ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Dušan Hanák oslávi jubileum necenzurovanou verziou filmu 322

Lumierelogo resizeVýznamný slovenský režisér Dušan Hanák sa v piatok 27. apríla dožíva 80 rokov. Jeho okrúhle jubileum si Kino Lumière pripomenie projekciou celovečerného debutu 322 z roku 1969, za ktorý získal Veľkú cenu na Medzinárodnom filmovom festivale v Mannheime. Pôjde o výnimočné uvedenie pôvodnej, necenzurovanej verzie filmu za osobnej účasti režiséra. Projekcia sa uskutoční v pondelok 30. apríla 2018 o 19.00 hod., je otvorená aj pre verejnosť a organizuje ju Slovenský filmový ústav a Slovenská filmová a televízna akadémia.

Film o živote, hľadaní šťastia a miesta medzi ľuďmi rozpráva príbeh človeka, ktorý cez hrozbu nevyliečiteľnej choroby prehodnocuje svoj život, hodnoty a ideály. Chápe svoju chorobu ako trest za svoje nehumánne činy v 50. rokoch. V životnej kríze a v pokuse o vlastnú očistu naráža v kontakte s realitou na bariéru ľahostajnosti, nezáujmu, individuálneho aj kolektívneho sebectva. So svojou chorobou aj životom sa však musí vysporiadať sám. „Literárna DusanHanak resizepostava kuchára Lauka nemala žiadne politické pozadie. Prišiel som s motívom viny hlavného hrdinu, ktorý sa kedysi angažoval v čistkách a v akcii združstevňovania a zaujal ma rozpor, že táto postava by mohla byť dobrým človekom...,“ spomína na film Dušan Hanák. „Pomáhal mi pri tom aj môj silný osobný pocit relativity hodnôt. Navyše, v tom období sa akosi nehodilo, aby vo filme mladého režiséra bol ústrednou postavou komunista. Moji kolegovia z novej vlny mali rovnako ako ja iné kritérium hodnôt – boli sme zameraní na život autentických ľudí z ulice a stranícki funkcionári k nim nepatrili,“ povedal Hanák pred pár rokmi pri vydaní filmu 322 na DVD nosiči.

V Kine Lumière sa premietne pôvodná, necenzurovaná verzia filmu, ktorú Slovenskému filmovému ústavu  poskytol priamo festival v Mannheime. Režisér Dušan Hanák si na jeho uvedenie na festivale v roku 1969 spomína v pripravovanom rozhovore do májového čísla mesačníka Film.sk. „Krabice s filmom, prikryté šatami, previezla cez hranice v kufri svojho auta pani Vaillant, riaditeľka MFF v Mannheime. Na tom festivale chceli mať svoje filmy mladí režiséri z celého sveta. Pani Vaillant odmietla vyhovieť žiadosti vedenia Československého filmu, aby bol 322 vyradený zo súťaže. Film získal Veľkú cenu 322 resizea vybrali ho do sekcie Týždeň kritiky v Cannes,“ hovorí Dušan Hanák. Pôvodná verzia z Mannheimu sa premietne aj vďaka tomu, že „v Mannheime si podľa platných regúl ponechali slovenskú kópiu filmu 322 vo svojom archíve. V období zverejnenia Charty 77 bola uvedená v oficiálnom programe disidentského ročníka MFF v Benátkach. Festival v Mannheime v priebehu normalizácie upozorňoval aj v rozhlasových vysielaniach Slobodnej Európy na diskrimináciu režisérov československej novej vlny,“ dodáva.

