ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Bratislavský festival ocení režiséra Jiřího Krejčíka

IFF Bratislava logo resizeHosťom 14. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Bratislava bude jeden z najvýznamnejších režisérov a scenáristov československej a českej kinematografie Jiří Krejčík. Na festivale si osobne prevezme ocenenie MFF Bratislava za umeleckú výnimočnosť vo svetovej kinematografii.

Nestor filmových a  divadelných režisérov Jiří Krejčík navštívi festival v  utorok 13. novembra. Prevezme si ocenenie MFF Bratislava za umeleckú výnimočnosť vo svetovej kinematografii a osobne uvedie film Polnočná omša, ktorý nakrútil pred päťdesiatimi rokmi. Prepis Karvašovej drámy Polnočná omša stvárnil Jiří Krejčík ako pálčivú diskusiu o Jiři Krejčík„vyšších princípoch mravných“, o zodpovednosti a spoluzodpovednosti za zločin. Príbeh sa odohráva na Štedrý deň roku 1944. Do domu Kubišových príde na slávnostnú večeru nemecký veliteľ mesta Brecker. Netuší, že rodina na povale ukrýva svojho raneného syna partizána, po ktorom je vyhlásené pátranie. Pokiaľ sa nenájde v meste platí veliteľov zákaz slúžiť Polnočnú omšu.  Krejčík vedie analytický rez zbabelosťou a beztvárnym alibizmom a od začiatku dôsledne rozvíja paralelu (a kontrast) vianočnej idyly a odpornosti fašizmu. Film patrí k vrcholným dielam Krejčíkovej tvorby a na XIII. MFF v Karlových Varoch bol ocenený medailou.

Jiří Krejčík je klasikom československej a českej kinematografie, je štvrtý najstarší žijúci a najmä pracovne aktívny režisér na svete. Narodil sa v Prahe, v roku 1918. Po maturite sa venoval štúdiu techniky a počas druhej svetovej vojny pracoval v barrandovských ateliéroch ako štatista. Tak prenikol do sveta filmu a čoskoro zatúžil po vlastnej režijnej práci. Začínal tvorbou krátkometrážnych a reklamných filmov. Spolupracoval napríklad i s výtvarníkom Jiřím Trnkom na hranej časti kresleného filmu Dárek. V roku 1947 debutoval filmom Týden v tichém domě nakrútenom na motívy poviedok Jana Nerudu. Jeho tvorbu v 50. rokoch poznamenala dobová ideológia, ako sám na margo tejto doby poznamenal, bolo ťažšie niektoré filmy nenakrútiť ako nakrútiť. V roku 1958 zadaptoval Čapkove poviedky v  krátkom filme Gloria (stal sa súčasťou filmu O veciach nadprirodzených), za ktorý získal cenu na Medzinárodnom filmovom festivale v Locarne (1959). Šesťdesiate roky znamenali vrchol Krejčíkovej tvorby. Filmy Vyšší princip, Polnočná omša, iskrivé komédie Svatba jako řemen a Penzion pro svobodné pány, Hry lásky šálivé s Magdou Vášáryovou či životopisný film Božská Ema s Božidarou Turzonovovou patria do zlatého fondu československej kinematografie. Posledným Krejčíkovým filmom bol Prodavač hunoru z roku 1984. Od vtedy sa jeden z najuznávanejších režisérov venoval iba televíznej tvorbe. Krejčík sa niekoľkokrát objavil aj na filmovom plátne, zahral si vo filme Jiřího Menzla Slavnosti sněženek (nenásytný pán Karol) a Hřebejkových Pelíškoch (profesor Stárek). V roku 1999 si prevzal Českého leva za celoživotný prínos českej kinematografii. “Český lev mi bol nepochybne udelený za diela, ktoré som vytvoril v totalitnej minulosti. O to viac je mi ľúto, že nová doba, ktorú sme tak spontánne vítali, mi nedokáže poskytnúť žiadnu príležitosť na sfilmovanie tém inšpirovaných súčasnosťou,” povedal režisér pri preberaní ocenenia.    

I napriek svojmu veku má Jiří Krejčík stále veľa plánov. Ako sám hovorí: "V minulosti som stratil takmer 28 rokov tvorivého života. Škoda toho, čo sa mohlo urobiť, nezrealizovalo sa a nebude nahradené. Aspoň malú časť, pokiaľ mám možnosť, by som rád využil.“

                  
                                                                           

Share/Save/Bookmark
matures and boys sex