ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Kameru 2017 za celoživotné dielo získa Igor Luther

ASKlogo resizeCenu Kamera 2017 za celoživotné dielo získa “najsvetovejší zo slovenských kameramanov” Igor Luther. Jeho filmy Kristove roky, Postel a oscarový Plechový bubienok uvidia diváci Kina Lumiere na konci mesiaca. Druhé ocenenie mimo súťaže, Cenu za technologický prínos si prevezme kameraman Ivan Puťora za odborný a vedecký prínos do kameramanskej profesie.

Rovnomennú súťaž vyhlásila už po ôsmy raz Asociácia slovenských kameramanov (ASK), prihlásených je 102 audiovizuálnych diel. “Je to veľké prekvapenie, že si na mňa niekto spomenul, a sú to moji kolegovia, kameramani, s ktorými mám srdečný vzťah. A koľko ich je za celú tú dobu, od čias Koliby, to sa nedá ani spočítať. Ale samozrejme sú to dôležité postavy ako Dodo Šimončič a Stano Doršic a tak ďalej. Sú to priateľské vzťahy, ale keďže žijem v cudzine, nemám s nimi až také styky, aké by som chcel, ale rád by som ich oprášil. Snáď sa mi to podarí. Teším sa domov,” povedal IgorLuther2 2kameraman Igor Luther (1942), absolvent odboru kamery na pražskej FAMU. Už počas štúdia spolupracoval s režisérom Elom Havettom a Jurajom Jakubiskom. Ich spolupráca vyvrcholila filmami Kristove roky (1967) a Vtáčkovia, siroty a blázni (1969). Začiatkom 70. rokov emigroval a natrvalo sa usadil v Nemecku, kde spolupracoval s predstaviteľmi mladého nemeckého filmu.  S režisérom Volkerom Schlöndorffom nakrútil Oscarom ocenený film Plechový bubienok (1979) a film Služobníčkin príbeh (1990) a s Andrzejom Wajdom drámu Danton (1983). Koncom 90. rokov sa pracovne vrátil do Prahy, kde nakrútil film Postel (1998) režiséra Oskara Reifa. S bratom, režisérom Miloslavom Lutherom, nakrútil v roku 2009 hraný film Tango s komármi a v roku 2014 hraný film Krok do tmy.
“Igor Luther získava túto cenu za prínos nielen do československej, ale svetovej kinematografie. Už ako študent bol pri tom najväčšom zdroji inšpirácie na FAMU, kde prežil spolu s Havettom a Jakubiskom obdobie kreatívnej slobody. Filmy, čo vtedy robili, nakrúcali možno s väčšou slobodou ako my dnes. Bol pri zrode modernej kinematografie až sa dostal k svetovým špičkám,” povedal prezident ASK, kameraman Noro Hudec.

Členovia asociácie odovzdajú Cenu za technologický prínos kameramanovi Ivanovi Puťorovi (1935). “Ivan Puťora svojou prácou na poli vývoja a realizácie testovacích obrazcov pre filmové a televízne kamery v celosvetovom meradle prispel k obohateniu odborného rozmeru kameramanskej profesie. Táto menej viditeľná časť práce kameramana je však bytostne a neoddeliteľne spätá s tvorivým, umeleckým výkonom a v konečnom dôsledku napomáha ku úspešnému zvládnutiu náročných tvorivých cieľov,” povedal Štefan Komorný z Ateliéru kameramanskej tvorby na FTF VŠMU. ASK je jediná organizácia na Slovenskú, ktorá si všíma a oceňuje “neviditeľnú” prácu  odborníkov, bez ktorých by film nevznikol.  

Ocenení filmári – Igor Luther, Ivan Puťora a laureáti všetkých šiestich súťažných kategórií - prevezmú cenu, ktorej autorom je sklársky výtvarník Fero Csandal. Je ňou optický hranol, objekt vrstvený optiwhite. Samotný dizajn tvorí vákuove naparovanie kovov, striebra a hliníka, ako aj optické brúsenie a leštenie. Tvorcovia prihlásili do tohtoročnej súťaže 102 diel, ktoré vznikli za ostatné dva roky v rámci hranej filmovej tvorby, dokumentov, televíznych seriálov, krátkych filmov, reklám a videoklipov ako aj študentskej tvorby. O laureátoch rozhodne päťčlenná porota: kameramani Dodo Šimončič (predseda), Vladimír Holloš, Richard Žolko (zástupca Literárneho fondu), strihač Roman Varga a filmová publicistka Eva Križková. Zmyslom súťaže  je podľa prezidenta asociácie upozorniť na tvorbu slovenských kameramanov, povýšiť ju na prehliadku ocenených prác a zároveň príležitosťou na odborné diskusie i menej formálne stretnutia. Navyše tým, že štatút súťaže dovoľuje prihlásiť aj dielo slovenského kameramana, kameramanky, ktoré vzniklo mimo Slovenska, bez slovenskej produkcie, dozvedáme sa tak o úspechoch domácich filmárov, na čo je dobré upozorniť.   

Share/Save/Bookmark