Režisér a scenárista Dušan Hanák po absolvovaní štúdia réžie na pražskej FAMU pracoval od roku 1965 v Štúdiu krátkych filmov a od roku 1968 v Štúdiu hraných filmov v Bratislave. Nakrútil dvadsať  krátkometrážnych dokumentárnych filmov Artisti, Učenie, Výzva do ticha (všetky 1965), Prišiel k nám Old Shatterhand (1966), Omša (1967), Deň radosti (1972) a ďalšie, ktoré získali významné domáce i zahraničné ocenenia v Oberhausene, Montevideu, na Bienále mladého umenia v Paríži a na mnohých ďalších festivaloch. Dlhometrážne filmy začal nakrúcať až po okupácii Československa, pričom viaceré z nich boli po svojom vzniku zakázané. „Možno som bol jediný režisér v Československu, ktorému v rôznych obdobiach normalizácie dali do trezoru tri filmy, ak nehovorím o tých krátkometrážnych,“ spomína si režisér vo Film.sk na možnosti doby, v ktorej jeho filmy vznikali. „V minulom režime bolo najťažšie presadiť to, o čom všetci vedeli a nesmelo sa o tom hovoriť. V postavách mojich filmov je zakotvená túžba po slobode, možno preto ich zakazovali.“

Hanákov dlhometrážny dokumentárny film Obrazy starého sveta (1972) o ľuďoch žijúcich na okraji civilizácie, ktorý dodnes patrí k najviac uvádzaným slovenským filmom copyrightovo viazaným na SFÚ, sa premietal až po sedemnástich rokoch v trezore. Získal nomináciu na Oscara, festivalové ocenenia Zlatý sestercius v Nyone, Grand Prix v Mníchove, Alcan Prize v Montreale, Cenu Don Quijote, Cenu Asociácie losangeleských filmových kritikov za najlepší dokumentárny film a celý rad ocenení. Medzinárodný úspech získali aj jeho hrané filmy Ružové sny (1976) a ďalší zakázaný Hanákov film Ja milujem, ty miluješ (1980), ktorý bol uvedený až po ôsmich rokoch od svojho vzniku na MFF v Berlíne, kde získal Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu. V roku 1995 nakrútil Hanák svoj druhý dlhometrážny dokument Papierové hlavy o vzťahu občana a moci, za ktorý získal hlavnú cenu Golden Spire na MFF v San Franciscu.  Retrospektívy jeho filmov sa konali v San Reme, La Rochelle, Châteauroux, Paríži, Berlíne, Lipsku, Chicagu, v Múzeu moderného umenia v New Yorku a v mnohých amerických mestách a univerzitách.

Projekcia filmu 322 v Kine Lumière pri príležitosti Hanákovho jubilea sa uskutoční za jeho osobnej účasti a ako predfilm sa premietne filmová feéria o „nájazde“ cudzincov do našej domoviny a problémoch s nimi Prišiel k nám Old Shatterhand (1966), pri ktorom sa Hanák podľa vlastných slov po prvýkrát stretol s cenzúrou. „Počas jeho premietania na festivale v Karlových Varoch sa ozývali salvy smiechu, ale nesmel byť ocenený, aj ho stiahli z distribúcie,“ hovorí.

Slávnostné „laudatio“ režisérovi prednesú scenárista a spisovateľ Dušan Dušek a režisér a herec Juraj Nvota. Počas večera sa uskutoční aj krst aktuálne vydaných DVD nosičov Hanákových filmov Tichá radosť (1985) a Súkromné životy (1990). Od 30. apríla 2018 do konca mája bude v Kine Lumière inštalovaná výstava Hanákových fotografií.

ňPočas svojho života získal Hanák viacero ocenení. V roku 2004 bol ocenený štátnym vyznamenaním Pribinov kríž I. triedy „za mimoriadne významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky“, v roku 2006 získal Cenu za celoživotné dielo (Award to the Career) na Medzinárodnom filmovom festivale umeleckých filmov v Bergame, v roku 2011 Cenu Stredoeurópskej iniciatívy za celoživotné dielo na filmovom festivale v Terste a v roku 2014 Cenu za výnimočný prínos svetovej kinematografii na 18. medzinárodnom filmovom festivale v Sofii. V minulosti bol aj predsedom Asociácie slovenských filmových režisérov, zakladajúcim prezidentom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie a pôsobil aj ako pedagóg na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave.

Share/Save/Bookmark