ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Tropické podnebie Letnej filmovej škole v Uherskom Hradišti sedí

LFSlogoV dňoch 28. 7.6. 8. sa v známych interiérových a urbánnych priestoroch moravského mesta Uherské Hradište uskutočnil už 43. ročník legendárnej Letnej filmovej školy. Mnohí sa sem vracajú celé desaťročia, niektorí vzhľadom na vek „filmovku“ objavili pred pár rokmi a určite sa medzi niekoľkými tisíckami akreditovaných našli aj návštevníci- debutanti.

Dôvody všeobecnej obľúbenosti tejto filmovej prehliadky sú však skôr všeobecné ako individuálne. Zvučné meno akcie doma aj v zahraničí, výborná organizácia, nevídaná pestrosť ponuky, množstvo zaujímavých hostí a v neposlednom rade akási všadeprítomná komunitná atmosféra a pospolitosť. A to aj v prípade, že sa sem vyberiete sám/sama na vlastnú päsť. Každodenný „malomestský“ kľud vystrieda každý rok na 10 dní ruch, či skôr šum, patrný najmä na Masarykovom námestí v centre, v okolí ktorého sa v čase prehliadky nachádzali tri premietacie sály a na verejných priestoroch pred centrom akcie, kinom Hviezda. Tak trochu to pripomína olympijské hry s olympijským parkom, len „filmovka“ sa vracia stále na to isté miesto, a to je dobre.

Dilemy návštevníka letných olympijských hier

Letná filmová škola je známa tým, že jej program je mimoriadne pestrý a bohatý a nie je možné žiadnym prirodzeným spôsobom v trojrozmernom svete a s faktorom času, plynúceho rovnomerne vpred, navštíviť všetky premietania a sprievodné podujatia. Či už filmové alebo nefilmové. Tak sa návštevník ocitá pred dilemou, čo navštíviť skôr. Aké filmy/ diskusie/ prednášky/ koncerty sú preňho dôležitejšie ako iné, rovnako zaujímavé. Často tak dochádza až k Nemý resizehamletovským situáciám, keď sa musíte rozhodnúť medzi dvoma akciami, vyznačenými červeným výkričníkom vo vašom diári. Je to podobné ako pri spomínanej olympiáde. Ísť sa pozrieť večer na Bolta na atletický štadión, alebo na americký basketbalový dream team? A možno sa práve niekde snaží Martikán o ďalšie zlato... Tu to nie je o nič jednoduchšie. Ísť na nemý švédsky film s hudobným doprovodom (ústredný fokus autora článku), alebo si konečne na veľkom plátne vychutnať niektoré klasické scifíčko o lete do vesmíru? Prípadne si ísť vypočuť v tom istom čase diskusiu s Janom Svěrákom do Respekt stanu... Nie je to vôbec jednoduché, ale je to dôkazom nesmiernej kvality Letnej filmovej školy. Základom „úspechu“ je nezaoberať sa tým, čo som nestihol, ale vychutnať si predstavenie, na akom sa práve nachádzam. Dohnať zameškané nie je v dnešnej dobe žiadny problém, každý má na to celý rok, presne do záverečných dní júla 2018...

Letná filmová škola ako dôkaz nekonečnosti kinematografického vesmíru

Každý ročník Letnej filmovej školy musí aj toho najväčšieho samozvaného odborníka a znalca kinematografie Schanalec resizepresvedčiť o jednej zásadnej pravde. Nie je v ľudských silách, aby jeden človek dokázal mať skutočne široký prehľad vo všetkom, čo sa od roku 1895 dodnes natočilo a predovšetkým čo sa točí dnes. Výber programu tak dáva nahliadnuť do filmových sfér, o akých mnohí nikdy nepočuli a to aj v prípade, že sa venujú sledovaniu filmov každý deň. Je vysoko pravdepodobné že mená, ako Sergej Loznica, Jan Troell, Phillipe Grandrieux, Tarik Saleh, Angela Schanelecová, Daniel Bergman alebo Jose Luis Guerin mnohí návštevníci

počuli po prvý krát a pritom niektoré ich diela aj videli. Nie je to vôbec hanba, je to predovšetkým možnosť sa s ich výsostne Babicka resizezaujímavou a nekonvenčnou tvorbou podrobnejšie zoznámiť a to hneď na veľkých plátnach, v ich prítomnosti a po skončení projekcie s nimi aj podiskutovať. Pozriete si jeden ich film a možno budete mať chuť sa ich dielam venovať aj po zvyšné dni školy a neskôr aj doma. Za povinnosť som osobne považoval navštíviť  niekoľko projekcií slávneho českého režiséra z éry protektorátu a aj po nej, Františka Čápa. Či už jeho české alebo slovinské filmy, ako Vesna, Nočný motýl, legendárna Babička alebo Naše auto. Divák sa tak trochu môže cítiť ako astronóm, dennodenne objavujúci nové planéty v našej galaxii, pričom si je stále vedomý, že vysoké percento z tých nespoznaných, ďalších miliónov po celom vesmíre nikdy počas života nespozná. Krása objavovania však vysoko prevyšuje prvotný pocit frustrácie nedosiahnuteľnosti celého obsahu.

