ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Febiofest otvorí slovenský punk a uzavrie americký horor

Febio2019logo resizeMedzinárodne oceňovaní európski režiséri naživo, filmové novinky z prestížneho Cannes či Locarna, premiéry slovenských filmov aj unikátne premietania so živou hudbou či nové nočné projekcie artových hororov. To všetko a viac ponúkne 26. ročník Medzinárodného festivalu filmových klubov Febiofest. V hlavnom meste sa uskutoční od 20. do 26. marca 2019 a na divákov čaká 7 dní filmového maratónu s vyše 100 filmami v 9 programových sekciách a premietaniami v 3 bratislavských kinách a sprievodnými programami v ďalších 5 kultúrnych priestoroch.

Febiofest ako najväčšia putovná prehliadka na Slovensku následne zavíta od 25. marca do 10. apríla 2019 až do rekordných 15 miest - do Banskej Bystrice, Dubnice nad Váhom, Kežmarku, Košíc, Levíc, Lučenca, Martina, Modry, Nitry, Nových Zámkov, Popradu, Prešova, Prievidze, Trenčína a Trnavy s podtitulom Best of MFFK Febiofest. Festival si tento rok po prvý raz zvolil tému, ktorej sa bude program naprieč sekciami venovať a ktoré budú leitmotívom konkrétnych filmov. S podtitulom Zlo sa vo filme neskryje má upozorňovať na zlo a strach, ktoré s čoraz silnejším kalibrom šíria politici a médiá. Tiež má za cieľ pripomenúť, že zlo má síce viacero podôb, ale len jeden základ a práve ten približujú divákom už vyše sto rokov veľké filmové príbehy.

Festival slávnostne otvorí 20. marca 2019 premiéra slovensko-českého filmu Punk je hned! debutujúceho režiséra Punkjehned resizeJuraja Šlauku. Film, inšpirovaný detailne odpozorovaným životom pankáčov prebývajúcich na periférii, rozpráva príbeh 30-ročného drogovo závislého Kvička, ktorý žije v rozpadajúcom sa podnájme so svojou družkou a s dvojročným synom. Jeho impulzívne správanie mení jeho život na voľný pád. Nakrúcaniu podľa režiséra predchádzala dlhá príprava, kedy sa autor stretával so svojim protagonistom, pozoroval jeho život, zapisoval si skutočné dialógy, ktoré neskôr použil v scenári. S predstaviteľom Kvička, Pavlom Kovačovským, ktorý ťahá svojim autentickým prejavom a prirodzenou charizmou celý film, sa poznajú dlhšie a ako Juraj Šlauka opisuje ich spoločnú minulosť, boli to mimoriadne zaujímavé stretnutia. „Prvýkrát sme sa stretli v prvej triede na základnej škole. Vtedy mi preventívne rozbil hubu hneď v prvý školský deň rovno medzi dverami. Ja som ho za to nezradil učiteľke a tak sa z nás stali kamaráti. Druhýkrát sa naše životy preťali v puberte, keď sme spolu založili punkovú kapelu Kľúčna kosť. Ten názov bol myslím odkaz na to, že mu ju doktor zlomil pri pôrode. Kapela sa rozpadla po dvoch mesiacoch neintenzívneho hrania, keď Kvičko naskočil na heroínovú vlnu. Z nášho tretieho životného stretnutia vzišiel práve tento film,” povedal režisér.

Sekcia Slovenská filmová krajina prinesie spolu 9 premiér a predpremiér najnovších domácich filmov a televíznych filmových projektov. Z hranej tvorby sa predstavia ešte dva koprodukčné tituly. Česko-slovenské Chvilky už majú na konte Cenu českej filmovej kritiky pre Jenovéfu Bokovú za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe. Popri nej sa v snímke predstaví aj slovenský herec a hudobník Marek Geišberg. Film zobrazuje mladú ženu, ktorá si želá, aby mala so svojou rodinou i partnermi dobrý a pokojný vzťah, a to aj za cenu, že ona sama ustúpi a bude sa vyhýbať sporom. Debutujúca režisérka a scenáristka Beata Parkanová citlivo zachytáva nástrahy rodinného života, ktorý komentuje s humorom a pochopením. Rozpráva o láske, bolesti, oddanosti, ale aj o nádeji, že človek dokáže svoje zranenia premeniť na silu. V premiére sa predstaví aj poľsko-česko-slovenský film Milosť režiséra Jana Jakuba Kolskeho. Príbeh rodičov vojaka vyrozprávaný z pohľadu ich vnuka je zasadený do dramatických spomienok povojnového Poľska. Má však jedinečný motív: zameriava sa najmä na silu a odvahu oboch rodičov a zobrazuje ich zápas o obnovu rovnováhy po strate syna.

