú výtvarníčku, no ich indický sluha Ravi potichu nazýva jej diela strašnými čmáranicami, kmitajú neustále v dvoch polohách. Šokovaní nájazdom neželaných hostí sa snažia vyrovnať s novou (dúfajúc, že dočasnou) situáciou, prejaviť pohostinstvo, toleranciu a ústretovosť, no paralelne s Srdecne6 resizerozpínavosťou Babika a jeho bandy vypadúvajú z tejto roly, ukazujúc svoju pravú tvár malomeštiakov, ktorí si najviac zo všetkého želajú pokoj a márne privolávajú ideály mladosti. Proti prefíkanému Babikovi nemajú šancu. Pokojne, s úsmevom nimi manipuluje, zaberajúc čoraz väčší priestor v ich súkromí, vo vile a jej veľkolepej záhrade, ktorá sa mení z tichého estetického miesta na hlučný cigánsky tábor. Možno práve tieto sekvencie filmu vyvolali vo Francúzsku diskusiu o údajnom rasizme diela, ktoré sa, podľa môjho názoru, iba dokázalo otvorene, bez barličiek politickej korektnosti, pozrieť na etnikum, ktorého začlenenie do majoritnej spoločnosti je obrovským a dosiaľ neriešiteľným problémom mnohých európskych štátov vrátane Slovenska.

SRdecne10 resizeVo filme je niekoľko zaujímavých detailov, ktoré dokresľujú základnú tematiku diela. Napríklad indický sluha Ravi (Armen Georgian), prejav novokolonializmu, ako tvrdí Jean-Etiennova literárna agentka, si voľká vo svojom podradenom postavení, odmieta oslovovať pánov krstnými menami, ale odmieta aj slúžiť rómskym „hosťom“, ba neznáša ani len myšlienku na ich spoločný indický pôvod. Na rozdiel od svojich zamestnávateľov si dokáže zachovať dôstojnosť a so vztýčenou hlavou odchádza k novému pánovi – Fougerolovmu literárnemu súperovi a politickému protivníkovi Barzachovi (ktorý je, mimochodom, napriek kritike inakosti sám homosexuálom...). Keď sa Babik dostatočne zabýva v hostiteľskom dome, začne Srdecne7 resizesa pokladať za jeho spolumajiteľa, odmieta vpustiť svojho zúfalého bratranca a dokonca  osádza na plote sklené črepiny v snahe sťažiť prístup prípadným zlodejom.

Rozdiely a odlišnosti v pôvode, vzdelaní, kultúrnosti, zvykoch a správaní dvoch nerovnocenných segmentov francúzskej spoločnosti, ako ich zobrazuje Chauveronov film, sú príliš výrazné na to, aby sa dali zladiť bez veľkých problémov a dlhej trpezlivej práce. Traja scenáristi, režisérov dvorný spolupracovník Guy Laurent, Marc de Chauveron a Philippe de Chauveron sa o to pokúsili rovnakým spôsobom, ako v predchádzajúcej komédii: záverečnou rozšantenou svadbou, tentoraz v rumunskej osade, kde sa medzi alkoholom, jedlom a rytmickou hudbou balkánskeho typu opojenými SRdecne12 resizesvadobčanmi iluzórne stierajú rozdiely i konflikty a všetci splývajú v ošiali „dňa radosti“. Vo filme áno, ale v realite? Navyše Babikove plány napísať bestseller a za honorár si kúpiť dom v susedstve Fougerolovcov veští pre francúzsku rodinu permanentné komplikácie, čo jasne vyjadruje výraz Jean-Etiennovej tváre... Herecký výkon Christiana Claviera je opäť brilantný, presvedčivý v celku i detailoch, pričom pozoruhodné sú bleskové zmeny mimiky, keď pod vplyvom nejakej novej udalosti vypadúva z naordinovanej roly všeobjímajúceho humanistu a s veľkým úsilím sa do nej vracia. Ary Abittan ako Babik je jednostrunnejší, hoci v podtexte jeho bezprostrednosti cítiť prefíkanosť a veľkú vypočítavosť. Rómsku spontánnosť, prejavujúcu sa aj pri nedokonalom speve, tanci a pohyboch, hyperbolizuje až do trápnosti. Else Zylbersteinovej sa nepodarilo vybudovať celistvú postavu Daphné, žijúcej v tieni úspešnejšieho manžela a podriaďujúcej všetko jeho Srdecne9 resizekariére. Ostatné postavy tvoria pestrý komparz, pozadie najmä pre exhibujúcu dvojicu mužských hviezd.

Malý, ale dôležitý problém je spätý s názvom a prekladom filmu. Do našich a českých kín sa dostáva v rovnakom čase pod titulom Srdečne vás vítame, Angličania použili With Open Arms, čo je doslovný preklad francúzskeho názvu, z čoho zrejme vychádzala aj autorka českých titulkov, ktorá hovorí o náruči dokorán. Z toho vznikla Jean-Etiennova prezývka „Dokorán“, v dialógoch prednostne a hojne frekventovaná, ktorá neladí s názvom jeho knihy ani komédie. Nuž, v distribúcii sa stávajú aj horšie veci. Zrejme väčšina divákov si túto nezrovnalosť nevšimne a bude sa zabávať na vtipných dialógoch, napísaných s povestným francúzskym šarmom, aspoň tak spontánne, ako premiérové publikum v bratislavskom kine.

Srdecne11 resizeSrdečne vás vítame (A bras ouverts), Francúzsko, Belgicko, 2017
Dĺžka: 92 minút
Réžia: Philippe de Chauveron
Scenár: Guy Laurent, Marc de Chauveron, Philippe de Chauveron
Kamera: Philippe Guilbert
Strih: Philippe Bourgueil
Hudba: Hervé Rakotofiringa
Hrajú: Christian Clavier, Ary Abittan, Elsa Zylberstein, Cyril Lecomte, Nanou Garcia, Oscar Berthe, Mirela Nicolau, Nikita Dragomir, Inan Cicek, Armen Georgian, Marc Arnaud a ďalší
Distribúcia: CinemArt
Premiéra v SR: 27. júla 2017
Foto: CinemArt

Share/Save/Bookmark