Obsah a (subjektívne) highlighty prehliadky

Tie sú pre každého iné. Niekto si konečne splnil detský sen a sledoval konečne na veľkom plátne vysokorozpočtové sci-fi filmy, ako Matrix, Horizont udalostí, Planéta opíc, Total Recall, Tron, prvé oficiálne sci-fi Cesta na Mesiac alebo kultové „béčko-až-céčka“, ako Nemesis a Wing Commander. Sekcia Science fiction bola tento ročník mimoriadne PlatnoftheAples resizebohatá a poskytla tak divákovi alternatívu k tzv. vysokému umeniu iných sekcií a podsekcií. Vo veľkých horúčavách to bolo tento rok absolútne nevyhnutné. Ak nepomohla k osvieženiu ani oddychová klasika, určite pomohol neďaleký aquapark. Jeho návšteva taktiež prispieva k celkovej atmosfére celej akcie a zabezpečí príjemné spomienky. Náročnejšie publikum iste s otvorenou náručou privítalo retrospektívu Andreja Tarkovského, do sekcie boli zaradené aj jeho krátke študentské filmy Zabijáci, Dnes sa nikam nejde a Valec a husle. Na ich projekcii bolo plno. „Odychovú inteligenciu“ zastupovala sekcia Britský heritage film s notoricky známymi dielami, ako Cesta do Indie, Pokoj s vyhliadkou alebo Ohnivé vozy. Kto ich na plátne zmeškal, možno už takú možnosť mať nikdy nebude. Vtipné úvody sekcie sprostredkovala Iva Hejlíčková. Fokus prehliadky bol tento rok ale švédska kinematografia. Tá nie je iba o temných kriminálkach, ale aj o erotickom suteréne, filmoch zaoberajúcich sa migračnou vlnou a nemých začiatkoch. Ale pekne po poriadku.

Fokus: Švédsko od A po Z

Švédske kriminálky alebo detektívky sú známe ako svojimi preslávenými literárnymi predlohami, tak ich solídnym remeselným spracovaním a sociálnym, kritickým a umeleckým presahom. Muž na streche, Muž na balkóne alebo séria Wallander presne takými dielami sú a patrí k tomu akosi prirodzene aj patričná dávka žánrových klišé. Nie sú pre ChariotofFire resizekaždého, vyberali si ich zrejme diváci navštevujúci aj ďalšiu dôležitú sekciu, New french extremity. Kto mal chuť na odrezané hlavy a podobné lahôdky, tento rok si prišiel skutočne na svoje. Kto mal chuť zase na „sexuálnu exploatáciu“, počasie na to vhodnejšie ani byť nemohlo, ten si nenechal ujsť tzv. švédsky suterén. Filmy, ako Anita- švédska nymfička, Já, žena 2 alebo Thriller- drsný film patria práve k tým, s ktorými sa autor článku bude oboznamovať v priebehu roka. Čo si však ujsť nikdy nenechal, to bola exkluzívna prehliadka klasík nemej éry švédskeho filmu s neopakovateľným hudobným doprovodom. Čarodejnictvo v priebehu vekov a Tomáš Palucha, Vozka smrti a B4, Ingeborg Holmová a Clarinet Factory, Za šťastím a Ivo Kahánek, Poklad pána Arna a Lebanon, Gosta Berling a Robert Israel a nakoniec Terje Vigen a Rouilleux. To bol obsah projekcií, podľa ktorých časovému zaradeniu autor článku prispôsoboval harmonogram svojho plánu. Čas 14.30 bol záchytným bodom každého dňa...

Miro Remo a Magda Vášáryová: aby Slováci neostali v tieni českých bratov

Nie, uvedenie niekoľkých slovenských filmov na Letnej filmovej škole nám hanbu neurobilo. Pri osvedčenej klasike Vtackovia resizeslovenskej novej vlny Vtáčikovia, siroty a blázni sa to očakávať ani nedalo, potenciálnym rizikom sa zdali byť premiéry noviniek, ako Nina, Out, Čiara alebo na Slovensku už premietanej Špiny. Človek nikdy nevie, ako bude zahraničné publikum reagovať na našu snahu o svetovú festivalovú úroveň. V prípade Čiary som sa osobne mohol presvedčiť, že sa zaplnená sála Klubu Kultúry výborne bavila, aspoň počas vtipnejších pasáží filmu a pri tých vážnych sa rozhodne nemiestne nesmiala. Film si vyslúžil záverečný potlesk. Dá sa konštatovať, že sme išli do priameho súboja so súčasnou českou produkciou, napríklad s Křižáčkom, Svěrákovým Po strništi bos alebo Daliborkom a jeho „tajuplným“ svetom a snaha sa cení, najmä ak nevychádzame ako porazení, ale výsledkom je spravodlivá remíza. Magda Vášaryová a Miro Remo potešili svojich fanúšikov aj osobnou účasťou a uvádzanými lekciami filmu, pretože pozvanie na Letnú filmovú školu sa jednoducho nikdy neodmieta...

Slovo na záver
Sekcií a podsekcií bolo viac, ku každej sa osobitne a podrobne vyjadriť vo forme reportáže nedá, obsah akcie sa však Navzdorynoci resizedá vyhľadať na stráne Letnej filmovej školy. Neznamená to však, že nespomínané filmy nestoja za pozornosť. Kto bol na „filmovke“ raz, rád vracia každý rok znova a znova a kto bol tento rok po prvý krát, nepochybne príde aj o rok a bude sa vracať taktiež znova a znova. Letná filmová škola je totiž vysoko návyková. Program bol opäť, ako každý rok do poslednej bodky premyslený, myslel na všetkých a organizátori taktiež všetko zvládli bez menších zaváhaní. Proste ako to chodí na tých olympiádach. Ak sa chcete dozvedieť o filme viac a v Uherskom Hradišti ste ešte neboli, o rok si túto výnimočnú akciu nenechajte ujsť. Som si istý, že sa o filme dozviete oveľa viac, ako si myslíte, že vás podobná akcia môže naučiť. Názov Letná filmová škola je na mieste.

Share/Save/Bookmark