Sekcii bude opäť dominovať slovenská dokumentárna tvorba. Režisér Tomáš Krupa v medzinárodnej slovensko-česko-francúzsko-rakúskej koprodukcii vytvoril jedinečnú snímku Dobrá smrť o nevyliečiteľnej chorej Janette, ktorá by rada ukončila svoj život dôstojne, preto sa rozhodne pre dobrovoľnú smrť s lekárskou asistenciou. Keďže tú v Spojenom kráľovstve, kde žije, neumožňujú, rozhodne sa odcestovať do Švajčiarska. Cestu musí naplánovať skôr, než jej ju rýchlo postupujúca choroba znemožní. Vlastníme svoj život alebo vlastní on nás? – to je hlavný motív filmu, ktorý sleduje svoju hrdinku doslova do posledného dychu.

Režisér Juraj Mravec ml. sa za svojimi hrdinami vybral na Blízky východ. Keď sa rozsiahlych území na severe Sýrie a Iraku zmocnila teroristická organizácia Islamský štát, vypukla najväčšia migračná kríza od konca druhej svetovej vojny. Film Stratený domov sleduje osudy mladých slovenských záchranárov, ktorí sa rozhodli zapojiť do najväčšej bojovej operácie v moderných dejinách, veľkej bitky o Mosul. Ďalšími hrdinami filmu sú dvaja jezídovia z iracko-sýrskeho pohraničia, kde ISIS spáchal genocídu. Zatiaľ čo oni sa zúfalo snažia dostať rodiny do bezpečia, Oliver a Matej dobrovoľne opúšťajú svoje rodiny a riskujú životy pri výkone svojej profesie.

Dokumentaristické duo Zuzana Piussi a Vít Janeček sledujú vo svojej novej snímke Obliehanie mesta Kremnicu. Na jej zlate vyrástlo viacero európskych stredovekých miest, samotná Kremnica bývala bohatá a niekoľkokrát ju obliehali, ale nikdy nedobyli. Nové metódy ukázali, že zlato je tu možné ťažiť aj dnes. Avšak len za zdrvujúcich podmienok pre život mesta a jeho obyvateľov. Niekoľkí z nich sa vzopreli a začal sa zdanlivo vopred prehratý boj s nadnárodnou korporáciou.

Režisér Michal Fulier sa vybral spolu s partiou dobrodruhov na najväčšiu expedíciu svojho druhu. Dokument Lada svetom: Na žiguli cez Himaláje sleduje dvojmesačnú cestu z Kysúc až do Laosu na dvoch tridsaťročných „nesmrteľných“ ladách, ktoré prešli 16-tisíc kilometrov. Brutálne kazašské horúčavy, najlepší šašlik na svete v Uzbekistane, preteky s časom na neexistujúcej tadžickej ceste či pokorenie výškového rekordu. Junior, Fabo, Bobor, Bajo, Šašlik a Fuli predvedú, ako zabojovali s čínskou byrokraciou, koľko vody dokáže v indickej monzúnovej oblasti napršať do lady a prečo nie je dobré spadnúť s autom z útesu.

Režisér Andrej Kolenčík vytvoril k tohtoročnému 100. výročiu od úmrtiu Milana Rastislava Štefánika dobrodružný film pre deti Mohyla. Počas školského výletu na mohylu na Bradle sa Tablet, Anika a Dany ocitnú v spomienkach tohto velikána našich dejín. Objavujú fascinujúci svet, kde je možné čokoľvek. Ocitnú sa v Janssenovom observatóriu na Mont Blancu, zaviatom snehom, v Paríži, na Tahiti aj v ohrození života v prvej svetovej vojne.

V premiére sa na domácej pôde predstaví aj krátky animovaný film Šarkan, ktorý sa bude uchádzať aj o hlavnú cenu MFFK Febiofestu v súťažnej sekcii V strede Európy. Snímku Martina Smatanu vybrali tento rok aj na prestížny festival Berlinale. Príbeh plný čarovných obrazov s bohatou štruktúrou o dedovi, ktorý daruje vnukovi šarkana, je príbehom o spomínaní na tých, čo už nie sú medzi nami.

Návštevníci si budú môcť pozrieť aj pásmo piatich slovenských experimentálnych filmov Iné vízie (SK) 2018. Vybrané videopráce, ktoré sa pohybujú na hranici výtvarnej a filmovej scény, umožňujú nahliadnuť do sveta súčasného slovenského vizuálneho umenia. Festival tento rok vzdá v sekcii Slovenská filmová krajina Poctu Dodovi Šimončičovi. Bol ešte študentom pražskej FAMU, keď nakrútil s režisérom Elom Havettom kultovú Slávnosť v botanickej záhrade (1969), no už predtým asistoval Igorovi Lutherovi na iných výrazných dielach – Jakubiskových Kristových rokoch (1967) a Robbovom-Grilletovom Mužovi, ktorý luže (1968). S Jurajom Herzom nakrútil Sladké hry minulého leta (1969) a aj vďaka kamere toto dielo ocenili na Medzinárodnom televíznom festivale v Monte Carle. Šimončič s Herzom neskôr spolupracoval napríklad aj na filmoch Petrolejové lampy (1971), Sladké starosti (1984), Galoše šťastia (1986). Okrem toho sa kameramansky podieľal na celovečerných snímkach Dušana Hanáka Ružové sny (1976), Juraja Jakubiska Perinbaba (1985) či Miloslava Luthera ,okrem iných Zabudnite na Mozarta (1985) a ďalších.

Aj fanúšikovia temných filmových žánrov, pri ktorých tuhne krv v žilách, si tento rok prídu na svoje. Nová programová sekcia Planet Dark uvádza ponúkne exkluzívne nočné premiéry arthousových hororov i kultových snímok. „Platforma Planet Dark pôsobí zatiaľ predovšetkým na sociálnych sieťach a jej cieľom je prinášať novinky zo sveta temných žánrov. Nočné projekcie šialených žánrových filmov sú obľúbenými kratochvíľami návštevníkov filmových festivalov po celom svete, a preto som veľmi rád, že sme sa s Planet Dark spojili a pripravili kolekciu piatich starších a i zbrusu nových snímok, ktoré si užijú fanúšikovia klubového aj hororového filmu,“ povedal umelecký riaditeľ MFFK Febiofest Přemysl Martinek.

Jedným z ťahákov sekcie je anglicko-belgický horor Mandy – Kult pomsty režiséra Panosa Cosmatosa v hlavnej úlohe s Nicolasom Cageom, ktorý bude záverečným filmom 26. ročníka. Ocitol sa aj v programe prestížnych festivalov v Cannes či Sundance. Red Miller a Mandy Bloom sú dvaja outsideri, ktorí spolu žijú láskyplným životom na americkom severozápade. Keď však ich útočisko uprostred borovicových lesov zničí náboženská sekta, na ktorej čele stojí sadistický Jeremiah Sand, Red sa vydáva na fantazmagorickú cestu lemovanú ohňom a pokropenú krvou. V nemeckom horore Luz v réžii Tilmana Singera, ktorý bol vybraný aj na Berlinale, sa zas mladá taxikárka prinúti vojsť do osvetlenej vstupnej haly spustnutej policajnej stanice. Prenasleduje ju démonická bytosť, pevne rozhodnutá konečne byť v blízkosti ženy, ktorú miluje.


Vlkolak (Werewolf) poľského režiséra Adriana Paneka navráti divákov do konca druhej svetovej vojny, do roku 1945. Pre deti, oslobodené z koncentračného tábora, vzniká v opustenom paláci v lese detský domov. Po hrôzach, ktoré zažili, sa snažia nájsť škriepky detstva, ale horor sa k nim onedlho vracia späť. Zlovestní a hladujúci psi SS-ákov z lágrov ovládnu les, obkolesia palác a vystrašené deti musia opäť bojovať o prežitie. Diváci si budú môcť užiť aj kultový talianský horor z roku 1977 Suspiria režiséra Daria Argenta. Americká baletka Suzy v podaní slávnej Jessicy Harper prichádza do Freiburgu v Nemecku, aby tu navštevovala prestížnu tanečnú akadémiu. Od prvej chvíle však cíti, že medzi múrmi starobylej inštitúcie sa skrýva nejaké strašné zlo... Minulý rok vznikol remake filmu s Dakotou Johnson v hlavnej úlohe, ktorý mal svetovú premiéru na festivale v Benátkach a zaznamenal rekordný úspech v tržbách. V programe je aj nestarnúci a pre dnešok stále aktuálny sci-fi horor Crazies režiséra Georgea A. Romera z roku 1973. Predstavuje metaforu americkej spoločnosti po vojne vo Vietname. Na jednej strane je akčnou kritikou armády, na strane druhej odráža všeobecne panujúcu atmosféru strachu a bezmocnosti, ktorá panovala v spoločnosti. Ústredným motívom je šialenstvo zo straty zažitých istôt a ideálov.

Share/Save/Bookmark